sobota 19. dubna 2014

Vzácné víno - 12. Kapitola



Po pol hodine bublanie v sude ustávalo.
Kelly dychtivo nakukla dnu, hľadajúc nejaké známky života. Atticus trval na tom, aby išla Lissa do domu. Ian vystúpil z tieňa, pohľad na neho po strete s tuctom Gibsonových kumpánov bol žalostný. Atticus ho požiadal, aby robil jeho manželke v dome spoločnosť. Čokoľvek sa už stane, bude najlepšie, ak sa toho zúčastní čo najmenej ľudí.

Keď Marc zrazu v sude vstal a víno sa rozlialo všade dookola, Kelly vykríkla. Jeho pokožka bola červená od zranenia aj od vína, v očiach šialený pohľad, v ich hĺbke poblikávali šarlátové záblesky, vedela že nie je sám sebou. Keď ho takto videla, lámalo jej to srdce… bol tak blízko k hranici šialenstva.
Keď ju popadol, Kelly sa zo zmiereným pokojom v srdci vzdala, vtiahol si ju k svojmu vlhkému telu a zahryzol sa jej do tepny silno pulzujúcej na krku. Tá bolesť nebola ničím v porovnaní s tým, v akom stave videla Marca. Dá čokoľvek za to aby bol v poriadku – vrátane svojho života.

Pil hltavo, bez akejkoľvek jemnosti, jeho hlavným cieľom bolo rýchlo sa nakŕmiť od hocijakého dostupného človeka. Nemalo význam od koho, či koľkých. Pre neho nebolo teraz podstatné, či zabije. Predstava ako zabíja svoju korisť mu zrazu nepripadala taká vzdialená.
Čerstvosť jej krvi ho posilnila, ale stále nedokázal premýšľať. Niekde v zadnej časti mysle vedel, že je táto žena pre neho nejako výnimočná, ale krutá bolesť prevyšovala akúkoľvek racionálnu myšlienku. Pil a pil, cítil ako naberá silu, ale nedokázal prestať. Bolesť sa začala strácať v čase, keď zacítil jej slabý pulz, jej slabý dych na svojom krku a jej telo mu oťaželo v náručí. Odtiahol sa, zvraštil obočie, čo bola jediná známka toho, že sa mu vrátil zdravý rozum.
Zachmúril sa, potom sa rozhliadol dookola. Stál v sude burgundského, jeho hruď horela bolesťou a najnádhernejšia žena akú kedy videl, mu zomierala v náručí. Bol tam ešte niekto. Atticus, spomenul si zrazu, keď k nemu priateľ vykročil.
„Marc?“ Atticov hlas bol plný neistoty, hľadajúc svojho priateľa vnútri netvora, ktorého tu ešte pred chvíľou videl.
„Atticus. Čo sa stalo? Kto je to?“
Atticus prikročil k svojmu priateľovi, pozrel na ženu, ktorú Marc podvedome odmietal pustiť.
„Je to tvoja družka.“
Dieu! Kelly!“ Všetko sa mu návalom vrátilo späť, Marc rýchlo kontroloval nejaké známky života. Sotva sa držala. Vycítil, že je to len záležitosť okamihu, kedy ho opustí navždy a on vedel, že v tej chvíli zomrie aj on sám. Nemohol by bez nej žiť, obzvlášť keď vedel, že ju sám zabil v slepej, strašnej bolesti. To on bol tá obluda v Lissinej vízii. On bol ten, pred kým mali Kelly po celý čas chrániť. To pomyslenie mu zanechalo v ústach trpkú príchuť.
„Tu je už len jediná vec, ktorá sa dá ešte urobiť.“ Atticus vážne priateľa pozoroval.
Marc prikývol. „Chcel som jej dať čas zvyknúť si na tú myšlienku. Nechcel som ju do toho nútiť, ale nemám na výber.“ Pohladil ju po bledom líčku, v ďalšej chvíli si predĺženým ostrým drápom na ukazováku urobil hladký rez na zápästí. A pritlačil jej ústa k otvorenej žile. Bolo dôležité, aby bola táto prvá výmena krvi tak úplná ako to len bolo možné. Chcel aby sa prebudila a… bola nesmrteľná, tak ako on.

Bola pre neho ešte oveľa dôležitejšia ako si myslel. Len máloktorá by mu tak ľahko odpustila. Nie, žiadnu inú nechcel. Ona bola pre neho tá pravá. Bola jedinečná. Jeho družka naveky.
Bol tým najšťastnejším mužom na svete. Dušu mu zaliala radosť, keď sa znovu spojili, obaja sa usmiali.
„Milujem ťa.“
Perami našiel tie jej v prívale lásky, radosti a potreby. Prebozkával si cestu až k jej hrdlu, zastavil na tepne vediac, že jej prvé kŕmenie bude pre oboch špeciálne. Jedným pevným trhnutím stiahol prikrývku a položil ju na posteľ.
Tá sa bez povšimnutia ako lavína zosunula na zem.
„Keď sa zo mňa napiješ, spojíš sa so mnou, telom i krvou. Nemáš sa čoho báť, Kelly. Všetko bude tak, ako má byť.“
Sťažka prehltla a prikývla. Jej oči v milovanej tvári boli obrovské, strach z toho čo má prísť bol zatienený túžbou. Ktorý cit bude silnejší ešte len uvidia.
„Neviem ako na to.“
„Verím ti, cherie. Musíš to urobiť, aby sme obaja mohli žiť a prekvitať. Nikdy nezabudni, že ťa milujem. Si druhou polovice mojej duše.“
Usmiala sa. „Keď to takto hovoríš Marc, nemôžem to poprieť. Si priam nebezpečný.“
„Ale nikdy pre teba. Nikdy viac.“ Trošku sa od nej odsunul, pohľad mu zvážnel a skrivil pery. „Budem ťa navždy chrániť. Budem ťa ľúbiť, ctiť a dávať ti potravu tak ako aj ty mne.“
Pretočil sa na ňu, svojou tvrdou mužnosťou skĺzol k vítajúcemu miestočku medzi jej stehnami, i keď nie do jej vnútra. Cítil jej klzké teplo na svojej pokožke a zaškeril sa.
„Chcem ťa mať v sebe Marc.“ Natiahla sa mu za bokmi, ale ani sa nepohol.
„Si tak netrpezlivá, moja maličká. Všetko má svoj čas.“
„Ak si nešvihneš, určite to neprežijem!“
„Ty nikdy nezomrieš, mon amour. Nie teraz. Nikdy. Zostaneš so mnou a keď príde náš čas, aby sme sa pobrali na druhý svet, tak to urobíme spolu. Rozumieš?“
Nedokázal potlačiť strach, ktorý ho popadol. Tiež to cítila, ako ozvenu jeho pocitu cez neviditeľnú niť ich spojenia, ale nemohol to vedieť.
Keď sa mu vrátil rozum a z nej v jeho náručí vyprchával život, cítil taký veľký strach, ako ešte nikdy v živote. Nemohla ho predsa opustiť. Nemohla.
Musela si jeho zúfalstvo všimnúť, lebo si ho pritiahla k sebe a posiala mu tvár nežnými bozkami. Poddal sa jej horúcemu objatiu.
„Som tu Marc. Nikam neodchádzam. Nikdy. Milujem ťa.“
Do čerta s čakaním! Pomaly ju pomiluje nabudúce, ale teraz sa s ňou musí spojiť. Musí byť v jej vnútri, v tele, mysli i krvi. Krv sa mu rozbúrila a vedel, že to chce aj ona.
Keď mu vyrazila svojím lonom naproti, cítil v sebe ozvenu jej radosti a vášne. Jedným dlhým výpadom vrazil domov, hľadajúc svoje miesto vnútri jej tesného tela.
Keď bol naplno zanorený v jej vnútri zastonal, poznajúc, že ho víta v každom smere. Vycítil, kedy sa mu jej myseľ otvorila a čoskoro si vezme aj jej krv, tak ako ona tú jeho. Len sťažka sa držal na uzde.
Pomaličky sa začal v jej tesnej škáročke pohybovať, dovnútra a von.
„Cítiš ako v tebe tá potreba rastie? Ako ťa bolia zuby a ako sa ti predlžujú na tesáky?“
Vedel, že prvé vysunutie tesákov bolí, ale musel jej pomôcť sa cez tieto drobné zmeny preniesť. Rovnako ako svojím telom sa jej zasunul hlbšie do mysle, poštuchnúc ju smerom k tej zmene, ktorej sa tak obávala. Keď sa jej očné zuby predĺžili do ostrých špicákov, schopných umožniť jej kŕmenie, v jej mysli si všimol ako veľmi ju to prekvapilo.
„Marc?“ Bola neistá. Vedel to. Ale ochotne ho nasledovala tam, kam ju viedol. Bože, ako ju len miloval.
„Som s tebou, láska. Je to v poriadku.“ Sklonil hlavu a privoňal k nej. „Oblizni mi krk pod pravým uchom,“ zašepkal vzrušene, „jazykom nájdi moju tepnu.“
Keď sa riadila jeho inštrukciami skoro sa urobil, ale bezcitne sa nútil udržať pod kontrolou. Bolo to, akoby sa stretli po prvý krát. Takto to malo byť.
Na revanš ju oblizol tiež, bez slov jej naznačil, že to pulzovanie znamená pre ich druh život. Keď sa ho dotkla tesákmi, zastonal, škrabla ho nimi tak, ako to dokáže len upíria milenka. Nemiloval sa s mnohými ženami s tesákmi, ale stačilo to aby pomyslel na veľmi veľa spôsobov, ktoré by si spolu mohli vyskúšať, keď bude viac spokojná so svojou novou silou a schopnosťami.
Mali sa na čo tešiť.
„Uhryzni ma Marc!“
Jej výzva sa mu zabodla do srdca, prekvapilo ho to. Bola pripravená.
Prešiel jej tesákmi po pokožke a zaboril sa do jej pulzujúcej esencie. Jej chuť mu zaplnila ústa v tom istom okamihu, keď zacítil jej prvé tvrdé uhryznutie. Zanoril jej tvár do hrdla tak, ako bola tá jej. Keď do seba nasala prvý dúšok jeho krvi, zastonal jej do pokožky.
Zavzdychala potešením a on vedel, že bude len správne, ak sa prisaje silnejšie, tvrdšie, žiadajúc viac. V zadnej časti mysle sa stále bála, ale hlad po druhovi bol v tejto chvíli silnejší. Pulzoval v jej vnútri a ona si vzala všetko čo jej mohol dať, a chcela viac. Takmer nad sebou stratil kontrolu. Bola ako drahokam, jeho družka a bola perfektná.
Vkĺzol do nej tvrdšie, jej krv mu vtekala do tela, oživovala jeho tkanivá tak, ako to jeho krv robila s ňou. Energia ktorá ich spájala bola silná. Vibrovalo v nich oboje, potreba po krvi a súčasne silná žiadostivosť – to ich ešte viac spájalo.
Ale nemohlo to trvať navždy. Marc sa blížil k vrcholu, keď sa začala aj ona chvieť orgazmom. S ústami stále na jeho hrdle vykríkla, vyvrcholenie ju prekvapilo a prevrhlo cez okraj do blaženého zabudnutia.
Zastonal, jeho telo sa zachvelo a zaplavilo jej vnútro svojim potešením. Vedel, že vzlietla tak vysoko ako on sám, cítil to z jej mysle, tela aj duše. Tešil sa z toho spojenia, ktoré bolo konečne tak kompletné ako len mohlo byť. Už nikdy nechce byť sám.
Po dlhých chvíľach blaženosti sa pomaly vrátili na zem. Pobozkala ho na krk, zľahka jej jazykom prešiel po rankách a tie sa za okamih úplne zahojili. Nasledovala jeho príklad, hojila ho jazykom, používajúc svoju novú schopnosť úplne bezmyšlienkovito. Musela sa to dozvedieť z jeho mysle, inak by tie nové schopnosti nemohla vedieť ovládať.
„Si v poriadku?“
Aj keď vedel, že im mysle splývajú, chcel ju počuť hovoriť.
Prikývla a oblizla mu bradu. Bola v jeho náručí mäkučká a veľmi rozptyľujúca, ale on bol stále zmätený. Bolo to príliš dôležité.
Mon amour?“
Hlboko z hrdla sa jej vydralo tak úžasné zavrčanie, až hrozilo že sa na ňu znovu vrhne. Bojoval s tým, až pokiaľ si nebol istý že je všetko v poriadku. Odsunul sa, odľahčiac z nej trochu svojej váhy, ale ona ho pobavene odmietla pustiť. Bral to ako dobré znamenie.
„Kelly? Srdiečko?“
Ospanlivo nadvihla jedno obočie a pozrela na neho.
„Nevidíš, že si práve užívam?“
Zaškeril sa. „Dobre.“
„Nechoď mi do hlavy. Priznávam, že na začiatok to bol fantastické, ale musím vedieť či to nebola len šťastná náhoda.“
Pri tých slovách sa zachechtal. Za celé stáročia sa žiadna jeho milenka nechovala tak drzo. Ale ešte nikdy nebol zo ženou, ktorú si zároveň pustil do srdca a duše. Bola jedinečná, až to bolelo, ale tým najlepším možným spôsobom.
„Môžem ťa ubezpečiť, že to nebola žiadna náhoda.“
„Ach, naozaj?“ Povytiahla obočie. „Dokáž to!“
Zavrčal a natlačil sa do nej opäť prebudeným penisom. „Nikdy nepochybuj, ma petite. Vždy odpoviem na každú výzvu.“
„Hmmm, od muža to znie vystatovačne.“
„Nie od obyčajného muža,“ zafunel a začal sa v nej pohybovať, „ale tvojho druha.“
„To je niečo ako manžel?“
Spomalil a pozrel jej do očí. Vedel, že to bolo pre ňu dôležité. Nechcel na ňu tlačiť, ale áno, chcel aby ho uznala ako svojho druha a podľa tradícií v ktorých bola vychovaná, aj ako manžela.
„Ak to budeš chcieť. Kým sa spýtam, chcel som ti dať trochu času, aby si si na tú myšlienku zvykla.“
„Začni.“
„Čo?“
„Spýtaj sa. To je len slovný obrat.“
„Ty dokážeš v takejto chvíli opravovať moju angličtinu?“ Hlbokým prírazom zdôraznil akú chvíľu myslel.
Prikývla a bozkávala ho všade, kde len dosiahla. „Kým som začala pracovať pre Attica a Lissu, bola som učiteľkou. Korektné používanie jazyka je dôležité.“
„Nemal som ani poňatia, že zväzujem svoj život s takým horlivým prívržencom.“ Zavrčal s uspokojením v hlase a zvýšil tempo, pohybujúc sa v nej hlbokými výpadmi. „Aspoň budeš schopná učiť naše deti.“
Trošku sa odtiahla a pozrela na neho s nádejou horiacou v očiach.
„My môžeme mať deti? Chcem tým povedať, myslela som –“
Prehraboval sa v jej zmätených myšlienkach. „Ach, už vidím. Ty si si myslela, že náš druh sa nemôže normálne rozmnožovať. Je to vzácne, to priznávam, ale je to možné u skutočne spárenej dvojice. Mám podozrenie, že Atticus a Lissa budú prvý, ktorý tú novinku oznámia, ale my nebudeme ďaleko za nimi. Chcem mať s tebou dieťa Kelly, teda ak to chceš aj ty.“
Opäť mu zatlačila na ramená. „Tak ma už do čerta požiadaj o ruku! Nebudeme mať žiadne dieťa, kým nebudem mať na ruke prsteň.“
Rozosmial sa. „Ako vidím, si staromódna žena. To je len dobre, lebo ja som staromódny muž. Síce som ťa prinútil pridať sa k môjmu druhu, ale máš pravdu, mali by sme si všímať aj tradície smrteľníkov. Vezmeme sa!“
„A dosť!“


23 komentářů:

  1. Díky moc za překlad!!! Mirka

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za pokračování, trochu mě však zklamalo, jak od té jedné části skokem utekla, přijde mi, že by tomu neuškodila trochu delší pozornost...

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Áno, ono to tak žiaľ autorka sem-tam robí, aj mňa to dosť zamrzelo, niektoré okamihy by si zaslúžili viac pozornosti...niektoré zaujímavé dejové línie proste prebehnú strašne rýchlo, čo je škoda... podľa mňa by si viac rozpísať zaslúžil aj súboj z minulej kapitolky, ale žiaľ nestalo sa...čo už. Najlepšie rozpísaný je zatiaľ 4 diel série...a aj najdlhší :-) a neviem či ho stihnem doprekladať kým sa zverejní tretia časť...ak nie, tak budete musieť mať trošku trpezlivosti...:-) ale je sa na čo tešiť, zatiaľ ma baví najviac...

      Vymazat
  4. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  5. Dekuji za preklad :))

    OdpovědětVymazat
  6. Vďaka za skvelé pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  7. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  8. Dík za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji mnohokrát za překlad ! ! !

    OdpovědětVymazat
  11. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji za překlad,moc se těším na další díl :-)

    OdpovědětVymazat
  13. Knihomolka.36520. dubna 2014 23:14

    Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat