sobota 15. března 2014

Vzácné víno - 2. Kapitola



„Marc, moja manželka s tebou nie je práve najspokojnejšia.“ Atticus nalial do dvoch pohárov tmavo-červeného vína a jeden podal svojmu spoločníkovi.
Kvasenie hrozna bolo jediné, čo ich tu držalo až do svitania. Jediná vec, ktorá im mohla ponúknuť pokoj a trošku útechy.

„Nemôžeš nechať jej malú, smrteľnú priateľku na pokoji?“
Marc zachoval neutrálny výraz, ale v srdci cítil zmätok.
„Niesom si celkom istý či to dokážem. Pôsobí na mňa spôsobom, aký som za celý život nikdy nezažil.“ Zatriasol hlavou, akoby si ju potreboval prečistiť. „Ale ja jej neublížim. Poznáš ma lepšie ako ktokoľvek iný. Okrem toho mám zálusk na väčšiu rybu. Atticus, potrebujem, aby si prevzal úlohu Majstra tejto oblasti.“
„Nieje to tvoj džob? Vieš, že sa teším na každú chvíľu strávenú s mojou novou družkou. Sme koniec-koncov stále novomanželia. Ak by som túto pozíciu vzal, vyžadovalo by to veľa času stráveného ďaleko od Lissy a ja som príliš sebecký na to, aby som sa s ňou na dlho rozlúčil.“
„Nevidíš? To, že si našiel družku z teba robí perfektného kandidáta namiesto mňa. Zvyšok nášho druhu ťa bude vidieť viac ako stabilného a silnejšieho hlavne preto, že si si našiel partnerku. Ten nafúkanec Gibson by sa nikdy neodvážil vyzvať teba, i keď sa blíži čas, kedy isto vyzve mňa. Nechcem ho zabiť. Tá práca je pre mňa dôležitá. Ale som unavený Atticus. Zaslúžim si oddych.“
„Znie to až podozrivo definitívne Marc. Nechci mi povedať, že zvažuješ –“
„Nehovor to.“ Marc unavene zdvihol ruku. „Nie, nemám sebevražedné myšlienky, ale chcem to čo máš aj ty, Atticus. Ty si našiel svoju Jedinú. Máš v živote cieľ a spokojnosť. Je to už veľmi dávno, čo som sa z tých nekonečných rokov na zemi úprimne tešil. Byť Majstrom sa mi zdalo dostatočné, ale potom, čo som uvidel teba a tvojou družkou, uvedomil som si, aký prázdny v skutočnosti môj život je.“ Rýchlo dopil víno a oprel sa. „Chcem cieľ. Nechcem už len tak existovať. Chcem v mojom živote radosť, trošku šťastia. Chcem tak veľa?“
Atticus ho sledoval vážnym pohľadom. „Nie, nechceš veľa Marc, ale podelím sa s tebou o niečo, čo som ešte nepovedal jedinej živej duši. Keď som našiel Lissu, bol som pripravený zomrieť.  A skutočne sa to skoro stalo.“ Marc tým odhalením nebol šokovaný tak, ako by mal byť. Vycítil kedy Atticus prekročil tú hranicu z ktorej už nebolo návratu, tak isto, ako sa k nej blížil sám. „Ako isto vieš, všetci iný v mikrobuse zomreli v prvých sekundách havárie. Mňa na mieste zadržal len podporný trám v hrudi, ktorý sa mi zabodol veľmi blízko srdca.“
„Sacre bleu!“
„Len Lissa prežila a ja som bol pripravený vykrvácať a všetko ukončiť, ale potom som pomyslel na ňu. Sotva som ju poznal, ale už počas tej krátkej jazdy zaujala moju pozornosť. A to som nemal ani len pomyslenie, že sa z nej vykľuje moja družka. Vedel som len to, že ju nechcem vidieť zomrieť. Vytiahol som si ten trám z hrude a preniesol ju do bezpečia. Bojoval som aby som ju zachránil, ale v tom okamihu, keď som zacítil jej esenciu som vedel, že je výnimočná. Že je moja láska…“ Atticus stíchol, zdanlivo stratený v spomienkach na ten moment, „…naše mysle, naše srdcia, naše duše sa spojili a ja som vedel, že ona je tou, na ktorú som čakal celé tie stáročia.“ Atticus presunul pohľad späť na Marca. „Inštinkt mi hovorí, že čoskoro môžeš očakávať že ju nájdeš. Musíš dúfať. Silno, pretože mám podozrenie, že už si na hranici. Moja rada je – teraz sa nevzdávaj.“
„Pokúsim sa, priateľ môj, ale neodvažujem sa dúfať, že blesk dvakrát udrie na rovnaké miesto. Ty si našiel družku po stáročiach hľadania. Bojím sa, že moje pátranie nemá konca, ale moja trpezlivosť a ochota ísť ďalej sám sa blíži k bodu zlomu.“
„Nevzdávaj sa, Marc. Ona niekde vonku je.“
„Musím dúfať…“ Marc váhal, čo sa na neho nepodobalo.
„Čo?“
„Keď som po prvý krát uvidel kamošku tvojej manželky Kelly, dúfal som, že by to mohla byť ona –“ Marc sa odvrátil, natiahnuc sa pôvabným pohybom po víne. „Je to hlúpa nádej. Myslel som si, že mám šťastie.“
„Marc, myslím že je tu niečo, čo by si mal vedieť.“
Ten Atticov napätý, pochmúrny tón hlasu Marca zalarmoval, čo vážne mu jeho priateľ musel oznámiť?
„Ty vieš, že Lissa má určitú psychickú schopnosť,“ začal Atticus vyzerajúc neisto, ako by porušil nejaké tajomstvo. Marcovo znepokojenie vzrástlo. „Krátko po tom čo sme sa stretli, Lissa mala videnie. V tej chvíli sme boli úzko prepojení a v skutočnosti som to videl aj ja. Marc, tá vízia bola o Kelly – zaliatej krvou. Ona zomierala a my obaja sme cítili, že to nebola nehoda. Je v skutočnom nebezpečenstve.“
Marc cítil ako sa v ňom napätie zdvojnásobilo, potom ešte viac. Nič a nikto neohrozí Kelly! Sám sa o to postará!
„To bol jeden z dôvodov, prečo sme ju presvedčili aby sa sem nasťahovala, tu ju môžeme mať pod dohľadom,“ zatiaľ čo Atticus pokračoval, Marc kypel. „Odhliadnuc od toho, že vie o našej existencii, každopádne musí byť pod dohľadom. Lissa dúfa, že keď si ju udržíme v blízkosti, pomôže nám ju to ochrániť.“
„Mali ste mi to povedať hneď!“ Vybuchol Marc, neschopný v sebe už dlhšie udržať rozčúlenie. Atticus si nezaslúžil nápor jeho zúrivosti. Marc sa kvôli priateľovi držal na uzde. „Očakávam, že si oboznámený o každom jej pohybe. A odteraz budem na Kelly dohliadať ja. Nesmie sa jej nič stať. Rozumieš mi?“
„Jasné, starý priateľu.“ Atticus na neho súcitne a smutne pozrel. „Ale čo ak si tou hrozbou ty? Marc, ona bola pokrytá krvou a jej krk –“ Keď sa mu to vynorilo v pamäti, Atticus sťažka prehltol. „Jej hrdlo bolo roztrhané, akoby jej ho rozpáralo nejaké zviera zubami. Lissa to nespoznala, ale ja som to už pred mnohými rokmi videl.“
„Alexandra.“ Povedal Marc chápavo, zaboril sa do stoličky, z každej línie jeho tela vyžarovala porážka. „Keď Viktor zošalel a surovo ju dotrhal. Pamätám si to až priveľmi dobre, priateľ môj. Ten pohľad bol tak strašný, že na to nikdy nezabudnem.“
„Marc, v tom videní mala Kelly také isté rany. A bolo tam priveľa krvi. Neviem ako jej dokážeme zachrániť život, ak je to skutočne jej osud. Ani jeho zvrátenie by ju neušetrilo tej traumy.“
Muži bolo chvíľu potichu, stratený vo svojich vlastných myšlienkach.
„Budeme pokračovať v zabezpečovaní jej bezpečnosti,“ prehovoril Marc konečne, akoby sa mu oceľ zabárala do chrbtice, dokonca aj žalúdok sa mu napínal starosťou.
„Keď je pri nás môžeme na ňu dohliadať. Ak máš podozrenie, že zaútočí jeden z nášho bratstva, nemôže sa to stať cez deň. A ak ju budeme obaja v noci strážiť a bude hrozbou našinec, ďalší ho môže premôcť.“
„Ja som spárený, Marc. Prepáč, ale ja nemám dôvod vrhnúť sa na Kelly. A tým, že je najlepšia priateľka mojej ženy, mám všetky dôvody sveta, aby som ju chránil.“
„Potom veríš, že hrozba som ja.“ Marc Attica sledoval, dúfajúc, že s ním starý priateľ po všetkých tých rokoch bude hovoriť na rovinu – dokonca aj o téme takej nechutnej ako je táto.
„Myslím, že by to tak mohlo byť. Ty, alebo ktorýkoľvek z našich bratov.“
Marc si povzdychol. „Tak problém zostáva. Za účelom bezpečnosti, by mali byť strážiaci vždy dvaja.“
„Ona s tým nebude súhlasiť Marc. Je tvrdohlavá ako moja žena. Možno aj viac.“
„Potom jej to nepovieme. Ale začíname hneď, budeme ju strážiť my. Tvoja družka môže tiež pomôcť. Kelly nebude sama, ak tomu my môžeme zabrániť.“
„A taktiež máme vo všetkých miestnostiach kamery. Ona o nich nevie.“
Dieu! Tiež som o nich nevedel Atticus. Od kedy je z teba James Bond?“
Atticus sa zasmial. „Neskúšaj mi nahovoriť, že nemáš svoj dom napojený na zvuk a obraz – ako tomu my hovoríme. Som si istý, že aktualizuješ všetko čo sa len dá. Bol by si blázon keby nie.“
„Poznáš ma až priveľmi dobre,“ zaškľabil sa súhlasne Marc. „V poriadku, predpokladám, že mi dáš k tomu monitorovaciemu systému prístup?“
Atticus ho prekvapil prisunutím malej čiernej skrinky k nemu. Bola vo veľkosti malého rádia a mala aj podobné tlačítka.
„Je určené práve na to, aby si bol po celý čas na dosah. Dosť často sa stáva že ja a Lissa sme – hmm – inak zamestnaný. Potrebujeme pomoc, aby bola Kelly v bezpečí.“
„To znamená, že zatiaľ čo ty sa zamilovane venuješ svojej manželke, Kelly je zraniteľná.“ Marcove ústa sa pri myšlienke na tú neznámu hrozbu stiahli do zúrivej linky. „Zaistím si na to pomoc. Možno bude Ian súhlasiť s hraním sa na monitoroch, pokiaľ budete s Lissou zaneprázdnený.“

„Lepšie by ale bolo –,“ prehovoril Atticus zatiaľ čo obom dolieval víno. „V meste je na pár dní Dmitri. Pozval som ho aby tu zostal. Keďže je tu blízko a má na to dostatočný dôvod, požiadame ho o pomoc. Bol to vždy spoľahlivý chlap. Keď pôjde domov, môže to prevziať Ian.“

23 komentářů:

  1. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  2. Dik za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za další pokračování. Skvělé.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za další kapitolku ! ! !

    OdpovědětVymazat
  7. Dík za skvělý překlad všem :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Vďaka za ďalšiu super kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  9. Aká je tu chyba v preklade, prosím o odpoveď nech sa to opraví, vďaka :-)

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za další kapitolku.
    Užila jsem si její čtení a těším se na pokračování

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  12. Díky moc za pokračování :-D

    OdpovědětVymazat
  13. Tinka: moc dakujem :)

    OdpovědětVymazat
  14. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  15. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  16. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  17. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat