úterý 25. března 2014

Vzácné víno - 5. Kapitola



Ďalší večer sedeli Marc s Dmitrim v knižnici. Marc nebol zvyknutý niekomu sa vo vlastnom teritóriu spovedať – možno okrem najbližších a najstarších priateľov – a na Dmitriho sa ten popis hodí v oboch prípadoch. Avšak zdá sa, že niekto musí poukázať na ďalší jeho nedostatok a Marc podozrieval Dmitriho, že ho vyhľadal práve z toho dôvodu.

„Zajtra odchádzam,“ povedal Dmitri, sediac v jednom z kožených ušiakov pred veľkým krbom.
„Tak skoro?“ Marc zatvoril knihu ktorú čítal, dal ju späť do police z ktorej ju vzal a sadol si oproti Dmitrimu. „Myslel som, že tu zostaneš prinajmenšom ešte pár týždňov.“
„To aj ja, ale práve som dostal správu, že nový vlastník prevzal do držby dom aj s pozemskom. Chcem zistiť kto tá žena je a prečo sa zaujímala práve o kúpu tohto domu. Nie je to žiadne výstavné miesto, to je jasné.“ Dmitri sa zahľadel na Marca. „Ale otázka znie, potrebuješ aby som tu zostal?“
„Ak narážaš na to čo si prerušil včera v noci, ubezpečujem ťa, že tú situáciu zvládnem.“
„Mne to tak nepripadalo, ak mi môžeš prepáčiť, že to hovorím takto.“
Marc sa naježil. „Ja sa nestarám ako to vyzeralo. Kelly odo mňa nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Mal by si ísť domov a starať sa o svoj vlastný dom. A daj mi vedieť, či ti môžem nejako pomôcť. Ty vieš, že tu budem vždy, keď to budeš potrebovať.“
„To si veľmi cením Marc. A o to isté ide aj mne. Atticus spomínal niečo o nejakom prišelcovi Gibsonovi, že by mohol proti tebe vzniesť výzvu?“
To vyhlásenie bolo vyjadrené ako otázka, Marc bol rád, že nechal na pokoji záležitosti s Kelly a nedostatok jeho kontroly za minulej noci, a stočil rozhovor na bezvýznamného upíra, ktorý ho sužoval. Bežne by Marc odmietol rozoberať špinavé záležitosti vo svojom teritóriu, ale toto je koniec-koncov Dmitri. Boli priateľmi už dosť dlho. Mohli hovoriť o čomkoľvek. Fajn, skoro o čomkoľvek.
„Leonard Gibson je odporný tvor a ľutujem deň, keď som mu dovolil žiť v mojej oblasti. Mal som vedieť, že s ním budú problémy už v okamihu keď sa priplazil, žiadajúc ma o dovolenie, aby si tu neďaleko mohol postaviť brloh.“
„Prečo si to potom dovolil?“ Dmitriho tón nebol odsudzujúci, ale Marc sa na to isté spytoval sám seba už dlho a odpoveď sa mu nepáčila.
„Myslím, že som sa časom stal dosť samoľúbym. A smutná pravda je, že som v tom čase mal iné starosti. Uvedomujem si, že som si mal pred prijatím Gibsona dôkladne preveriť, takže spätný pohľad na tú vec ma neteší.“
„Takže otázka znie, čo sa chystáš urobiť?“ Dmitri sa spýtal priamo na podstatu veci.
„Verím, že ma vyzve skôr či neskôr. Neverím, že bude bojovať fér, ale po včerajšej noci… No, pochybujem o vlastnej sebakontrole Dmitri. Aby som pravdu povedal, už som presýtený byť Majstrom, ale Atticus tú pozíciu priamo odmietol, a Ian a on sú jediný dvaja, ktorým by som zveril moc tejto pozície.“
„Potom toho Gibsona musíš zabiť skôr, ako on dostane príležitosť zabiť teba.“
Marcov pohľad stvrdol. „Budem musieť.“ Jeho ruky sa na kožených opierkach napli. „Ako som už povedal, jeho výzvu očakávam už čoskoro. Keď príde, budem pripravený.“
„V to dúfam, priateľ môj. Ak ma budeš potrebovať, všetko čo budeš musieť urobiť je zavolať mi. Rád ti budem stáť po boku ako sekundant.“
Marca sa jeho ponuka dotkla. Nebolo to niečo, čo sa ľahko prijímalo. Nasadenie do boja ako sekundant vo formálnej výzve bola veľmi veľká zodpovednosť. V podstate sa Dmitri práve ponúkol, že by dal za Marca život – niečo čo už síce spravil za dlhé roky čo boli priateľmi mnohokrát, ale nie v poslednom čase. Bolo dobré vedieť, že putá v bratstve boli stále rovnako silné.
„Takže teraz sa vráťme späť ku Kelly.“
„Radšej by som to nerobil. Privádza ma do šialenstva, ale nemôžem ju mať. Koniec príbehu.“
„Možno nie.“ Dmitri sa darebácky zaškeril. Marc si ten pohľad pamätal. Tak v minulosti začínalo mnoho divokých dobrodružstiev a vždy prinášal problémy i potešenie zhruba v rovnakej miere.
„Čo máš na mysli?“
„No, ak ju nemôžeš mať za živa, možno by si ju mohol mať iným spôsobom.“
„Ako napríklad?“
Dmitriho úškľabok sa zmenil na priam diabolský. „Si za malé snové rande?“
Marc chcel to pokušenie zaprieť, ale vedel, že nato nebude mať dosť sily. Ako Majster upírov mal mnohé nadania, či už fyzické či psychické, ale stretávanie v snoch bolo umenie, v ktorom sa Dmitri v priebehu rokov zdokonalil. On mal vždy vzrušujúce sny, i keď spánok mal ľahší ako ostatní z bratstva. Ak sa mu podarilo počas bieleho dňa nájsť spať nejakého smrteľníka, rád sa vlichotil do jeho snov. Marc vedel, že to pokladá za zábavné, ale taktiež ho podozrieval, že to bola jediná cesta, ako mohol stále vidieť slnko – a to v ľudskom sne.
Dmitri už Marca vzal na tieto jeho snové dobrodružstvá aj predtým. Pravidelne prehováral snívajúceho smrteľníka, aby si vybral dovolenku na slnečnej pláži, či jednoduché sobotné popoludnie v parku. Marc nemohol povedať, že by sa netešil na tie fantastické vpády do smrteľného, slnkom ožiareného sveta. Tie spomienky si cenil dodnes.
„Navrhuješ vpadnúť do Kellyných snov?“
„Poďme hneď teraz a to nebude nijaká invázia. Videl som, akým spôsobom sa na teba dívala. Priťahuješ ju, aj keď to sama nechce. Myslím, že by si to mohla pripustiť ak si bude myslieť, že to bol len sen.“
„Bol by si tam tiež?“
„Ale samozrejme, priateľ môj. Som v tom lepší ako ty a už sme sa predtým o ženy delili.“
„S Kelly je to iné.“ Precedil Marc cez zuby. Nechcel dať najavo zraniteľnosť, že ho tá smrteľná žena zaujíma, ale Dmitri to aj tak dobre vedel. Bezpochyby už videl ako hlboko Marca zasiahli emócie voči tomu malému ľudskému tvorovi.
„To je. Veľmi odlišná. Je priateľkou našej milej a dobrej družky. Vôbec nie ako ženy, čo sme si brávali do postele predtým.“ Dmitri sa presunul bližšie, jeho hlas vyzývavý. „Tiež sa mi páči Marc. Nebude žiadne trápenie dať je rozkoš, aj keď to bude len sen. Užije si to a nebude mať ani tušenia, že sme ju skutočne zdieľali v snovej rovine. Urobíme jej to dobre, Marc. Presne ako za starých čias. Nie – lepšie ako za starých čias.“
Marc o tom premýšľal. Ta myšlienka bola príliš vábivá. Za dávnych čias zdieľal ženy s oboma, s Atticom aj Dmitrim.
Tešili sa z objavovania nových spôsobov ako potešiť svoju koriť, zatiaľ čo oni z nich pili fyzicky aj psychicky. V tých dávnych dobách boli vynaliezavý ako pokrvní bratia.
Ale nič také nerobili už veľmi dlho. Atticus bol teraz spárený a nikdy by sa k ich zábavke znovu nepridal.
Dmitri bol Majstrom na vlastnom území a už sa nevídali tak často. Toto bola vzácna príležitosť robiť niečo zakázané a úplne pôsobivé. Dmitri by mohol ľahko vojsť do Kellynho sna a Marc by sa jej mohol dvoriť bez toho, aby vedela, že to bolo z časti reálne.
Dokonca by jej mohol priniesť sexuálnu rozkoš a ona by ho pravdepodobne prenasledovala až na kraj sveta.
Musel si priznať, že nenávidel spôsob akým pozorovala Dmitriho. Zaujala ho, ale Marc by sa stavil, že by nemala chuť na posteľové hry ak by si myslela, že to nebol len sen.
„V poriadku. Som za.“ Na Marcovo smelé vyhlásenie sa Dmitri usmial. „Kedy to urobíme?“
„Najlepšie hneď. Lapím ju, keď prekĺzne do najhlbšej časti spánku, potom tam prenesiem teba. Pamätáš si ako na to?“
„Samozrejme. Robili sme to dosť často. Počkám na tvoj signál.“
Dmitri natiahol k nemu ruku na potrasenie. „Presne ako za starých čias, mon frere?“
Qui. Iba lepšie. Myslím, že keď vstúpime do jej sna obaja, Kelly bude prekvapená.“

Po svitaní si šla Kelly oddýchnuť. Všetci upíri zišli cez deň dolu a ona zostala vo veľkom dome sama. Keď nebola Lissa a muži naokolo, cítila sa prekvapujúco osamelo.
Keď sa slnko vynorilo poza hmly, odložila šálku na dosku a využila ten čas na to, aby si urovnala myšlienky. Marc LaTour jej zaplnil myšlienky, napokon ako zvyčajne v poslednej dobe. Ten muž bol tak frustrujúci, taký pekný, tak pekelne sexy! Skutočne mala problém sa ovládať. Nebála sa ho fyzicky. Pochybovala, že by schválne ublížil nejakej žene. Ale obávala sa o svoje srdce.
Bol nesmrteľný a ona vedela že šanca žiť tak ako Lissa s Atticom bola úplne nulová. To sa môže odohrávať len v rozprávkach. Čokoľvek medzi nimi by viedlo len k tragédii. Bude múdrejšie zostať od Marca tak ďaleko, ako to len bude možné, ale jej zradcovské srdce tomu nechcelo dať pokoj.
Povzdychla si, vrátila sa dnu, upratala tú trochu neporiadku čo narobila v kuchyni a vybrala sa  k poschodiu do spálne. Potrebuje pár hodín spánku, potom vstane aby vykonala všetko čo je v Maxwell Winery v priebehu dňa treba urobiť. Večer sa vráti k priateľom a znovu k pokušeniu ktoré predstavoval Marc, s každým kúskom toho sexy tela a každým zábleskom v jeho prefíkaných očiach. Kombinácia svalnatej mužskej dokonalosti a nesporného dôvtipu bude jej pádom.
Kelly sa uistila či je dom zabezpečený a vyšla na poschodie. Prezliekla sa do nočnej košele a ľahla si na plyšový matrac. Jej izba tu bola väčšia než celý jej byt v meste a určite bola zariadená oveľa štýlovejším a veľmi drahým nábytkom. Bola úžasná a ona milovala veľkú posteľ s páperovou výplňou a hodvábnym povlečením.
Každá z hosťovských izieb mala iný farebný námet. Táto bola bledo orgovánová a to bola jedna z jej obľúbených farieb. Kúpeľňa hneď vedľa bola obrovská v zelenomodrom odtieni. Vedela by si zvyknúť na takýto život, len aby sa už Marc vrátil do vlastného domu.
Keby sa jej stále nemotal pod nohami, jej život by bol podstatne jednoduchší. Žila a pracovala pre najlepšiu priateľku a Lissyn manžel bol celkom oddaný svojej novomanželke. Bola radosť vidieť ich spolu a pozorovať lásku, ktorú sa Lisse podarilo nájsť.
Kelly to chcela tiež. Chcela muža, ktorý by sa na ňu díval spôsobom ako Atticus na Lissu, ale pochybovala, že jej bude niekedy také požehnanie dopriate.
Kelly sa pomaly prepadala do spánku, premýšľajúc o jej priateľoch a ich láske, dychtiac po takej láske aj pre seba. Možno práve preto bola prvá tvár, ktorú v sne stretla práve Marcova. Mal všetko čo by od chlapa chcela, ale nebol pre ňu. Nesmrteľný a neprijateľný, nikdy by to medzi nimi nemohlo fungovať.
„Už bolo na čase.“ Povedal Marc s krivým úsmevom. „Čakali sme na teba celé hodiny.“
„My?“
Marc sa odsunul bokom a ona uvidela Dmitriho, opierajúceho sa o pilier v zvláštnom vysnívanom pozadí. Boli na lesnej čistinke, v slnečnom svetle. Toto musí byť sen. Ani jeden z mužov by nemohol byť na slnku.
Stromy boli všade okolo nich, iskrilo to tu životom. Štyri stĺporadia v gréckom štýle obklopovali obrovskú posteľ obklopenú bielymi, vlajúcimi, hodvábnymi závesmi. Vyzeralo to ako zo starých Disney filmov, len s oveľa nezbednejším podtextom.
Dmitri postúpil a zostal stáť vedľa Marca. „Máš rada výzdobu?“ Mávol rukou smerom k stromom a nadvihol jedno obočie.
„Je to nádherné. Pripomína mi to jeden film, ktorý som kedysi videla, ale bez vlkolakov.“ Zasmiala sa, ten zvuk sa rozlial okolo nej po lese.
„Chceš vlkolakov?“ Pozrel na ňu Marc pohoršene.
„Žiadny problém.“ Dmitri mávol jednou rukou a lesom zaznelo vytie, z ktorého jej nabehli na chrbte zimomriavky.
O chvíľu neskôr vstúpil na čistinku obrovský vlk. Kelly na mieste zamrzla, i keď jej prvý nápad bol schovať sa za Marca a hľadať u neho ochranu. Vlk sa začal meniť a ďalšom okamihu bol vlk preč a na jeho mieste stál muž. Veľmi svalnatý, veľmi pekný a veľmi nahý muž.
„Kto je to?“ Marcova otázka patrila Dmitrimu, ale Kelly ho počula.
„Alfa vlčej svorky ktorá býva neďaleko mňa. Nieje v skutočnosti zlý, neskôr sa to dozvieš, ale on tu v skutočnosti nie je. Je tu len ako dekorácia.“
„Hovoríš, že vlkolaci skutočne existujú?“ Kelly sa otočila na Marca, čakajúc na odpoveď.
„Ach, ma cherie, ty si mi neverila?“ Marc pristúpil k nej a dotkol sa jej tváre, jemne pohladil prstami jej pokožku a zachytil jej pohľad. „Existujú vlkolaci, divé mačky, jastraby. Všetky druhy predátorov zdieľajú duše s mužmi a ženami po celej zemeguli.“
„Toto je príliš zvláštne.“

„Nechceš ho tu?“ Spýtal sa Dmitri, čím znovu na seba pritiahol pozornosť. „Žiadny problém.“ Znovu mávol a nahý vlkolak zmizol.

24 komentářů:

  1. Tinka:super kapitola;-) dakujem a tesim sa na pokracovanie.

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad, super :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Je to úžasné, už se nemůžu dočkat dalšího dílu, díky za překlad!! Mirka

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za super kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za překlad ! ! !

    OdpovědětVymazat
  7. diky za preklad...btw. ty teda vies, kedy to seknut :P

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad

    OdpovědětVymazat
  9. Dík za vaši práci,skvělý :-)

    OdpovědětVymazat
  10. děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  11. vďaka za preklad.

    OdpovědětVymazat
  12. Tak teď to bude zajímavý

    OdpovědětVymazat
  13. Díky za další kapitolu :-D

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  15. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  16. díky za překlad :))

    OdpovědětVymazat
  17. Díky moc a těším se na pokračování :)

    OdpovědětVymazat