úterý 18. března 2014

Vzácné víno - 3. Kapitola



Dmitri Belakov, profesor histórie a Majster upírov stredozápadnej oblasti prišiel až o niekoľko dní neskôr.
Atticus, Lissa, Ian, Marc a Kelly – ktorá nemohla zostať bez ochrany, i keď nemala ani tušenia, že tí muži tu boli kvôli jej bezpečnosti – sa stretli s Dmitrim na letisku neďaleko viníc. Priletel sám vo veľmi drahom, malom prúdovom lietadle, ktoré umožňovalo cestovanie zo stredu krajiny na západné pobrežie v podstate za niekoľko hodín.

Marc musel byť pri vítaní ďalšieho Majstra po ruke. Bratstvo bola voľná organizácia, ale dodržiavali tradície. Keď jeden Majster pricestoval do iného teritória, bolo len slušné uctiť si jeho prítomnosť oficiálnou cestou.
Navyše boli Marc a Dmitri starými priateľmi. Žili a pracovali spolu už celé stáročia, ešte pred spojením štátov, než sa stali Majstrami každý vo vlastnej oblasti.
Atticus a Ian boli tiež súčasťou starej partie. Strávili niekoľko storočí príjemným šantením naprieč Európou a Blízkym východom, celé desaťročia sa presúvajúc z miesta na miesto. Navzájom si chránili chrbty a po veľmi dlhý čas spoločne zdieľali oboje, pôžitok i riziko. Vytvorili si tak silné puto priateľstva, že ho nikdy nič nemôže zlomiť.
„Je fajn opäť ťa vidieť, mon ami.“ Marc Dmitriho tradične európsky pozdravil bozkom na obe líca.
„Bolo už načase navštíviť starých priateľov. Je pekné byť Pánom vlastného územia, ale v prérii náš druh nájdeš dosť ťažko.“
Muži sa zasmiali a viedli prichádzajúceho v ústrety Lisse a Kelly, ktoré čakali pri autách.
Dmitri – na Marcovo pobavenie – Lissu vystískal, čím Attica dosť otrávil. Bolo to súčasťou hry medzi starými priateľmi, ktorú v minulosti hrali už mnohokrát. Samozrejme boli teraz okolnosti odlišné. Keď si niekto z nich našiel družku, všetci boli za oboch šťastný, ale zároveň pekelne žiarlili. Taká drastická zmena si zasluhovala trošku dobrosrdečného podpichovania.
Enchante, madam,“ zavrnel Dmitri, priťahujúc si Lissinu ruku k perám pre dlhý bozk. Marc sledoval svojho dokonalého priateľa so slovanským šarmom, na Dmitriho bol veľmi pekný pohľad. Ženám sa jeho tmavý pôvab páčil a Lissa sa nezdala byť výnimka, keďže mu len zo zamumlaním pozdrav vrátila.
„Ty pôjdeš s Marcom v jeho Lamborghini. Myslím, že všetci budeme šťastný až opäť v dome, kde si môžeme odpočinúť.“ Atticus mu významne vytrhol manželkinu ruku a pevne ju zovrel v dlani.
Atticus odvádzal manželku do auta a Kelly sa práve chystala nasadnúť dozadu, ale Marc si všimol jej túžobného pohľadu smerom k žltému športovému autu, zrejme si myslela že ten pohľad neuvidí. Bolo na nej vidieť ako veľmi by sa v ňom chcela odviesť, alebo ešte lepšie – šoférovať ho, ale sama pred sebou to potešenie popierala.
To auto reprezentovalo niečo väčšie. Symbolizovalo pretrvávajúci boj medzi nimi dvomi. On ju pokúšal, ona odmietala. On s ňou flirtoval, ona to ignorovala. On ju chcel a ona predstierala nedotknuteľnosť, avšak vedel že to len predstiera. Skutočné víťazstvo bude, keď konečne rezignuje a prizná si to.
Netrvalo dlho a Dmitri si uvedomil, že sa medzi Marcom a Kelly niečo odohráva. Počas jazdy k viniciam sa na neho spýtavo pozrel.
„Takže, kto je to dievča?“ Dmitriho otázka nebola nevítaná, ale Marc uprednostňoval nediskutovať o tých viac ako otravných aspektoch jeho vzťahu s Kelly. Jednako Dmitriho záujmu ako Kelly zapadá do ich partie rozumel. Vedel že Lissa je Atticovou partnerkou, ale Kelly bola nezasvätená a predsa v kruhu dôverných priateľov. Marc skôr či neskôr tú otázku očakával.
„Je to Lissina najlepšia kamarátka. Nešťastnou náhodou ma videla ako sa kŕmim z jedného muža, ktorý zaútočil na Lissu skôr, ako sa stihol priblížiť Atticus. Jej myseľ je príliš silná aby sa dala zahmliť a berieme ohľad na to, že Lissa s ňou odmietla prerušiť kontakty, ako aj so všetkými jej smrteľnými priateľmi, ktorých sa tieto záležitosti týkajú.“
„Takže ju sledujete?“
„Pracuje vo vinici pre Attica a áno, sledujeme ju, ale nielen kvôli vedomostiam o našej existencii. No, je tu ďalšia komplikácia o ktorej chcem s tebou hovoriť ešte predtým, ako dorazíme do domu.“
„Počúvam.“
„Lissa má určité psychické schopnosti.“ Marc na neho pozrel, aby videl priateľovu reakciu na túto správu. „Mala o Kelly videnie, bola pokrytá krvou, s hrdlom roztrhaným – pravdepodobne jedným z nášho druhu.“
„A vy myslíte, že ju pred touto budúcnosťou dokážete ochrániť?“
„Musíme!“ Vyznelo to trochu dôraznejšie ako by si Marc želal, ale Dmitri len jeho smerom nadvihol jedno tmavé obočie. „Rozhodli sme sa, že pri nej budú vždy dvaja z nás, počas celej noci. Atticus a Lissa sú najnepravdepodobnejšími páchateľmi, takže hlavne oni majú na starosti jej ochranu, ale sú taktiež novomanželmi…“
„Aha, rozumiem.“ Dmitri s úškrnom prikývol. „Nič viac nehovor. Nebudem mať žiadny problém pomôcť s dohľadom na peknučkú Kelly.“
„Pokiaľ to bude len ten dohľad. Je to Lissina najlepšia priateľka a aj ja som mal prísne nariadené dať od nej ruky preč. Takže pre teba to platí dvojnásobne, priateľ môj.“
„Ty? Veľký Majster? Zakázať ti niečo na tvojom vlastnom území? Kam len tento svet speje.“ Dmitri sa rozrehotal, presne tak ako to mal Marc v úmysle. Je lepšie, ak sa tejto záležitosti len smeje, hlavne že to Dmitri pochopil.
„Len sa smej, ale čoskoro sa dozvieš, že keď príde na jej smrteľných priateľov – Lissa má ostré tesáčiky a Atticus urobí všetko, čo len ona bude chcieť. Odvtedy čo s nimi žijem, kým môj dom rekonštruujú, nemôžem robiť nič iné, ako dodržiavať pravidlá, ktoré si v dome stanovili. Dali mi jasne najavo, že Kelly nie je na jedálnom lístku.“
„Aká hanba.“ Dmitri zízal von oknom na ubiehajúcu krajinu. „Je to nádherná žena.“
Marc cítil ako mu vystupujú tesáky a mal čo robiť, aby sa ovládol.
„Áno, nádherná. Ale taktiež zakázaná. Nest – ce pas?“
„Áno, mon ami. Rozumiem, prispôsobím sa prianiam na tvojom území.“

Všetci sa zhromaždili v obývacej izbe a Atticus im zatiaľ rozlial jedno z jeho ocenených vín. Kelly sa cítila ako jediný smrteľník dosť nepríjemne, ale Lissa ju výslovne požiadala aby zostala, aby tu nebola ako jediná žena. Šesť na jedného, alebo pol tucta ďalších, pomyslela si Kelly, uvedomujúc si, že ženy sú podľa mužov vo všeobecnosti príliš roztržité, takže zrejme aj v akejkoľvek situácii zbytočné.
Pokrčila plecami, prijala lahodné víno, sadla si a načúvala sľúbenému fascinujúcemu rozhovoru. Kelly od Lissinej svadby často uvažovala o nesmrteľnosti a nasledujúcich zmenách. Vo vinici pracovala už istý čas a každodenne jednala s Atticom, Lissou a taktiež Marcom, ale ešte nikdy nemala možnosť len tak sedieť a pozorovať rozhovor Attica s jeho priateľmi – a už určte nie takto starými priateľmi.
„Tak čo ťa privádza do Kalifornie?“ Spýtal sa Atticus Dmitriho, keď mu podával pohár burgundského.
Keď Dmitri prijímal kryštálový pohár, zamračil sa. „Predali mi dom.“
„Čo?“ Marc ako prvý vyjadril zmätok, ktorý zaplnil celú miestnosť.
„Myslel som si, že je šikovné zostať v mojej pevnosti dolu pod tým starým statkom,“ povedal Dmitri s náznakom trpkosti v hlase. „Po celé stáročia som mal dohodu z farmárom a jeho následnými dedičmi, ale posledný z tej línie sa nikdy neoženil, takže bol nedávno predaný ďalšej osobe. Tá zem bola predaná skôr ako som mohol zakročiť. Prekliati právnici.“ Zakliatie zamumlal do pohára, keď si dával hlt lahodného vína.
Atticus sa zasmial. „No, no, Dmitri. Spomínam si, že kedysi si sa raz na advokáta sám zahral.“
„To bolo už veľmi dávno, Atticus, ako sám veľmi dobre vieš. Teraz som už len profesor histórie.“
„Tak kde si bol, keď si o ničom nevedel, až kým nebolo po predaji?“ Spýtal sa Ian. „Myslel som, že sa zdržuješ len na univerzite a v blízkosti tvojho územia.“
„Práve bolo voľno po poslednom semestri, tak som navštívil priateľov v Európe, hľadajúc nejaké knihy o Tudorovcoch.“
„Na nejakom rušnom mieste, hm? Nič také nudné ako v súčasnosti,“ povedal Marc, pri tých spomienkach mu zaiskrilo v očiach.
Kelly si pomyslela, že títo muži mohli skutočne poznať už dávno mŕtvych Anglických kráľov a kráľovné.
„Máš na to právo,“ povedal Dmitri, pozdvihnúc pohár smerom k Marcovi. „Na Henryho.“
Muži zopakovali prípitok a Kelly strelila pohľadom po Lisse, ktorá vyzerala byť prekvapená rovnako ako ona. Lissa pokrčila ramenami, tiež nadvihla svoj pohár k prípitku a Kelly urobila to isté.
„Ach, vidím že sme šokovali dámy. Prepáčte.“ Dmitri nepatrne sklonil hlavu smerom k Lisse a Kelly.
„Tak sa ukáž, Dmitri,“ podpichol Marc priateľa. „My všetci vieme, že sa nás chystáš šokovať. Je tak ojedinelé, keď si môžeme dovoliť hovoriť pred smrteľníkmi otvorene, či pred nedávnom premenenými.“ Kývol na Lissu. „Dmitri momentálne pokútne predáva svoje znalosti o minulosti ako profesor histórie, takže mu môžete veriť.“
„Píšem pre univerzitu knihu o Henrym a jeho potomkoch, ale naozaj som si o tom potreboval urobiť prieskum. Môj výlet bol však viac pre potešenie, ako kvôli niečomu inému,“ objasnil Dmitri.
„Takže si skutočne poznal Henryho VIII. anglického?“ Odvážila sa spýtať Kelly.
„Poznal ho až prekliato dobre. Tento blázon,“ Marc gestom s pohárom ukázal na Dmitriho, „bol poslaný do Anglicka v nádeji na sobáš do tej rodiny. A to práve preto, že sa narodil ako synovec starého Ivana.“
„Ktorý nebol až taký Hrozný,“ povedal Ian a Atticus unisomo, s kamennou tvárou. Za okamih všetci štyria vybuchli do smiechu. Očividne to bol medzi nimi už starý vtip.
Kelly mala vždy rada históriu a ak si správne spomínala, Ivan Hrozný bol prvý korunovaný cár Ruska zhruba v rovnako čase, keď Henrich VIII. v Anglicku zomrel. Je vôbec vhodné, aby sa prihovorila ruskému aristokratovi? Súdiac podľa záblesku v Dmitriho uprenom pohľade, to bolo viac ako len prijateľné. To bol fakt.
„Z okúzľujúceho zdesenia na tvojej peknej tvári môžem len predpokladať, že práve rozmýšľaš aký starý a zašlý vekom v skutočnosti som,“ povedal Dmitri, vysielajúc k nej bezstarostný úsmev.
Ten muž bol len ťažko zašlý vekom. Bol to kus chlapa. Nádherné aristokratické črty, iskrivé živé oči a svalnatá postava bola úžasne mužná, čo len naplno dokazovalo to, že nech už bol čokoľvek, určite nebol zašlý vekom, i keď bol veľmi, veľmi starý.
Kelly si uvedomila, že všetci sa na ňu dívajú s očakávaním. Nemala ani potuchy ako odpovedať, ale niečo do pľacu hodiť musela.
„Keď si si mal vziať jedného z dedičov Tudorovcov, tak to znamená, že si stále musel byť… smrteľník… vtedy.“ Skoro povedala „človek“, i keď vedela ako veľmi takéto rozlišovanie nenávidia.
„Ach. Vidíš podstatu veci. Veru, keď som na ten kráľovský ostrov prišiel, bol som smrteľník. Ale keď som sa napokon vrátil do Matky Rusy, už som ním nebol. Ale to je príbeh na dlhé rozprávanie.“ Dmitri rýchlo dopil pohár, vstal a sám si nalial, aby ho doplnil.
„Tak čo sa chystáš urobiť s tvojim domovom?“ Spýtal sa Marc a Kelly tú zmenu témy ocenila.
Nevedomky narazila na boľavé miesto tohto muža. Alebo to bola príliš osobná vec, aby sa s ňou podelil s novým známym.
Nebola si istá, či rozprávanie o tom, ako sa niekto stane upírom bolo zakázané alebo nie. Musí sa spýtať Attica keď ho najbližšie zastihne samého. Alebo ešte lepšie, požiada Lissu aby sa ho spýtala.
Dmitri sa znovu usadil do kresla a lenivo sa rozvalil.
„Nemám inú možnosť ako počkať, kým neuvidím kto to kúpil a až potom sa prípadne zameriam na to, aby som sa odsťahoval. Tak ľahko sa však môjho domova nevzdám, ale ak to inak nepôjde, budem si musieť hľadať nové miesto pre život.“
„Nevadí ti… hm… taký tichý život na prérii? Sám?“ Spýtala sa Lissa. Kelly s Lissou už hovorila o mnohých veciach o ich druhu, ale predsa bola šokovaná, keď sa dozvedela že Lissa a jej manžel spolu zdieľajú svoje myšlienky. Vyznelo to, akoby Lissa zase vyslovila myšlienky svojho manžela.
„Cením si svoje súkromie,“ odpovedal Dmitri príjemným hlasom. „Nie je nás tam veľa a moje územie je veľké, aj keď menej zaľudnené. Existujú aj iný nadprirodzený a preto bezpečie nemôžem považovať za samozrejmosť. To je tiež dôvod, prečo som postavil svoj dom tajne. Potom je len malá možnosť, že by mi niekto – ak by nebol zasvätenec smrti alebo mág – mohol liezť do zadku ešte aj tam, kde bývam. Je to tam dobre rozmiestnené a budem veľmi nespokojný, ak sa nový vlastník ukáže byť nepríjemný.“
Kelly len nerada myslela na biednu osobu, ktorá kúpila pozemok s brlohom Majstra upírov. Dmitri mohol byť síce navonok pekný a prívetivý, ale nepochybovala, že by vedel byť presne taký divoký ako Marc. Nikdy nezabudne na pohľad na Marcove tesáky, červené od čerstvej krvi, ako ich dvíha od mužského krku.
Jasné, ten muž bol blázon a len okamih predtým sa pokúsil zabiť Lissu i Kelly, ale predsa len, bolo to divoké uvedenie do sveta nadprirodzených. Kelly to zvládla len tak-tak. Dmitriho náhodná zmienka o „zasvätencoch smrti alebo mágoch“ v nej vyvolal divné pocity – čo ešte iné by vonku mohlo byť. Ale nechystala sa na to spýtať. Nie, už toho na jednu noc zažila dosť.


24 komentářů:

  1. Skvělé, díky moc za další pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad další kapitoly ! ! !

    OdpovědětVymazat
  5. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za překlad

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za pokračování.

    OdpovědětVymazat
  8. Dík za další kapitolu všem :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Teším sa na pokračovanie a vďaka za korekciu a preklad.

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad :-D

    OdpovědětVymazat
  11. Díky moc za další kapitolu...

    OdpovědětVymazat
  12. Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  13. děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  14. Diky za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  15. Jupi;-) moc dekuji za preklad a korekturu. Uz se tesim na dalsi kapitolku Katka

    OdpovědětVymazat
  16. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat