úterý 15. dubna 2014

Vzácné víno - 11. Kapitola



„Nechcem s tebou bojovať Leonard.“ Povzdychol si Marc.
Ten chlap sa zaškľabil. „Ja tiež s tebou nechcem bojovať Marc. Ja ťa chcem zabiť.“
Keď si vyzliekol plášť a úhľadne ho zložil, Marc pochopil, že neexistuje spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Vedel, že Ian je niekde nablízku, mal na Kelly dozerať a udržať ju v bezpečí, ak by nejakým zvratom osudu tento ufňukaný slaboch vyhral. Marc predpokladal, že než uplynie hodina uvidí Leonarda Gibsona mŕtveho.
Leonardovi ľudia sa držali pri limuzíne a Ian zostal mimo dohľad. Marc nevedel, kde presne jeho družka bola, ale veril Ianovi, že bude tam, kde ho bude najviac treba.

Ako Marc očakával, výzva prišla.
Leonard sa vystrel do bojovej pózy tak, ako sa to robilo v minulosti. Boj začal.
Marc bojoval čisto, ale mal vedieť, že Leonard bude ako had aj s jeho jedom.
Bolo len málo vecí, ktoré dokázali upíra zabiť. Kôl do srdca, slnko, zriedkavé katostrofické zranenie, ktoré by viedlo k úplnej strate krvi… a striebro. Striebro bolo nepríjemne bolestivé a zabíjalo veľmi pomaly. Bola to hmota, ktorej sa jeho druh za každú cenu vyhýbal, ale Marc mohol predvídať, že ak by Leonard výzvu prehral, bol by to dobrý spôsob ako sa mu odplatiť. Teraz to už videl v Leonardových očiach, ale bolo už neskoro, aby sa tej smrtiacej rane vyhol – iba malé škrabnutie, avšak splnilo svoj účel. Leonard zvieral strieborný pazúr naplnený jemným strieborným prachom. Švihol ním naprieč Marcovou hruďou a to miesto sa po tom dotyku rozhorelo. Leonard po nasledujúcom údere padal k zemi, mŕtvy, a predsa ho ešte s posledným výdychom stihol zabiť.  Čertovsky pomaly a neznesiteľne bolestivo.
Keď sa Leonardovo telo menilo na prach a vyhasla jeho životná sila, Marc klesol na kolená a chytil sa za hruď. Len matne si uvedomoval, že Leonardovi ľudia naskákali do limuzíny a rýchlo odišli.
Marcovi sa na mieste kde sa ho dotklo striebro začali tvoriť pľuzgiere, už sa mu začalo dostávať do okolia. Jediné čo ho mohlo teraz zachrániť bola krv a alkohol.
Bolo zvrátené, že leží uprostred viníc so silným červeným vykvaseným požehnaním a to len niekoľko metrov od hospodárskej budovy, ale nemal silu sa tam dostať.
Cítil ako od bolesti stráca schopnosť logicky uvažovať. Bariéra v jeho mysli, ktorú sa starostlivo pokúšal nechať zdvihnutú, sa naširoko otvorila. Cítil ako jeho družka zalapala po dychu a ľutoval tú bolesť, ktorú jej spôsobil, cítil ju dokonca aj keď už napoly v bezvedomí spadol do trávy hneď vedľa Leonardovho popola. Čoskoro sa k nemu pripojí, vedel to.
„Milujem ťa, mon coeur.“
Z posledných síl tú myšlienku vyslal k svojej družke. To bolo všetko čo mohol povedať, ale za tými slovami sa skrývala hojnosť pocitov. Cítil strašný smútok, ale najviac ľutoval, že ju opúšťa tak skoro. Práve ju našiel a už ju musí nechať samu.
„Je mi to ľúto.“

Keď ju zasiahla vlna bolesti, Kelly zlapala po vzduchu. Atticus a Lissa práve prišli domov a rozprávali sa v hale, keď sa s ňou začal krútiť celý svet.
Nejasne cítila ako ju zachytili zamestnávateľove silné ruky. Videla nad sebou plávať jeho znepokojenú tvár, ale jej myseľ sa zamerala na bolesť jej druha.
„Marc!“ Vykríkla, driapajúc sa z Atticovho zovretia, vedela že je len niekoľko metrov od domu, jej druh stále žije.
Atticus ju musel pustiť, lebo ďalšia vec o ktorej vedela bola, že bežala napriek trávnikom smerom k Marcovmu ležiacemu telu.
Kľakla si k nemu, odhalila jeho hnisajúcu ranu od pazúra, nevedela čo má robiť.
„Striebro,“ zasyčal Atticus, kľaknúc si k nemu z druhej strany. Očividne po jej bláznivom úteku bežal hneď za ňou. „Musíme ho dostať dnu k sudom.“ Lissa sa pokúsila dostať blízko k nemu, ale jej manžel jej zablokoval cestu.
„Nemôžeš sa ho dotknúť. To striebro by ťa mohlo zabiť.“
Znepokojene pozrel zo zmietajúceho Marcovho tela do Kellynych zmučených očí.
„Niekto mu musí pomôcť.“
Atticus vážne prikývol. „Ja viem.“
Kelly to zrazu docvaklo. Atticus bol kvôli priateľovi ochotný riskovať vlastný život, ale chcel svoju družku udržať v bezpečí. Očividne bola jediná, komu striebro neublíži, je stále len človek. Rýchlo sa rozhodla, nevedela kde sa v nej tá sila vzala, ale podobrala mu rukami ramená a čiastočne Marca nadvihla zo zeme. Nedokázala ho zdvihnúť, ale mohla ho ťahať. Zatiaľ čo ju Atticus sledoval, začala ho ťahať, vedela že to musí dokázať sama. Nechcela aby Lissa cítila rovnakú ukrutnú bolesť v srdci ako ona, ak by bol v nebezpečenstve aj jej partner.
Bojovala s Marcovou váhou, obzrela sa aby zistila ako ďaleko je od budovy. Bola blízko, ale dochádzali jej sily.
Zrazu cítila ako sa jej náklad odľahčil. Obzrela sa a objavila Attica, s rukami obalenými vrstvami látky, aby jej mohol pomôcť bez toho, aby sa zranil strieborným prachom, nadvihol Marcove nohy tak, aby ho mohli lepšie ťahať.
Keď sa podelili o jeho váhu, ktorá sa už netrela o hustú trávu, uľahčilo im to rýchlejšie ho preniesť.
Keď si zatúlané čiastočky striebra dotkli Atticových rúk, zasyčal bolesťou, ale inak bol v poriadku. Dostali sa k budove a preniesli ho dnu. Atticus pred jedným zo sudov spustil Marcove nohy a išiel odťahovať kryt.
„Čo teraz? Čo urobíme?“ Kelly sa cítila stratená. Marc sa jej vzďaľoval, cítila to.
„Musíme ho dostať do toho suda.“
„Chceš ho utopiť v červenom víne?“ Pribehla k nemu hystericky.
„Atticus znovu zdvihol Marcove nohy, sykol keď sa mu na rukách začali tvoriť pľuzgiere, ale nadvihol ho a pretiahol mu spodnú polovicu tela do suda.
„Burgundské pôsobí proti striebru. Je to jediný spôsob.“ Atticus dosiahol až k Marcovmu trupu, ale musel zastaviť.
Tá bolesť bola ochromujúca. „Musíš to urobiť ty. Dostaň ho tam, inak ho stratíme navždy!“ zakričal a už otváral ďalší sud a ponoril si doň ruky až po ramená, keď bolo striebro zneutralizované silným červeným vínom, zavzdychal.
Kelly Marca nadvihla a strčila doňho, až kým konečne neprepadol do obrovského sudu burgundského.
Takmer okamžite začalo víno bublať.
„Čo sa to deje?“ Bola vydesená.
„Neznepokojuj sa. Je to reakcia jeho krvi a striebra. Striebro je pre nás jed kvôli zvláštnym látkam v našej krvi a tkanivách. A on mal vo svojich ranách striebra priveľa. Môže to chvíľu trvať.“ Atticus vytiahol ruky z vína, nechal ho kvapkať z pokožky a vykročil smerom k svojej družke.
Kelly si jeho ruky a ramená starostlivo prezrela. Videla ako sa pri dotyku strieborného prášku pokryli pľuzgiermi. Teraz boli takmer zahojené, ale jeho pokožka bolo stále trošku zapálená a podráždená.
„Ak z toho vyviazne živý, v okamihu keď vylezie zo suda, bude potrebovať krv.“
Prehovoril k nej potichu Atticus. „Nebude to príjemné. Bude ho ovládať zvierací inštinkt. Bude besný bolesťou. Mohol by byť, a pravdepodobne aj bude veľmi nebezpečný.“
Vedela, čo jej nechcel povedať. Marc by ju mohol zabiť. V jednej časti mysle tú skutočnosť pochopila, ale veľká časť jej srdca kričala, aby urobila čokoľvek ak to bude znamenať, že bude žiť.
„Dala by som za neho život.“ Jej hlas bol len tichý šepot. Otočila sa a vážne pozrela na Attica. „Povedz mu že…“ Nedokázala tú myšlienku dokončiť. Ani nemusela. Obaja vedeli, že nasledujúce okamihy môžu byť jej posledné. „Povedz mu, že ho milujem.“


24 komentářů:

  1. Díky moc za další kapitolu, těším se na pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  2. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za překlad!!! Mirka

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Teším sa -ešte to bude zaujímavé:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Dík za skvělý překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Ahojtě, omlouvám se za reklamu, ale píšu povídky na blog a byla bych ráda za váš názor. Děkuji moc za tenhle blog, je BOŽÁCKEJ!!! Čautě :-D

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  9. moc díkyza překlad :)

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  11. Knihomolka.36515. dubna 2014 20:56

    Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  12. Díky moc za další kapitolu :-D

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuji za překlad. Moc se těším na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad,nemůžu se dočkat další kapči :-)

    OdpovědětVymazat