sobota 22. března 2014

Vzácné víno - 4. Kapitola



Keď sa skupinka asi hodinu pred svitaním rozišla, Marc našiel Kelly na verande. Stále bola tma, hviezdy na temnej oblohe chladne svietili. Bola to časť noci, ktorú najviac miloval.
„Vidím, že sme mysleli na to isté.“ Prehovoril hlbokým hlasom do ticha, ale Kelly predsa uskočila.
Pobavením prevrátil oči. Miloval ten zvuk, ako zalapala po vzduchu vždy, keď ju nečakane prekvapil.
„Čo robíš tu vonku?“

Páčil sa mu ten jej zadychčaný hlas. Nútil ho premýšľať o zakázaných veciach. Veciach, ktoré by s ňou robil, keby neboli mimo hry kvôli Atticovi a Lisse. Marc by bol skutočne mizerný hosť, ak by takto využíval ich pohostinnosť – a ich druhý návštevník – ach, ako si len prial, aby mohol na niekoľko minút zabudnúť na akékoľvek zásady. Aspoň na tak dlho, aby mohol ochutnať Kellyne pery, či sú naozaj tak sladké ako vyzerajú.
„Nemôže to byť len spôsob, aby som hovoril s blízkym človekom, ktorý tiež miluje noc?“ Presunul sa blízko k nej, k pokojnej vyhliadke na šíre vinice. „Máš to rada, či nie? Tú temnotu tesne pred úsvitom. Tú pokojnú chvíľku, kým sa z noci stane deň. Nič sa ti nestane Kelly. Určite to vieš. Nemusíš mať zo mňa strach.“
„Ja sa ťa nebojím, ale cítim sa s tebou nepríjemne.“ Kelly stočila pohľad k viniciam. „Ale aby som odpovedala na tvoju otázku, milujem túto časť noci. Nikdy predtým som si neuvedomila, aká je nádherná. Predtým ako som začala pracovať pre Attica, vždy som v tomto čase spala.“
„A keď si objavila nesmrteľných, tvoj svet sa otočil hore nohami.“
Povzdychla si, túžil okolo nej ovinúť ruky. Inštinktívne chcel túto záhadnú ženu upokojiť, čo bolo niečo úplne nové, za posledné stáročia nič také nepocítil.
„Čo dnes v noci Dmitri myslel tým, keď hovoril „byť zasvätenec smrti alebo mág“?
„Všimla si si to, však?“ Marcovi sa páčil jej bystrý postreh. Bolo to len jedným z ďalších aspektov jej osobnosti, ktoré počas času stráveného v Atticovom dome vedel oceniť. „My sme len jednými z viacerých druhov nadprirodzených bytostí, ktoré tento svet obývajú. Existujú kreatúry rôznych typov, niektoré zasvätené smrti, ktoré občas navštevujeme, niektoré dokonca uprednostňujú smrteľnú ríšu viac, ako ich vlastnú a pár smrteľníkov, ktorý majú magické schopnosti. Tvoja priateľka Lissa má tiež v sebe kúsok mágie. Vy to nazývate psychickými schopnosťami, ale v skutočnosti je to prejav mágie smrteľníkov.“
„Psychické schopnosti sú mágia.“ Zopakovala si Kelly jeho tvrdenie, akoby si chcela odskúšať chuť tých slov na jazyku. „Hm. Ale ona nie je čarodejnica. Nemôže na povel vyťahovať králikov z klobúka.“
„To je pravda, nezdá sa, že by Lissa nad svojimi víziami mala nejakú kontrolu, ale existujú aj taký smrteľníci, ktorý sú majstrami v kontrolovaní svojej mágie a niektorý talentovaní ľudia sa vedia napojiť na mágiu z iných oblastí.“
„To je úžasné. Keď si povedal kreatúry, myslel si vlkolakov?“
V hlase jej zaznela stopa strachu i pobavenia, oboje ho zároveň pobavili aj vyľakali. „Vlci, jastraby, veľké mačky, všetky tie druhy sú predátori. Ak sa niekedy stretneš s hociktorým z týchto nadprirodzených, buď veľmi opatrná. Tak ako aj pri nás, nie všetci sme dobrý a väčšinou máme prísne pravidlá správania sa, ale sú úplne iné než na aké si zvyknutá v smrteľnom svete.“
„Ako to?“ Kellyna tvár bola teraz bez známky jej obvyklého rezervovaného výrazu. Toto bol ich prvý skutočný rozhovor odkedy sa stretli. Páčilo sa mu to. Viac ako by pravdepodobne malo.
Weres majú prastaré pravidlá. Väčšinou platia pre predátorské druhy ako také, obsahujú protihryzúce nariadenie, tak povediac. Väčšinou majú svojich Alfa vodcov, ktorý vládnu ostatným.“
„Niečo na ten spôsob ako si ty Pán pre všetkých upírov v tejto oblasti?“
„Skoro, ale naše bratstvo má omnoho voľnejšie zoradenie než je ich hierarchia. My si vyberáme či sa budeme riadiť Pánovou voľbou a či zostaneme v tom či onom regióne. Weres majú dedičné právo, kmene a klany, diktované v konkrétnom druhu i lokalite. Len zriedkakedy cestujú mimo ich domov a mimo ich druh, vodcovstvo je často založené na krvavých roztržkách medzi súťažiacimi Alfami. Často krát sú to súboje na smrť.“
Videl v Kellynej tvári rastúci nepokoj, takže vedel, že je najvyšší čas zmeniť tému. Podľa všetkého by sa s tým čo to znamená nikdy nezmierila. Bolo ich niekoľko aj v tejto oblasti, ale zvykli dať bratstvu širokú voľnosť.
„Vzájomne sa veľmi neovplyvňujeme,“ povedal Marc, pohladil ju po líci a uprel pohľad do jej očí. „Väčšina nadprirodzených bytostí spolu nevychádza práve najlepšie. Niektorý sa nám vyhýbajú kvôli tomu, čo s nami robí ich krv.“
„Ako to myslíš?“ Keď prehovorila, stiahol ruku, ale bol rád, že má jej plnú pozornosť. Len pred hodinou by ho pre ten jednoduchý, ale intímny dotyk zavraždila.
„Krv meničov a mágov je u nás považovaná za lahôdku. Je vzácne ak vôbec dostaneme čo i len kvapku od ktoréhokoľvek z nich, teda pokiaľ s tým tá predmetná osoba súhlasí. A oni súhlasia len zriedka.“ Usmial sa a bol okúzlený, keď mu to gesto vrátila. „Krv zasvätencov smrti je pre nás všeobecne príliš silná. Sila ktorú ich krv obsahuje je pre nás ako jed, ale to vábenie je silné. A polovičný zasvätenci, no, to je už iný príbeh. Mágia z ďalších oblastí prúdiaca v krvi nečistokrvných je už dosť zriedená na to, aby sme ju mohli piť, ale dosť silná, aby sme cítili taký nárast energie, aký zažilo len málo z nás. Je to len dočasný efekt, teda podľa legendy, ale šepká sa, že je to najväčšie vzrušenie aké môže nesmrteľný v tejto ríši zažiť. Avšak polovičný zasvätenci sú dokonca ešte vzácnejší, ako mágovia či meniči a sú oveľa silnejší ako ostatní. Pokiaľ nie sú ochotný – z akéhokoľvek dôvodu – podeliť sa o krv, tak neexistuje skoro žiadna šanca pre našinca ochutnať ten druh ich energie.“
„Tých prekliatych myslíš niečo ako škriatkov? Maličkých škriatkov ako Tinkerbell*?“ Kelly si vždy keď bola v rozpakoch pošúchala nos a to tým najroztomilejším spôsobom.
Marc sa musel ovládnuť, aby ju na to pehavé miesto nepobozkal.
„V skutočnosti sú pre naše oči úplne normálny, prinajmenšom keď sa objavia v tomto svete. Tí polovičný, sú samozrejme napoly ľuďmi, vyzerajú tak ako ty alebo ja, avšak sú omnoho nádhernejší ako priemerný človek. Práve to kúzlo mágie ich robí veľmi vizuálne pôsobivými.“
„Je to fascinujúce.“
„Nie Kelly.“ Dotkol sa jej líca, neschopný už dlhšie odolávať sile jej prítomnosti. Marc pristúpil bližšie, pritisnúc sa telom k nej. „To ty si fascinujúca. Si najkrajšia smrteľníčka, akú som stretol za veľmi veľa rokov – zvnútra aj zvonka.“
Sklonil hlavu a vtisol jej na drobný nos jemný bozk tak, ako to túžil urobiť už dlho. Je rozochvená reakcia ho prinútila odvážiť sa na niečo viac. Vtiahol si ju do náručia, sklonil sa nižšie a pobozkal ju na ústa tak, ako to chcel urobiť už celé týždne.
Chutila práve tak lahodne ako v každom sne, ktorý o tomto okamihu mal. A on strávil veľa času snívaním o pokušení menom Kelly.
Keď bozk prehlboval, musel svoju túžbu krotiť. Nikdy nebol ženou takto pobláznený, tak zničený obyčajným bozkom. Chutila po mede a víne, vzácna kombinácia, ktorá jeho zmysly pokúšala skoro na hranicu zdravého rozumu. Chutila ako život.
Jediné, čo mohlo urobiť túto chvíľu ešte lepšou bolo, keby mu dovolila ochutnať jej esenciu… jej krv.
Na to bolo ešte príliš skoro. Marc to hlboko vo svojom vnútri vedel, veď jeho trpezlivosť bola trénovaná veľmi dlhý čas. Chcel ju, ale musí sa to stať inak – mimo domu jeho priateľa, kde nebude nútený rešpektovať Atticove pravidlá.
Ale chutila božsky. Marc sa pokúšal spomenúť si, či vôbec niekedy pobozkal ženu, ktorá by ho takto veľmi priťahovala. Pasovala k jeho rukám, akoby bola stvorená presne podľa jeho predstáv. Vzdala sa jeho vedeniu tým najrozkošnejším spôsobom a jej drobné stony potešenia boli to najvzrušujúcejšie, čo kedy počul.
Len jediná vec by ho mohla odtrhnúť od veľkolepého potešenia z jej bozku…
Slnko.
Keď prvé lúče úsvitu pobozkali východnú časť oblohy, Marc vedel, že jeho čas s Kelly bol na konci. Stiahol sa, jeho svet zaplavila ľútosť.
„Nebol som v pokušení zostať vonku do svitania už veľmi dlho, ale som rád, že môj prvý úsvit po celých stáročiach bol práve s tebou, ma cherie.“
Kellyne nádherné modré oči sa z tej vzácnej krátkej chvíle zmätene zaleskli potešením. Potom si uvedomila jeho slová a tvár sa jej zastrela zamračením vyjadrujúcim starosťou.
„Marc poď dnu!“ Kelly vzala jeho ruku do svojej oveľa menšej a ťahala ho smerom k dverám domu. Išiel ochotne, rozpačitý a okúzlený, že sa ho pokúša chrániť.
Jej reakcia ho šokovala. Skutočne sa zdalo, že ho túži dostať do bezpečia a dobrovoľne sa nechal vtlačiť dovnútra, nasledovalo zabuchnutie dverí pred hroziacim slnkom. Nezastavila, ženúc ho až pokiaľ neboli v bezokennej chodbe, ktorá obkružovala vnútrajšok Atticovho domu.
„To bolo tesné.“ Zatreskla dvere do haly a oprela sa o ne. Tep jej na krku rýchlo pulzoval.
Marc nevedel čo si má myslieť, ale cítil ako jej krv búši pod bledou pokožkou, chcel to miesto obliznúť, túžil ju ochutnať.
Začal sa k nej presúvať, na okamih zaslepený hladom, ktorý v ňom rástol, až bol takmer neovládateľný. Keď vykročil k nej, Kelly sa oči rozšírili strachom. Tesáky sa mu krvilačne pretiahli a jeho zdravý rozum vytláčal inštinkt.
Marc si nebol istý čo by urobil, ak by sa neobjavil Dmitri a zakašlaním si neprečistil hrdlo. Marc uprel oči na Dmitriho sledujúceho ho z druhej strany miestnosti zúženým pohľadom.
Napätý okamih uplynul a Dmitri ho stále držal svojim pohľadom, potom nadvihol jeden oblúk obočia. Napokon sa Marc stiahol. Toto bolo zlé. Teraz to videl. Po chvíľke vášne dovolil svojim inštinktom premôcť zdravý rozum, ale ach, pokým to trvalo, bolo to úžasné.
Marc sa stiahol, preč od Kelly. Roztriasla sa, v nádherných očiach jej zasvietil strach. Strach, ktorý zapríčinil on. Marc sa cítil ako odporný odpad.
Je sius désolé, ma petit. Je mi to ľúto.“ S tými naposledy zašepkanými slovami medzi nimi zväčšoval vzdialenosť, medzi sebou samým a pokušením. Bolo to východom slnka. Cítil ako ho slnko viac a viac oslabuje.
Musí sa nakŕmiť, schovať sa pred dňom a hrozba pre Kelly sa zmierni.
V sprievode Dmitriho ju Marc opustil, s ťažkým srdcom si uvedomujúc, že jediná hrozba v tomto dome bol pre ňu on sám.


* Tinkerbell – víla zvonilka z Disney rozprávky

20 komentářů:

  1. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  2. Děkukji za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Dík za překlad pěkné knihy všem:-)

    OdpovědětVymazat
  5. Díky, těším se na další :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Vďaka za preklad a pokračovanie.

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za překlad ! ! !

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za další kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  9. moc dík za překlad :))

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  12. Díky za překlad :-D

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuji za překlad. Už se těším na další kapitolu.:-)

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat