úterý 1. dubna 2014

Vzácné víno - 7. Kapitola



Marc jej slová počul a tak ho šokovali, že vypadol zo sna. Náhle sa zobudil vo svojej izbe v podzemí, plný slabosti, ktorá ho postihla vždy počas denných hodín, ale pamätal si na všetko z toho zdieľaného sna.
Kelly povedala, že ho miluje.

Neodvažoval sa dúfať, že by ho tým citom poctila, ale teraz keď tie slová počul z jej pier – aj keď to bolo len v sne – bol po prvý krát za dlhé roky vydesený. Nechcel lásku smrteľnej ženy. Naozaj sa nechcel zapliesť s bytosťou, ktorá zostarne, zomrie a znovu ho nechá samého. Už sa to v minulosti stalo a on vždy stratil kus svojho srdca. Už celé desaťročia sa vystríhal citovým záväzkom a hoci ho Kelly zaujala tak ako už dávno nikto iný, musí sa jej vyhýbať. Ak to dokáže.
Marc bol k sebe dostatočne úprimný aby vedel, že bojovať proti príťažlivosti medzi nimi bude veľmi ťažké, ale bude to tak najlepšie.
Ale splnil si svoju fantáziu. Dostal sa do jej sna a s Dmitriho pomocou si ju divoko vzal. To by malo na chvíľu pomôcť. Od tejto chvíle sa jej bude musieť čo najviac vyhýbať. Bude to tak lepšie pre oboch.
Marc bol rozhodnutý, ale niekde v zadnej časti mysle uvažoval, ako dlho to vydrží. Kelly ho zaujala spôsobom, akým sa to žiadnej žene ešte nepodarilo. Nech je prekliaty ak sa jej ešte dotkne, ale obával sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je príliš slabý.
Ale predsa to musí skúsiť. V jej záujme, aj v svojom vlastnom.

Dmitri sa po tej noci vrátil na svoje územie a Marc robil všetko preto, aby sa Kelly vyhol. Naviedol Iana aby mu pomohol s jej ochranou a on sám uprednostnil obsluhu kamier, ktorými ju špehoval, keďže o tom nevedela.
Ako posadnutý ju sledoval keď pracovala vo veľkej kancelárii, zatiaľ čo Atticus a Lissa sa venovali milostným hrám. Ian bol stále pri nej, otravný ale verný, prevzal Marcovu úlohu a chránil Kelly. Ako tichý tieň Ian tajil svoju prítomnosť vždy keď sa to dalo. Všetko čo chcel bolo ísť k nej a vziať si ju, ale bol predsa civilizovaný – väčšinou.
Prinajmenšom sa mohol chovať ako človek. Bol v Atticovom dome len hosť. Prispôsobil sa jeho pravidlám. A akokoľvek dlho bude treba, aby Kelly ochránil od príšerného osudu ktorý jej predvídala Lissa, tak tu bude, aj keby to znamenalo, že sa sám rozreže na kúsky.
Ale s obmedzením času stráveným v Kellynej prítomnosti. Spomenul si na zvláštny pohľad v jej očiach, keď sa niekoľkokrát stretli tvárou v tvár. Bol obviňujúci a zranený, tá kombinácia sa mu zarezala do duše. Vždy keď na to pomyslel uvedomil si, že bude najmúdrejšie konať – či už jeho náhly ústup pochopila, či nie.
Po čase si zvykol na to nové napätie. Život bežal ako obyčajne, Kelly obratne riadila kancelárie pre Attica a taktiež preberala správy pre Marca, keď ho niekto zháňal.
A tak nebolo veľkým prekvapením, že mu doručila správu hneď ako sa zotmelo. Atticus bol s ním a teraz sledovali Kelly, ako tvrdohlavo mu chce tú správu doručiť.
„Snaží sa ťa dostihnúť muž menom Leonard Gibson. Pýtal sa na tvojho tajomníka, aby čo najskôr pripravil stretnutie.“
Atticus pozrel na Marca a nadvihol jedno obočie. „Vyzerá to tak, že sa rozhodol postaviť sa ti.“
„Do pekla!“

Kelly bola prudkosťou Marcovho hlasu prekvapená. Bolo to po prvý krát, čo ho počula vysloviť hrubé slovo a preto si uvedomila, že tento Leonard Gibson bol pre noho ako tŕň v päte. Ak by aj ten tón spochybnila, jeho výraz v tvári by jej odhad potvrdil. Niečo bolo určite zle.
„Čo mu chceš odpovedať?“ Spýtal sa Atticus.
„Nepredpokladám, že si ochotný zvážiť moju ponuku?“ Vyzval ho Marc na revanš.
Atticus odmietavo zdvihol obe ruky. „Už som ti povedal, že nechcem byť Pánom. Na to aby som vstúpil do politiky sa priveľmi teším z mojej novej manželky. Ani kvôli tebe, priateľ môj. Ľutujem.“
Kelly prekvapene nadvihla obočie, takže Marc bol pripravený odovzdať svoje postavenie Atticovi. Muselo to mať niečo spoločné s tou telefonickou správou, ale bola príliš zdvorilá aby sa len tak spýtala. Miesto toho načúvala, nehanebne tých mužov špehovala.
Marc jej chýbal. Od vtedy čo ju pred svitaním pobozkal a mala ten nehanebný sen sa jej vyhýbal. Chýbala jej jeho pekná tvár a okúzľujúci úškľabok. Chýbalo jej ako všade na neho narážala, chýbali jej jeho bozky – tá jedna osudová noc to zničila. Spomienky na tie ukradnuté chvíle ju prenasledovali v snoch a prebúdzala sa na to, ako od nej Marc odchádza.
Keď sa na to pozrela z nadhľadom, bolo to tak pravdepodobne najlepšie, ale jednako jej to ubližovalo. Bola rada, že prevzal iniciatívu a držal sa od nej ďalej. Keď sa jej vrátil zdravý rozum vedela, že vzťah s upírom nemá žiadnu budúcnosť. V skutočnosti zrejme o ňu nemal záujem, ak teda práve nechcel jej krv. Nebola si istá, či bol pre upíra medzi sexom a krvou nejaký rozdiel. Nevedela či si jeho pozornosť len nevysnívala. Možno všetko čo chcel bolo niečo iné, a ona pred neho spadla ako hlupaňa, ktorou aj bola.
Je lepšie nerobiť to zložitejším ešte viac, ako to už je. Mala by sa chovať profesionálne a on by mal byť gentleman, ktorého v ňom od tej medzihry na verande niekoľko krát zazrela. Bolo to pekné, ale obaja už prišli k rozumu. A predsa si stále nemohla pomôcť, aby neobdivovala ako vyzeral, spôsob ako hovoril, to ako kráčal. Bol to pekný diabol, ale nič pre ňu a bolo na čase aby sa prebudila a dala si kávu.
Započúvala sa do pokračujúceho rozhovoru, vyľakaná rôznymi nadávkami, rezignáciou a besnením v ich tvárach.
Niečo muselo byť vážne zle, keď sa už aj Atticus rozzúril. Zvyčajne bol veľmi vyrovnaný muž, teda od svadby s Lissou, ale teraz bol zjavne rozčúlený.
Marc vykročil, rozrušene prechádzal po izbe.
„Potom to bude smrť,“ povedal, otočiac sa k Atticovi.
Kelly zalapala po dychu a obaja muži si konečne uvedomili, že bola stále v izbe a všetko počula.
„Koho smrť?“ Slová jej vykĺzli z pier, všetky myšlienky vypudilo ovzdušie zúfalstva v miestnosti.
„Nie je to nič, čo by ťa malo znepokojovať, ma belle,“ uistil ju Marc, ale ona si všimla, že jej nič nevysvetlil. Cez to všetko vedela, že mohli hovoriť o svojej smrti.
Zrazu vedela, že ho nechce vidieť mŕtveho. Bez ohľadu na to, čo sa medzi nimi stalo, nepriala mu nič zlé.
Úplný protiklad, pomyslela si šokovane. Pochopila, že ho má rada. Viac ako to, ak mala byť k sebe úprimná. Nejakým zvráteným spôsobom si užívala ich drobné konfrontácie a zistila, že je zvláštne sklamaná – dokonca osamelá – bez jeho prítomnosti sa cíti nepríjemne.
„Do čerta,“ zvýšila Kelly hlas. „Nemôžete len také niečo povedať, potom ma potľapkať po hlave ako nejakého hlúpeho pudla a povedať mi, že je všetko v poriadku.“
Ma petite, môžem ťa uistiť, že na teba nemyslím ako na pudla. Kde si prišla k takému nápadu? Pardon. Nechcel som neodpovedať na tvoju otázku. Len ti chcem ušetriť starosti. Nie, o mojej smrti sme nediskutovali, ale o smrti Leonarda Gibsona. Ak prijmem jeho výzvu, budeme bojovať na smrť a on je oveľa menej skúsený ako ja. Jeho smrť bude rýchla a tak bezbolestná, ako to len dokážem urobiť, ale ak ma vyzve budem ho musieť zabiť.“
„Je to úplne barbarské.“ Zhrozila sa Kelly.
„Je to spôsob nášho druhu,“ povedal Marc chlácholivým tónom, približujúc sa k nej. Pristúpil k nej a ruky celkom prirodzene obtočil okolo nej. Dokonca ani neprotestovala proti jeho blízkosti. Namiesto toho sa k nemu pritúlila a zavŕtala sa mu hlavou pod bradu. Líce si pritisla na jeho srdce, akoby to robila pravidelne. Otázka bola, prečo cítila takú drvivú potrebu byť mu na blízku, podľa všetkého to cítil tiež. Už medzi nimi nebola žiadna vzdialenosť.
Atticus vyzeral na okamih prekvapene, na chvíľu sa stretla z jeho pohľadom, skôr než zatvorila oči, ale zaregistrovala to. Všetko čo potrebovala bol Marc. Vdychovala jeho hrejivú, exotickú vôňu, všetko ignorujúc, hlavne, že bola opäť v jeho náručí. Bola doma, konečne.
„Budem vonku.“ Atticus si odkašľal a ospravedlnil sa.
Dokonca zabudla, že bol v izby. O chvíľu už bol Atticus preč, nechávajúc ich osamote, aj keď jeho odchod zaregistrovala len okrajovo, pretože Marc ju pevne držal.
„Nemám ani predstavu o súboji na smrť, Marc. Môžeš byť kráľom, aj tak ťa možno nakopať do zadku a ja ťa nechcem vidieť zraneného.“
„Niesom kráľ. Ale nebude prvým čo ma chce nakopať do zadku. Môžem ťa uistiť, že som bojoval už v mnohých výzvach a držím sa v tejto pozícii už nejakú tú dobu. A to, že ju stále mám, by mal byť dostatočný dôkaz, že môžem zvíťaziť takmer nad každým súperom.“ Rukou jej nadvihol bradu. „Netráp sa, ma petite. I keď ma hreje pri srdci, že sa staráš o moje blaho.“ Jemný úsmev mu roztiahol pery. „Myslel som si, že ma nenávidíš.“
Natiahla sa k jeho lícu. „Nenávidím ťa Marc, ale vydesil si ma.“
„Nikdy by som ti nechcel ublížiť, ma belle. Nerád niekomu ubližujem. Radšej by som pozdravil svitanie, ako ti spôsobiť bolesť.“
„Prečo?“ zašepkala. „Prečo mne?“
Marc prižmúril oči. „Ja neviem. Všetko čo viem je, že si vo mne zapálila oheň väčší, než sa podarilo ktorejkoľvek žene za posledných päťsto rokov. Keď ucítim delikátnu vôňu tvoje pokožky, chcem ťa celú obliznúť. Keď vidím tvoju tvár, chcem ťa bozkávať do bezvedomia. A keď počujem tvoj smiech, chcem ti prinášať len radosť.“
„Prečo sa mi potom vyhýbaš?“
„Presne kvôli tomu, ma petite. Si pre mňa príliš lákavá, a ja si v tvojej prítomnosti nedôverujem.“

Keď k nej skláňal hlavu, jeho hlas sa vytrácal, približoval sa tak pomaly, aby si mohla ten bozk rozmyslieť. Dával jej šancu odísť, poslednú šancu na útek, ale nevyužila ju. Namiesto toho nadvihla tú krásnu, tvrdohlavú bradu a vyšla mu v ústrety, plne sa účastniac bozku, nie len prijímajúc, ale aj požadujúc ho.

20 komentářů:

  1. Děkuji za překlad .

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc, za další kapitolu, těším se na pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky, díky za další pokračování.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Dík za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  8. Tinka: woow :) koniec v najlepšom :) ďakujem za preklad a neviem sa dočkať pokračovania :)

    OdpovědětVymazat
  9. díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Díky moc za překlad :-D

    OdpovědětVymazat
  11. díky za překlad :))

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  13. Moc děkuji za překlad! :-)
    D.

    OdpovědětVymazat
  14. Knihomolka.3657. dubna 2014 11:53

    Díky za překlad

    OdpovědětVymazat