středa 23. dubna 2014

Fantómove túžby - 1. Kapitola


Prebudila sa celá uplakaná, práve v tom štádiu, keď je myseľ už pri vedomí, ale telo stále verí že spí. Niekoľkokrát zamrkala, ale spánok stále víťazil. V tej tme sa jej zdalo, že vidí muža sediaceho v starožitnom kresle na boku jej postele ako ju pozoruje. Bol celkom uvoľnený, i keď v jeho nehybnosti bolo cítiť sebavedomie a zvrchovanú mužnosť. Tie dojmy v nej zotrvali aj keď jej telo vyhralo boj nad jej zahmleným mozgom a upadla späť do spánku.

Mužovu podobu si vedela vybaviť aj v nasledujúce ráno. Temný obrys chlapa, ktorý ju vydesil tak, že skoro prišla o rozum. Zdalo sa to byť také reálne. Nie ako len nejaký sen.
Bola schopná, nezlomná, vzdelaná ženská a nepodliehala záchvatom predstavivosti. Ale mohla by odprisahať, že videla muža sediaceho v jej spálni, v temnote noci sledujúc ju ako spí. Bol to fantóm?
Nejaký duch opustený bývalými majiteľmi starého Wyomingského statku, do ktorého sa práve presťahovala? Alebo len bludný výtvor jej fantázie?
Carly zatriasla hlavou a pri spomienke na ten zlovestný prízrak sa pokúšala ignorovať zimomriavky, ktoré jej prebehli po chrbte. Dom potrebuje veľa opráv a je to len na nej. Zatlačila tú čudnú spomienku do úzadia a pustila sa do vybaľovania, popresúvania nábytku a upratovania domu.

Zatiaľ čo v stredu popoludní leštila drevo vo vstupnej hale starého domu, nečakane zazvonil telefón. Carly obvykle pracovala v noci a zvyšný čas trávila upravovaním domu. Jej priatelia poznali jej rozvrh a vedeli kedy zavolať, takže najskôr to bude niekto z nich. Zdvihla slúchadlo a keď začula hlas na druhom konci, usmiala sa. Jena.
„Si pripravená vrátiť sa domov?“ spýtala sa šibalsky priateľka.
„Ešte nie, Jen. Skutočne si to tu vychutnávam. Tento starý dom má svoje kúzlo, i ten v meste je síce pekný, ale inak. Je fajn byť ďaleko od toho zhonu v Kalifornii.“
Jena si povzdychla. „Jasné, viem že v živote potrebuješ menej stresu, ale nenávidím že si tak ďaleko. Chýbaš nám na našich mesačných stretnutiach.“
Jena bola lekárka a matka-kvočka v ich partii. Bála sa o každého z nich – tá dávna študentská skupina sa rozvinula do celoživotného priateľstva. Tri z nich už boli vydaté. Ostatné si vybrali rôzne povolania, ale stále si boli oddané. Jena bola doktorka, Sally policajtka a Carly mala vlastný softvérový biznis.
„Ale choď. Christy sa skoro nikdy neukáže a Lissa s Kelly prídu len na drink, keďže už majú manželov, ku ktorým sa chcú veľmi rýchlo vrátiť.“
„Presne! Keďže sme už jediné slobodné, nemôžeme si dovoliť stratiť kontakt.“
„Sľubujem že sa to nestane. Okrem toho vieš, že máš stále pozvanie kedykoľvek prísť sem a vidieť môj nový dom. Je tu veľa miesta a miestny chlapi – aspoň podľa toho čo som videla – všetci sú vysoký a svalnatý ako podľa šablóny. Je tu v okolí veľa rančov so skutočnými živými kovbojmi.“
„Až sa mi rozbúšilo srdce.“ Jena bola občas kráľovnou sarkazmu, ale Carly ju aj tak milovala. „A čo ty, vrátiš sa aspoň raz za čas domov aspoň na návštevu?“
„Jena, ešte som tu nestrávila ani týždeň!“
Obe sa od srdca rozosmiali a rozhovorili sa o aktivitách ostatných priateliek, Jena potom rôzne menila témy – čo bolo až príliš často Carlyn spôsob myslenia. Stres mestského života Carly skutočne dostal, preto hľadala takúto radikálnu zmenu životného štýlu a tempa. Zatiaľ jej to vychádzalo. Hladina stresu bola nižšia, tak ako aj jej krvný tlak. Dokonca ani Jene nepovedala o novej liečbe, ktorú jej v meste odporučil doktor. Jena by sa vydesila. Ale zmeny v jej živote už mali prvé výsledky a ona mala nového doktora, ktorý ju mal pod dohľadom.
Zavesila telefón a znova sa pustila do práce. Síce si na to mohla najať robotníkov, ale dávala prednosť tomu, aby si všetko urobila sama. Chcela sa do toho pustiť sama – má náčrty celého domu – cítila sa pri tom uvoľňujúco a prospešne. Vyčistila už väčšinu domu a teraz pracovala na prednej časti, obnovujúc všetko, čo jej prišlo do cesty. Ak by našla čokoľvek nad jej možnosti, zavolá si odborníka, ale teraz bola spokojná s tým, čo mohla robiť sama.

Po týždni nerušeného spánku na ňu v piatok v noci znovu zaútočil ten živý sen. Bola v spálni plnej zapálených sviečok, pikantná vôňa vosku sa zmyselne vznášala po celej izbe. Ten neznámy muž sa nakláňal nad jej nahým telom, hladil ju očami, nasledovne aj silnými, mužnými rukami.
Bella, tvoja pokožka je ako teplý satén.“ Zašepkal tie slová s náznakom prízvuku, ktorý nevedela nikam zaradiť.
Ten cudzinec bol pekný. Možno najkrajší muž akého kedy videla, ale vedela to len intuitívne, nie zo skutočného pohľadu do jeho tváre. Sú len v sne a tiene z poblikávajúcich plamienkov sviečok mu hrali na ostrých črtách ako dotyky milenky.
Vznášalo sa okolo neho niečo cudzie, od tmavých vlasov až k tomu tajomnému šepotu. Sledoval ju ohnivým pohľadom a akoby splýval s tmou. Zdalo sa, že ju ten neznámy pozná, i keď ona ho ešte nikdy v živote nevidela. Pamätala by si ho. Tým si bola istá.
„Carmelita Valandro, vábiš ma ako sírena ktorú poslali, aby ma zvádzala.“ Jeho šepot sa okolo nej ovíjal a dolu na chrbte cítila závan, akoby ju na tom mieste niekto olizol. Poznal jej celé meno. Nikto ju tak nikdy nevolal. Odkiaľ to vedel?
„Tvoje telo je zrelé a ženské, akoby stvorené priamo pre mňa.“ Chválil ju a jeho prsty sa jej zaborili medzi nohy, úchvatne, s mučivou radosťou. Jeho pery sa pomaličky sklonili k jej telu, zubami jej prešiel po pokožke až sa roztriasla od vzrušenia. Pomaly jej roztiahol končatiny, usadiac sa jej medzi nohami ako vládca, uprene sa zahľadel na naliate záhyby jej ženstva a rukami sa priblížil k jej jadru, úplne si ju otvárajúc.
Jeho dlhé a hrubé prsty boli zakončené krátkymi nechtami. Jeden do nej zaboril, vynútiac si tým pohybom z jej pier zavzdychanie. Bola pre neho pripravená a ten pocit – akoby bola jeho majetkom – to doteraz nikdy necítila. Poznal jej telo a vedel ako naň zahrať. Ako majster huslista na Stradivárkach.
Pridal ďalší prst, zakrútil rukou ako vývrtkou, využívajúc ten drzý trik aby v nej vyburcoval pocity o ktorých ani nevedela že existujú. Zamraučala, potrebujúc viac. Zachechtal sa – aký temný zvuk v tom zahmlenom snovom opare.
„Tak citlivá.“ Hlas mu až odkvapkával spokojnosťou a ju to ešte viac rozpálilo. „Chcem ťa pretiahnuť, Carmelita.“
Tie príkre slová ju zaskočili. Drzé slovíčka ju nikdy nevzrušovali, ale pri tomto neznámom chcela… všetko.
„Budem ťa preťahovať až kým nebudeš kričať, maličká. Potom sa z teba napijem a naplním ťa mojím semenom.“
Vedela si to predstaviť, lebo jeho prsty v nej stále tancovali, podnecovali intenzívny oheň v jej tele. Chcela to. Chcela aby ju ovládol – pretiahol, tak surovo ako o tom hovorí – tento muž, tento nočný prízrak.
„Ale najskôr ťa chcem ochutnať. Stavím sa, že budeš sladká ako med a dvakrát tak návyková.“ Jeho tvár sa viac vynorila z temnoty. Mužné pery mu zvlnil diabolský úsmev a keď z nej vytiahol prsty, v tmavých očiach sa mu zablesklo. Chcela zaprotestovať, ale pritisol sa k nej bližšie, upokojujúc ju silnými rukami.
Sklonil sa medzi jej stehná a vtisol jej ten najdôvernejší bozk zo všetkých. Vkĺzol do nej horúcim jazykom v teplej, vlhkej invázii. Nikdy nič tak dobré necítila. V sne sa rozochvela a už v realite nahlas zavzdychala.

Šokovaná tým intenzívnym výbuchom potešenia už nebola schopná zaspať, niečo tak silné v reálnom živote ešte nikdy nezažila. Carly si pripomenula ten moment, keď sa jej dotkol jazykom. Ten pocit ňou ešte stále otriasal. Bolo to dôverne známe a predsa cudzie.
Ten nehanebný sen ju prenasledoval celý nasledujúci deň, počas všetkých drobných prác, nakupovania, prania a upratovania toho starého statku. Bola bezradná, vzrušená a krv v nej priam vrela. Ale veď to nedávalo žiadny zmysel.
Carly už predtým z mužmi spala. Jej životom prešlo už niekoľko chlapov, ale ešte nikdy necítila taký silný oheň, akým reagovala na toho cudzinca zo sna. Vyvolávalo to v nej pocit prázdnoty a to ju trápilo. Tých niekoľko vysnívaných chvíľ v nej vyvolávalo silnú bolesť a túžbu po niečom, o čom pochybovala že bude môcť nájsť v skutočnom živote.
Bolo úbohé, že to najvzrušujúcejšie z jej milostného života sa jej podarilo dosiahnuť len v živých snoch. Pomaly ale isto sa už blížila k starodievoctvu , o žiadnom spoločenskom živote sa tu nedalo ani hovoriť, ale aspoň má veľmi dobrý stav bankového konta. Čo bol len následok jej tvrdej práce. Potrebovala zmenu a presťahovanie do stredu zeme nikoho mal byť prvý krok.
Počítačový software mohla vyvíjať kdekoľvek, tak prečo nie práve v divočine Wyomingu? Mala uzavretú dohodu s jednou univerzitou neďaleko Laramie a silné SUV ju tam dostane aj keď bude snežiť. Tento starý statok kúpila len z vrtochu, ale páčil sa jej.
Mala svoju prácu, k tomu pokoj a kopu voľného priestoru okolo seba. Taktiež mala priateľov. Začiatkom roka bola v Kalifornii na Lissynej svadbe. Jej stará priateľka z univerzitných čias si našla poriadny kus chlapa, ktorý vlastnil vinice a zdali sa byť spolu šťastnejší, ako by mal mať právo niekto vôbec byť. Stará partia si po celé roky zostala blízka. S Lissou a Kelly spolu často telefonovali a Kelly nedávno začala pracovať vo vinici pre Lissu a jej nového manžela.
Carly bola stále zaneprázdnená, dokonca aj pri takejto izolovanej práci. Približne raz za týždeň sa stretne s učiteľmi na univerzite. Ale na školskú pôdu musí zájsť častejšie, skúšať, pozorovať a upevniť akýkoľvek impulz, ktorý by s tej strany prišiel. Bude to náročná práca, ale ona sa na ňu tešila. Ešte pred pár mesiacmi by na všetky inštalácie dohliadala sama.
Teraz mala na to zástupcu a dohliadala len na tie, ktoré boli najkomplikovanejšie a ktoré mala práve na stole.

Profesor Dmitri Belakov sledoval malé, ženské, športové auto. Obloha už síce bola dostatočne zatiahnutá, ale stále ho zadržiavala žiara zapadajúceho slnka, ktorú tak miloval. Dmitri skontroloval harmonogram inštalácie a vedel, že dnes večer mladej programátorke zaberie kľúčová časť programu väčšinu noci. Bude to perfektná príležitosť.
Ako prvé učil večerný kurz histórie, potom akoby náhodne zostane v administratívnej budove, kde sa nachádzala aj jeho kancelária. Bolo to zároveň miesto, kde bude pracovať táto sexy ženská pravdepodobne až do úsvitu. Potom sa s ňou stretne.
Nikdy by sa nemala dozvedieť, že ju po celé týždne v jej novom dome sledoval a teraz prišiel jeho čas. Príležitosť stretnúť sa s ňou a podmaniť si ju. Ak taká vec bude vôbec možná. Táto žena sa zdala byť voči jeho schopnostiam imúnna, čo bolo dosť znepokojujúce. Dokonca ho prichytila, keď ju v prvú noc v dome počas spánku sledoval. Jediné čo vtedy mohol urobiť bolo si ju podmaniť a učičíkať ju späť do spánku.
Taktiež mala jednu rušivú schopnosť – v sne ho mohla vidieť. Už niekoľkokrát nasmeroval svoje vedomie do jej snov. A vymotať sa z nich sa mu podarilo vždy len s problémami, z čoho veru nebol práve najmúdrejší.
Okrem toho jediného razu.
Ten nezvyčajne horúci sen, ktorý spolu zdieľali, zatlačil ju v ňom príliš ďaleko. Chcel ju tak veľmi ochutnať – aj keď to bolo len v sne. S veľmi malou snahou ju prinútil vykríknuť v orgazme. Tá vlna potešenia ju zo sna vytrhla skôr, ako sa stihol stiahnuť a zamaskovať svoju prítomnosť. Bezpochyby ho tej noci videla.
Ale bola taká sladká. Chcel ju ochutnať znova a možno to urobí, ale najskôr musí zapracovať na zvádzaní jej mysle.
Jej silná myseľ a ich tesná blízkosť by to mala napraviť, keď sa s ňou stretne osobne a ovplyvní ju svojou silou. Ale musí to urobiť dôvtipne. Musí byť presvedčená, že nieje nikým zvláštnym, žiadny dôvod na poplach, tak aby mohli obaja mierumilovne žiť vedľa seba v divočine.
Dmitri potreboval samotu, pokoj voľného priestranstva a domnieval sa, že to chce aj ona. Urobil si určitý prieskum jej minulosti, vzdelania a rýchleho životného štýlu, čo ju napokon vyhnalo z mesta do tejto otvorenej krajiny. Mohol by ju ľutovať, ale túto zem potreboval pre svoje vlastné prežitie. Bez utajenia jeho existencie bude všetko stratené a nemôže nechať túto smrteľnú ženu aby ho ohrozila.
Buď tejto noci podľahne jeho schopnostiam, alebo zomrie.


27 komentářů:

  1. Skvělé, díky moc za další Bratrstvo krve. Moc se těším na Dmitrije.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Super, mockrát děkuji za překlad dalšího dílu série. Už se hrozně těším.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad. Jsem ráda, že série se bude dál překládat.

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem za pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji mnohokrát za další díl ! ! !

    OdpovědětVymazat
  7. Diky moc za pokracovani,super!! :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za překlad a těším se na pokračování...:)

    OdpovědětVymazat
  9. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  10. moc sa teším, že pokračuje táto séria, ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  11. Vďaka za pokračovanie série. Príbeh Carly a Dmitriho bude tiež zaujímavý ...

    OdpovědětVymazat
  12. Díky za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  13. Vďaka za skvelý preklad.

    OdpovědětVymazat
  14. Krása. Veľmi pekne ďakujem za preklad. :-)

    OdpovědětVymazat
  15. Knihomolka.36523. dubna 2014 20:33

    Díky za překlad tušila jsem - doufala jsem že se potkají

    OdpovědětVymazat
  16. Díky moc za překlad :-D

    OdpovědětVymazat
  17. děkuji za nový překlad.

    OdpovědětVymazat
  18. Tinka Tinn: páni :D pokračko :D moc dakujem a teším sa na dalšiu kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  19. Děkuji za pokračování této série :-)

    OdpovědětVymazat
  20. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat