sobota 12. dubna 2014

Vzácné víno - 10. Kapitola



„Si mojou družkou,“ prehovoril Marc a úctivo jej odhrnul vlasy z tváre. „Nemôžem tomu uveriť. Si moja Jediná. Mon amour.“
„Cítim to čo ty. Viem na čo myslíš.“ Bolo na nej vidieť, že ju to celkom omráčilo. „A neopováž sa mi smiať.“
Pevne ju objímajúc sa zachechtal, stále zakliesnený v jej tele i mysli. Nechcel aby to skončilo. Nikdy.
„Nesmejem sa tebe, mon couer, len som jednoducho v úžase. Hľadal som ťa viac než šesťsto rokov a konečne som ťa našiel. Úprimne, už som neveril, že sa to niekedy stane.“ Prudko ju pobozkal, zdvihol hlavu a vyhľadal jej pohľad, o chvíľu sa znovu sklonil k hlbšiemu bozku, zacítila ako v nej opäť tvrdne. „Je t’aime, mon amour. Milujem ťa Kelly.

„Ako by si ma mohol milovať?“
Vyzerala úplne zmätene. Očarujúco, pomyslel si.
„Sotva ma poznáš.“
„Ako by som nemohol?“ Pohladil ju po milovanej tvári. „Som v tvojich myšlienkach, ma petite, v tvojej duši. Milujem ťa. Nepochybuj. Pohľadaj si odpoveď v mojej mysli, mojich spomienkach, mojej duši a ja vidím, že ma tiež miluješ, to nemôžeš poprieť. Je to osud. Si moja predurčená družka a ja nemôžem robiť nič iné, ako ťa ľúbiť. Aj keby to osud zariadil inak, stále by som ľúbil toho malého, nádherného diablika, ktorého skrývaš pod tou konzervatívnou maskou. Si pre mňa dokonalá Kelly. Len mi nazri do srdca a uvidíš to sama.“
Skúsila to urobiť tak ako jej povedal, ale jej myšlienky boli jeden veľký chaos. Jeho myšlienky a emócie sa jej v neskúsenej mysli pomaly vynárali, ako aj jeho penis, tvrdý a pravidelne vypĺňajúci jej vnútro, bola tým viac ako len ohromená. Sústredila na tú fyzickú stránku veci. Pochopila. Jeho penis v nej, pomalé náznaky orgazmu.
Ach, ten Marcov obrovský vták v jej nenásytnej mačičke. Ten muž mal viac sexuálnych skúseností v malíčku, ako všetci jej bývalí milenci dohromady. Nieže by ich bolo veľa. Ale stavila by sa, že on mal za celé stáročia stovky, možno tisíce žien, ktoré uspokojovali jeho hlad po krvi i silnú žiadostivosť.
„V porovnaní s tebou, neznamenali nič, mon amour.“ Sal jej pokožku, kým do nej silno a tvrdo vnikal.
„Vypadni z mojej hlavy.“ Pokúšala sa znieť prísne, ale vyznelo to len očarujúco podráždene. Prinajmenšom to si myslel on.
Do pekla, teraz to spravila aj ona. Vytiahla mu tú myšlienku z mysle.
„Legenda hovorí, že zdieľanie svojich myšlienok je pre druhov prirodzené, ako aj krv a telá. Teraz, keď som ťa našiel, už sa nepotrebujem otravovať s nikým iným. Tvoja krv a naša vášeň ma udrží na žive po celý zvyšok mojich dní.“
Marc sa pretočil a posadil ju obkročmo na seba. Bolo to ako v tom sne, avšak odlišné.
„Páčil sa ti náš sen, mon ange?“ Jeho hlas bol sám o sebe pokušiteľský a v tom okamihu si uvedomila, že ten sen bol niečo viac.
„Bolo to skutočné?“ Tomu čo čítala v jeho mysli celkom nerozumela.
„Nie láska, bol to len sen, ale zdieľali sme ho. My traja.“
„Traja? Potom… Bol tam skutočne aj Dmitri?“ Bola taká šokovaná, že nebola schopná slova.
„Má schopnosť ovládať sny iných. Oboch nás preniesol do tvojho sna a ostatné je, ako sa hovorí, už iný príbeh. Bolo to nádherné však?“ Keď k nej zdola prirazil, jeho penis jej pripomenul vzrušenie, čo spolu prežívali v sne. „Chceš Dmitriho, miláčik? Chceš ho cítiť za sebou?“
„Nie!“ Vykríkla impulzívne, aj keď vedela, že jej môže čítať myšlienky. Nechcela Dmitriho. Chcela len Marca, i keď ten zážitok – teraz keď vedela, že skutočne zdieľali ten škandalózny sen – síce neskutočný, ale jednako si ho bude pamätať po zvyšok života.
„Robíš ma šťastným, mon amour.“ Prešiel jej jazykom po prsníku. Tesáky ho nasledovali, škrabkajúc ju do jemnej pokožky. „Teraz si na mne zajazdi, anjel môj, a zober nás oboch ku hviezdam.“
Keď jej oblizol bradavku, cítila jeho túžbu, ktorá akoby odrážala jej vlastnú ako zrkadlo, jemné milostné uhryznutia jej mútili zmysly. Keď konečne tesákmi prenikol trochu hlbšie, zrýchlila pohyby, jej vlastné vyvrcholenie bolo tak blízko, že ho už mohla cítiť. Bol už tiež blízko a cítiť jeho emócie zmiešané s jej vlastnými bolo rozptyľujúce a zároveň elektrizujúce. Chcela si jeho vzrušenie vychutnať, ale bolo to priveľmi intenzívne.
Nemohla sa na nič sústrediť a keď v nej Marcov vták explodoval, oboch ich poslal ku hviezdam, po ktorých obaja tak túžili. Nikdy nezažila tak intenzívny orgazmus, nikdy necítila nič tak dokonalé, tak jedinečné, tak… správne.
Keď sa rozochvela, pevne ju držal, z očí jej vyhŕkli slzy a stekali jej dolu do vlasov. Tisol sa jej ku tvári, chlácholivo mäkkými perami jej olizoval slzy a vlastnícky ju objímal. Ochraňujúco.
„Neplač maličká. Som tu. Vždy tu budem pre teba. Tak dlho, ako budeme žiť.“ Jeho šepkané sková ju upokojili, ale súčasne sa jej v mysli objavil strach.
„Ale ako dlho to bude Marc? Budeš ma chcieť aj keď niesom ako ty? Budem sa musieť stať upírkou?“ V myšlienkach mala chaos. Nevedela čo si má myslieť.
„Miláčik, nikdy by som ťa nenútil rozhodnúť sa. Ak nechceš prejsť premenou, moje dni skončia zároveň s tvojimi.“ Jeho oči ju prosili a ju ešte viac zaplavili slzy. „Avšak to bude za veľa, veľa rokov. Môžeš sa tým trápiť, až keď tá chvíľa príde. Zatiaľ dovoľ, nech sa tešíme jeden z druhého. Nepožiadam ťa aby si si vzala moju krv. Musí to byť tvoje rozhodnutie.“
„Ale chceš to.“ Prečítala si to v jeho mysli.
Pomaly zatriasol hlavou. „Nebudem to popierať. Nechcem nič viac, ako s tebou stráviť celú večnosť, zdieľať s tebou každú noc, vidieť ako sa svet okolo nás mení a vyvíja, ale v prvom rade chcem tvoje šťastie. Ak ťa tá myšlienka vydesila – a ja viem, že to tak v tejto chvíli je – prispôsobím sa akémukoľvek tvojmu rozhodnutiu. Milujem ťa. Chcem sa s tebou podeliť o akýkoľvek dlhý čas, ktorý mi bude s tebou dopriaty.“
Pobozkal ju tak sladko, až to bolelo. Jemne ju hojdajúc v náručí sa otočil a položil ju na bordové prestieradlo vedľa seba. Kým jej myšlienky vírili, on ju dlho do noci objímal. Bola veľmi unavená. Priveľmi, príliš skoro. Bude vedieť na čo myslí, čo cíti. Vedela len, že byť v jeho náručí je viac správne ako čokoľvek iné, čo doteraz cítila.
On bol jej skala, jej radosť, prístav v búrke jej citov a ona ho za to milovala. Zamyslela sa nad tým, a áno, milovala ho. Navždy.
„Som rád, že si si to uvedomila.“ Jeho mäkký hlas sa prehnal tmou, jemne ju pobozkal na spánok. Podskočila. Znova jej čítal myšlienky. „Tiež ťa miluje srdce moje, mon coeur.“
Opäť ju zaplavilo búrlivé dojatie, zavrtela sa mu v náručí. Keď sa jej konečne podarilo sformulovať tie dve slová, ktoré potreboval tak zúfalo počuť, jej hlas znel na jeho tvrdej, svalnatej hrudi ako šepot.
„Milujem ťa Marc.“

Nasledujúci večer, hneď po západe slnka Marcovi a Kelly pripíjali na zdravie už aj Atticus s Lissou. Nebolo možné už ich vzťah tajiť. Marc bol pyšný že mal Kelly po boku, aj keď jej to bolo trochu nepríjemné, ale to sa dalo čakať. Stiahol sa z jej myšlienok, aby jej dal možnosť vychutnávať si ich spojenie.
Páčila sa mu jej plachosť pred ich priateľmi a takisto aj jej trúfalosť, keď sa milovali. Strávili spolu celú noc aj nasledujúci deň. Marc spal s Kelly v burgundskej izbe, chránený pred slnkom silnými žalúziami. Na chvíľku ho opustila, ale dokonca aj v spánku ju cítil v dome, keď jedla, odpovedala na e-maily i keď sa potĺkala po dome vykonávajúc jej bežnú prácu.
Vrátila sa k nemu len chvíľku predtým, ako sa na večer zobudil, načo ju pozdravil bozkom v ktorom by rád pokračoval ďalej, ale Atticus a Lissa už na nich čakali. Atticus sa dal počuť, že ho chce vidieť skôr, ako s Lissou odídu na obchodné jednanie.
Keď Marc s Kelly zišli dolu, nebola šanca, že by svoj nový stav pred nimi utajili. Lissa sa vrhla na Kelly a zo smiechom ju objímala a gratulovala. Atticus s podobným nadšením Marc potľapkal po chrbte a obom im srdečne poblahoželal.
Marc na Kelly čakal celý život a bol pyšný, že ich priatelia môžu byť svedkami ich lásky. Ak by nosil oblek, tak by mu z hrude nadmutej hrdosťou určite poodstreľovali gombíky.
Po prípitku čerstvo nájdenému páru ich Atticus s Lissou opustili a zamierili na pracovnú schôdzku. Takýchto stretnutí sa často nezúčastňovali, ale ako majitelia jedného z najväčších vinárskych závodov v severnej Kalifornii, sa žiaľ občas museli na takýchto podujatiach objaviť.
„Ak by sa Leonard objavil skôr ako sa vrátime, daj nám vedieť.“ Pripomenul mu Atticus vážne. Významne stočil pohľad smerom na Kelly, ale Marc vedel, že jeho priateľ nemôže urobiť nič, aby zmenil tok udalostí. Pokiaľ sa bude dať, chcel ju udržať čo najďalej od akýchkoľvek sporov. Marc zdráhavo súhlasil, že ak to bude potrebné zavolá mu, i keď dával prednosť tomu, aby to z Leonardom vyriešil potichu, bez zbytočného rozruchu.
„Ian je nablízku.“ Marc to musel povedať aby Attica upokojil, niekto musel dozerať na Kelly, kým sa bude Marc zaoberať Gibsom. Ian v tom bol z nich najtalentovanejší. Marc tak vždy vedel, kde sa nachádza, Ian dokázal dokonale splynúť s okolím.
Hneď ako sa z dohľadu stratili zadné svetlá auta jeho priateľa, objavilo sa ďalšie luxusné auto. Marc s povzdychom stlačil tlačidlo aby ho vpustil a o chvíľu už sa nevkusná, drahá limuzína Leonarda Gibsona blížila po kľukatej ceste k skladom neďaleko domu.
Musí si vypočuť, čo mu chce Leonard povedať a ak to bude možné, potom ho poslať svojou cestou. Ak nie, bude to musieť raz a navždy ukončiť.
To auto bolo vyumelkované a škaredé zároveň. Upíri sa mohli ľahko prepravovať bez takýchto zbytočností, mohli bežať alebo dokonca aj letieť. Dokonca aj tí menej nadaný dokázali ovládať schopnosť presunu koncom prvej stovky. Leonard mal už najmenej tristo rokov, ale ešte stále mal potrebu využívať veľkolepé, ľudské ozdoby. To bola len jedna z mužových slabých stránok.
Marc vedel, že Leonard nikdy nemôže nahradiť žiadneho Pána. Bol príliš zahľadený do seba a veľmi málo dbal o blaho ostatných okolo neho. Hlavnou úlohou Vládcu bolo zachovávať vo svojej oblasti mier a rovnováhu medzi upírmi a ľuďmi, s ktorými žili bok po boku.
Marc bol z časti vykonávateľ, z časti sudca i porota, a zároveň zákonodarca. Jeho rozsudok sám o sebe zavážil aj medzi ľuďmi a to že ho mali radi, mu dávalo veľkú silu. Bolo dôležité, aby bol Vládca za dobre s oboma skupinami. A Marc dobre vedel, že Leonard je príliš sebecký, aby myslel aj na niekoho iného ako sám na seba.
Marc svoju novú družku dôkladne pobozkal a poslal ju dokončiť kancelárske veci, ktoré mala na starosti. Povedal jej, že sa musí o niečo postarať a že sa zanedlho zas stretnú, ale v skutočnosti opustil veľký dom a išiel vyhovieť tej výzve mimo jej dohľad. Potešilo ho, že udržal svoju myseľ zastretú, aby ju ušetril zmätku. On a Leonard budú bojovať – stretnú sa pri vínnych skladoch, kde sa odkladali sudy s vínom.

Potom čo sa minulú noc s Kelly spojili, mu prišlo odporné chrániť si myšlienky pred svojou partnerkou, ale muselo to tak byť. Predovšetkým ju musí chrániť pred trpkou realitou jeho existencie. To je to najmenej, čo mohol urobiť.

23 komentářů:

  1. Děkuji za překlad

    OdpovědětVymazat
  2. Skvělé, díky moc za další kapitolu.:-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  5. Vďaka za preklad, korekciu a pokračovanie - je to skvelé.

    OdpovědětVymazat
  6. díky za překlad i korekci :))

    OdpovědětVymazat
  7. Díky moc za další kapitolu, nemůžu se dočkat pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Díky moc za překlad :-D

    OdpovědětVymazat
  11. dakujem velmi pekne ;-)

    OdpovědětVymazat
  12. Dík za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  13. Knihomolka.36513. dubna 2014 1:49

    Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad ! ! !

    OdpovědětVymazat
  15. Super, mockrát děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat