neděle 2. března 2014

Jedinečná - 5. Kapitola



„Ako ide hľadanie zamestnania, Kel?“ spýtala sa Jena, keď jedla ostré rezance v miestnej Čínskej reštaurácii. Lissa a jej priateľky boli spolu na večeri, tak ako každých pár týždňov už od vysokej. Stará partia, v priebehu rokov po ukončení štúdia, spolu zotrvávala pozoruhodne dobre. Dokonca aj ich vydatej priateľke, Christy, sa podarilo prísť na večeru tento mesiac, hoci bola tichšia ako obvykle. Carly, majiteľka malej, ale úspešnej, softvérovej firmy, sedela vedľa nej, vyberajúc si z predjedál, keď sa konverzácia zameriavala na Kelly.

„Nie dobre,“ odpovedala Kelly, zatiaľ čo pojedala rezance v kačacej omáčke. „Je zlé obdobie roka na hľadanie učiteľského postu. Len keby sa tá posledná učiteľka nerozhodla na poslednú chvíľu prísť späť z materskej dovolenky. Škola sa odklonila, aby ju opäť zamestnali a ja som bez práce.“
„To je na nič,“ povedala Carly, keď usrkávala ľadový čaj.
„To je hnusné,“ súhlasila Jenna, keď čašník doniesol ich predjedlá.
„Ako to ide v nemocnici? Dostala si to skrátenie hodín, ktoré si chcela?“ spýtala sa Lissa Jeny po tom, ako čašník odišiel.
„Dohodli sme sa na kompromise. Budem viac na pohotovosti a menej v službe, ale hodiny sú stále o tom istom. Vražedné. Myslím, že to bude lepšie budúci rok, keď mi odbudnú povinnosti v nemocnici a budem môcť venovať viac pozornosti súkromným pacientom.“
„Viete, dokonca aj keď vlastníte svoju vlastnú firmu, je ťažké pracovať menej.“ Carly si povzdychla, keď sa posadila späť na stoličku a unavenými očami sa pozerala na svoje priateľky. „Rozmýšľam o dovolenke.“
To bola veľká novinka. Lissa vedela veľmi dobre o Carlinej práci, projektovaní a inštalácii vlastných softvérových balíčkov. Práca po celej krajine a ona býva preč aj celé týždne. Lissa si myslela, že Carly si užívala prácu a cestovanie, ale dokázala vidieť vrásky okolo očí svojej priateľky a kruhy pod nimi.
„Pracuješ príliš tvrdo, Carly. Myslím, že je dobrá vec delegovať niektoré práce na ľudí, ktorých si zamestnala. To je dôvod, prečo si ich vôbec zamestnávala.“ Jena nebola hanblivá so svojimi názormi.
Carly prikývla. „Myslím, že máš pravdu, ale nie je ľahké dostať sa von z objednávok. Mám jednu zmluvu, na ktorej musím pracovať ja sama až vo Wyomingu. Páčila sa mi tá myšlienka, keď som išla urobiť návrhy. Možno tam na chvíľu ostanem a budem preč od všetkého.“
„To znie ako dobrý nápad,“ povedala Lissa, aj keď to bolo prvýkrát, čo Carly hovorila o sťahovaní do inej časti krajiny. Napriek tomu sa nezdalo, že by sa tam plánovala odsťahovať natrvalo. Predĺžená dovolenka bude pre ňu ako stvorená.
Hovorili trochu viac o svojich profesiách, ale Lissa bola väčšinou ticho, zatiaľ čo sa ostatné sťažovali. Musela im povedať veľkú novinu v ten správny okamih a mala strach z toho vyjadriť to nahlas, aj keď si to počas dňa predstavovala.
„Tak, čo je nové u teba, Lis? Nejaké novinky o tom svalnatom chlapovi, ktorý ti zachránil život?“ spýtala sa Carly. Dostala informácie o celej tej udalosti, keď bola preč kvôli práci, o tom, ako bola Lissa vo vraku.
„Vlastne,“ Lissa si utrela pery obrúskom a uvedomila si, že prišiel jej čas, „mám dosť veľkú novinku, čo sa tohto týka. Spýtal sa ma, či sa k nemu nasťahujem.“
Výkriky zazneli okolo stola. Niektoré boli neveriace, niektoré nadšené, ale všetky boli prekvapené. Lissa bola v posledných dňoch stále s Atticusom, takže nemala čas hovoriť s kýmkoľvek zo svojich priateliek, s výnimkou uisťovania ich, že sa hojí dobre, keď volali, aby skontrolovali stav jej zranení.
„No, sťahuješ sa?“ chcela vedieť Kelly.
„Je to trochu náhle, nie?“ Jena, najviac rozumná z celej skupiny, bola podozrievavá.
„Vlastne, trávim s ním veľa času od toho prvého dňa, keď som sa dostala domov z nemocnice. On... ehm... zamilovala som sa do neho a on ma tiež miluje. Budeme sa brať a chcem, aby ste mi všetky išli za družičky.“ Tie slová boli vyslovená vo vzrušenom zhone.
Výkriky radosti upozornili celú reštauráciu, keď jej priateľky vyskočili zo svojich stoličiek, aby ju uväznili v objatí. Jena sa zdala, že je ešte skeptická, ale zablahoželala jej spolu s ostatnými. Hovorili viac o Lissiných novinkách a plánoch, ktoré ona a Atticus urobili na svadbu.
Lissa si dávala pozor, keď vysvetľovala, že Atticus pracoval v divných hodinách a bude pravdepodobne voľný na večeru, aby sa s nimi stretol. V skutočnosti im povedala, že ju požiadal, aby naplánovala večeru vo vinici, takže jej priateľky môžu vidieť, kde bude bývať.
Atticus a Lissa hovorili o tom pláne dlho. Zatiaľ čo vinica bola súkromná a taká bezpečná, ako len bolo možné, Atticus si nemyslel, že návšteva jej priateliek za kontrolovaných podmienok by mala by byť príliš veľký problém. Zhodli sa na tom, že by mali pripraviť jej priateľky na myšlienku ich dvoch ako páru, počínajúc dnešným večerom. Atticus ju mal vyzdvihnúť v reštaurácii, pričom mal stráviť niekoľko minút, aby ho oficiálne predstavila ich pevne prepletenej skupinke. Bolo to jedno z mnohých stretnutí, ktoré plánovali na najbližších niekoľko týždňov, počas ktorých sa o ňom ženy môžu viac dozvedieť.
Keď bola večera takmer u konca, o hodinu a pol neskôr, Lissa mierne zamávala Atticusovi. Bol tu práve v správny čas, aby ju vyzdvihol a stretol sa s jej priateľkami.
„To je on?“ spýtala sa Kelly smerom, ktorým Lissa mávala. „Pozvi ho na dezert. Musíme si ho pozrieť a uistiť sa, že je pre teba dosť dobrý, Lis.“ Kellin cinkajúci smiech nasledoval jej doberajúce prehlásenie.
Lissa vstala, položiac svoj obrúsok na stôl. „Hneď sa vrátim.“
Po ceste sa zastavila a požiadala čašníka, aby k ich stolu pridal ešte jednu stoličku a potom vykročila priamo Atticusovi do náručia. Pobozkal ju so správnou dávkou vášne a uváženia na tak verejné miesto, ale odmietol ju nechať úplne ísť, keď kráčali ku stolu.
Toto bolo perfektné, aspoň podľa Lissy. Atticus by sa k nim mohol pridať na malý drink. Nemohol by nič zjesť, napriek tomu bol videný v reštaurácii, čo pomôže udržať jeho fasádu smrteľnosti.
„Začínaš byť dobrá v tejto kamufláži, láska moja,“ povedal jej v mysli, keď sa blížili ku stolu.
„Každá maličkosť pomôže, Atticus. Chcem, aby si bol v bezpečí a ak predstieranie, že si smrteľný dosiahne tento cieľ, som za.“
Sklonil sa, aby ju pobozkal na spánok jemným pohybom pier. „Si pre mňa príliš dobrá.“
Vytiahol stoličku a usmial sa na skupinku žien, keď ich Lissa predstavovala. Atticus bol očarujúci a veľmi rýchlo si získal Lissine najbližšie priateľky. Jena, doktorka, bola posledná, ktorá podľahla jeho kúzlu, ale to bolo až v čase, keď pili svoje víno a obhrýzali koláčiky - ony nesúhlasili len s tým, že budú jej družičky, ale Kelly sľúbila, že pomôže Lisse pobaliť jej veci na to veľké sťahovanie.

***

Lissa a Kelly balili celý deň v jej byte, keď sa blížil súmrak. Rastliny boli v škatuli, rovnako ako všetky taniere a krištáľ jej matky. Všetko okrem kuchynského stola a väčších kusov nábytku, ktorý presťahuje sťahovacia spoločnosť neskôr ešte ten týždeň. Atticus to všetko zariadil. Alebo skôr, jeho zamestnanci zabezpečili všetky detaily hneď, ako jej ich predstavil na večeri minulý týždeň.
„Nejaké novinky ohľadom zamestnania?“ spýtala sa Lissa Kelly, keď dokončili balenie posledného šperku z falošných drahokamov.
Kelly si povzdychla, znejúc sklamane. „Zatiaľ žiadne šťastie. Je zlý čas hľadať si zamestnanie ako učiteľka. Len dúfam, že dokážem platiť nájom dokedy sa trh s prácou zase trochu neotvorí.“
„Kel, vieš, že ak potrebuješ požičať, stačí sa len spýtať.“
„Vďaka, Lis, ale situácia ešte nie je taká zúfalá. Dám ti vedieť, keď sa dostanem do toho bodu, ale zatiaľ som stále v pohode.“
Lissa by povedala viac, keby nezazvonil zvonček. Pustila noviny, ktorými vypchávala škatule s krehkým obsahom a išla sa pozrieť, kto to je. Pozerala cez priezor, ale človek, čakajúci na chodbe, nevyzeral povedomý. Ale sťahováci mali dnes poslať nejakého človeka, aby všetko zmeral a ešte sa neukázal. Možno to bol on, len meškal.
Rozhodnúc sa, Lissa otvorila dvere, ale ešte skôr, ako sa ho mohla čo i len spýtať, kto to je, strčil sa násilne dnu cez dvere, odstrčiac ju, až preletela dozadu. Lissa sa potkla, len ťažko sa držiac na nohách, hoci to bolo len tak-tak. Kelly pribehla, keď Lissa cítila, akoby ju niečo namočilo.
„Tentoraz ťa zabijem, ty suka!“ Muž vykríkol, keď vykročil vpred, smerujúc k nej, keď šokovane cúvala.
Všetko sa jej vyjasnilo, keď sa zdalo, že sa čas spomalil. Iba zakopnutie ju zachránilo predtým, aby ju udrel do oka. Nemala tušenia, čo bola tá tekutina, ale neublížilo jej to. Aspoň zatiaľ nie.
„Atticus! Och, bože!“ Lissa naňho kričala vo svojej mysli, keď Kelly skočila pred ňu, aby čelila tomu šialencovi.
„Čo sa deje?“ Atticus bol tam, v jej mysli, rýchly ako blesk, pozerajúc sa cez jej oči a žiadajúc jej myšlienky.
„Ten chlap je šialený, Atticus! Vyhráža sa, že-“
„Vidím ho, Lissa. Buď opatrná. Mohol by byť užívateľ mágie.“
Muž odstrčil stranou stoličku, keď kráčal smerom k ženám, pretože ustúpili za jedálenský stôl v rohu bytu.
„Čo to robíte?“ vykríkla Lissa, dúfajúc, že niekto začuje rozruch v jej byte a volanie o pomoc.
„Si mŕtva, čarodejnica. Tvojmu druhu nie je dovolené žiť.“ Šialenstvo na ňu pozeralo jeho divokým pohľadom.
„Zdrž ho, Lissa! Budem tam hneď, ako budem môcť. Vediem so sebou pomoc. Pamätaj si, že nás musíš najskôr pozvať dovnútra, inak nebudem môcť vstúpiť.“
„Len sa ponáhľaj!“
„Už sme skoro tam. Len pár minút.“
„Neviem, o čom to hovoríte! Vypadnite z môjho domu, hneď teraz!“
Lissine silné slová toho muža spomalili. Zastavil sa a pozrel na ňu s privretými očami.
„Nemôžeš ma oklamať, čarodejnica.“
„Prečo ju tak voláte?“ spýtala sa Kelly. Lissa dokázala vidieť, že jej priateľka bola rozzúrená, zmätená a vystrašená. Bola to kombinácia, ktorú chápala, pretože cítila to isté.
Muž sa pozrel na Kelly, na chvíľu sa zastavujúc. Na časti Kellinej tváre sa objavil nejaký vzor, potom zmizol. „Si na zlom mieste, dievča. S nulovými schopnosťami nemôžeš spoliehať na toto tu, aby ťa ochránilo. Ja som vyzbrojený proti jej druhu zla.“
„Zla? O čom to, preboha, hovoríte?“ Kelly získala späť mužovu pozornosť.
„Naozaj nevieš, čím je?“ Muž vyzeral podozrievavý, keď jeho divoké oči skĺzli z Kelly na Lissu a zase späť.
„Nie, neviem. Prečo mi to nepoviete?“ Kelly cúvala a Lissa videla svoju priateľku, ako sa naťahuje za seba k telefónu, ktorý stál na polici.
„Zostaň kde si, dievča.“ Mužova ruka vystrelila a Kelly sa zastavila, akoby zamrzla na nohách. Lissa cítila hučanie vo vzduchu, ktoré ju rozptyľovalo. Bolo to chladné a slizké, hoci nikdy vo svojom živote nič také nezažila. Bolo to zlé.
Kelline oči sa rozšírili, keď sa snažila pohnúť, ale zlyhala. Lissa bola v šoku. Muž urobil niečo, čo prinútilo Kelly doslova zamrznúť na mieste. Všetko len mávnutím ruky.
„Atticus.“ Jej hlas bol len šepot zo strachu v ich zdieľaných mysliach.
„Videl som to, láska. Je to čarodejník. Snaž sa držať čo najďalej od neho, ale opatrne. Už sme skoro tam. Len pár sekúnd.“
„Ponáhľaj sa.“
Muž sa otočil späť k nej. „Teraz zomrieš, čarodejnica.“ Jeho rysy boli ponuré, jeho výraz bol šialený. Lissa nikdy, za celý svoj život, nebola taká vydesená.
„Nie som čarodejnica.“ Musela ho zdržať. Atticus bol takmer tam. Potrebovala mu kúpiť len pár sekúnd.
„Tak ako si potom unikla mojej mágii. Mala si zomrieť v tej havárii, bez ohľadu na to, ako rýchlo som to kúzlo vytvoril. Keď som zacítil tvoju silu na ulici, konal som rýchlo, to kúzlo nikdy nezlyhá. Mala si zomrieť.“
„Ale zlyhalo, že áno.“ Muž sa otočil k otvoreným dverám do bytu a Lissa vedela, že tam čakal Atticus so svojim priateľom Marcom.
„Kto si?“ Muž zaňuchal a zavrčal. „Bloodletter.“ Slovo bolo vyslovené ako prekliatie, keď muž začal robiť divoké pohyby svojimi rukami. Lissa cítila mastný hukot, ktorý opäť povstával takmer do ohlušujúcich rozmerov.
„Pozvi nás dnu!“ vykríkol na ňu Atticus v mysli.
„Poď dnu, Atticus! Poď dnu, Marc. Prosím, pomôžte nám!“ kričala, vzlykajúc, keď hluk eskaloval, zraziac ju na kolená.
V zúrivej machuli pochybu, Atticus skočil na votrelca. Lissa nedokázala sledovať všetko. Atticus a Marc sa obaja pohybovali príliš rýchlo pre ľudské oko, ale počas niekoľkých okamihov sa votrelec zrútil na zem, krvavý a v bezvedomý.
Atticus ho pustil vo chvíli, keď to bolo bezpečné a siahol po nej.
„Lissa, láska moja, si v poriadku?“
„Atticus.“ Zrútila sa naňho, naťahujúc sa po jeho sile, keď sa skrútila v odpovedi. Nikdy nevidela nič také násilné ako ten boj, ale nič tiež nebolo také zlomyseľné ako mágia toho muža. Urobilo sa jej zle.
„Niečím ju postriekal.“ Kellin hlas prišiel odniekiaľ spoza Atticových silných paží. „Radšej by si to mala zmyť v prípade, že je to korozívne alebo horšie.“
Atticus sa odtiahol, skúmajúc jej mokré oblečenie. Usmial sa, keď sa toho dotkol, oňuchal to a dokonca aj ochutnal vlhkosť na jej koži. „Je to svätená voda. Nič viac. Taká vec ti nemôže ublížiť. Nie si zlá a nikdy by si nemohla byť.“ Objal ju a pritiahol k sebe o kúsok viac, potom odstúpil, otočiac ich oboch ku Kelly.
Ale Kelline rozšírené oči boli sústredené v jasnej hrôze na votrelcovi a mužovi, ktorý sa nad ním skláňal na podlahe. Marcove pery boli krvavé, keď sa odtiahol od útočníkovho zápästia. Nebol žiadny spôsob, ako by dokázal skryť to, čo urobil. Marc sa kŕmil z krvi toho muža a teraz, oblizujúc si pery, sa na nich usmial.
„Magická krv je silná,“ povedal Marc konverzačným tónom, keď pustil nevládnu mužovu ruku späť na podlahu. „Mám jeho esenciu. Nikdy nebude môcť uniknúť.“
„Kto ste?“ Zdalo sa, že je Kelly fascinovaná a nie rozrušená, akoby Lissa očakávala. „O čom to hovoríte?“
„Je mi to ľúto, Kel.“ Lissa sa snažila upútať jej pozornosť, ale zdalo sa, že je uchvátená Pánom upírom.
„Je mi ľúto, že si to musela vidieť, maličká,“ povedal Marc, pohybujúc sa, až sa postavil pred Kelly a dotkol sa jej tváre jedným dlhým prstom. „Ale teraz v to môžem len dúfať. Tak rád by som zahmlil tvoje spomienky na toto, ale cítim, že tvoja myseľ je príliš silná na to, aby to fungovalo dlhodobo. Ak by si nebola taká blízka Lisse, možno by to fungovalo, ale ak ju uvidíš a Attica... a mňa, stačí z času na čas a spomienky sa vrátia. Musíš prisahať, že udržíš naše tajomstvo, alebo budeš čeliť následkom.“
„Atticus, on sa jej vyhráža?“ spýtala sa ho Lissa súkromne.
„Áno.“ Tá krátka odpoveď sa objavila v jej mysli. „Je to jediný spôsob, ako ochrániť našich ľudí a zabrániť ešte väčšiemu krviprelievaniu. Kelly bude musieť byť pod dozorom až do konca jej dní. Vie o nás a tá vedomosť musí byť držaná v tajnosti.“
„Sledovaná kým?“
„Jedným z nás. S najväčšou pravdepodobnosťou Ianom. Je to náš vymáhač.“
„Čo ak by sme ju strážili my? Teda, ona hľadá prácu. Mohol by si jej dať nejakú vo vinici, nie? Súhlasil by s tým Marc?“
„Mohlo by to fungovať.“ Atticusov tón bol špekulatívny, keď ju jemne pobozkal do vlasov. „Porozprávam sa s ním o tom, keď sa toto upokojí. Ian je na ceste. Postará sa o toho mága. Musíme ho vypočuť, aby sme zistili, čo vie. Práve teraz ťa chcem odtiaľto dostať a odviesť do domu, kde je to bezpečné.“
„Som za. Ale tiež sa musíme postarať o Kelly.“
„Marc, môžeme sa porozprávať?“ Atticus odišiel od Lissy a odviedol Marca do rohu izby, zatiaľ čo Lissa vykročila ku Kelly.

„Čo to, do riti, bolo, Lis? Tvoj priateľ je... upír? Alebo som stratila rozum?“ Roztrasený úsmev sa vznášal na Kelliných perách.
„Nie, nestratila si rozum, Kel. Viem, že je to šok, ale Atticus je nesmrteľný. Zachránil mi život po tej havárii a teraz sme spojení. Dokážeme zdieľať svoje mysle. Je to moja druhá polovička, Kel. Moja ideálna spriaznená duša.“
„Bože, Lis. Poondiaty upír?“
To prekvapenie vyhnalo z Lissy smiech. „Viem, že to znie šialene, ale nie je. Zavolala som ho vo svojej mysli a prišiel, nie? Zachránil naše životy, myslím, pred tým šialeným chlapíkom tamto.“
„Toto je všetko kvôli tvojmu psychickému nadaniu, však? Do riti, dievča. Vždy som vedela, že si bola strašidelná s tým, čo si niekedy videla, ale toto je jednoducho príliš veľa.“
„Myslím, že je to toho súčasťou, ale Atticus mi povedal, že ma hľadal celé stáročia. Skôr alebo neskôr sa budeme brať, povedala som mu, že mu dovolím urobiť zo mňa to, čím je on.“
„Vzdáš sa denného svetla kvôli tomu chlapovi?“ Kelly vyzerala ohromená.
„Kel, vzdala by som sa čohokoľvek a všetkého kvôli Atticovi. Je to moja spriaznená duša.“
„Och, Lis.“ Kelly sa natiahla a vtiahla si Lissu do objatia. Obe boli ešte roztrasené z traumatických udalostí večera, ale bol dobrý pocit mať Kellinu podporu. „Som za teba šťastná, aj keď sa musím priznať, že si na to musím zvyknúť.“
Muži sa vrátili, keď sa odtiahli jedna od druhej.
„Odpusť mi, ma petite.“ Marc sa uklonil Kelliným smerom. „Som Marc LaTour. Ľutujem, že som ťa vydesil. Nebol to môj zámer.“ Marcove žiariace oči to potvrdili. „Ale je dôležité udržiavať spojenie s týmto mužom. Zaútočením na Lissu takisto napadol aj jej druha, Attica. A tam, kde ide o Attica, tam ide aj o Bratstvo.“
„Bratstvo?“ zopakovala Kelly.
„Voľná organizácia nášho druhu v tejto oblasti. Som súčasný vodca. Atticus je môj druhý vo velení. Navzájom sa chránime a bránime naše súkromie s veľkou horlivosťou. Teraz, keď o nás vieš, budeme očakávať, že naše tajomstvo zachováš pred kýmkoľvek, koho poznáš. Môžeme s tebou počítať? Ak nie kvôli nám, tak pre lásku tvojej priateľky Lissy?“
„Nikdy by som Lis neublížila. Je ako moja sestra. Sľubujem, že nikomu nepoviem o tom, čo som tu dnes večer videla.“ Kelly sa zasmiala, bol to krátky, takmer hysterický zvuk. „Okrem toho, kto by mi veril?“
Marc pristúpil bližšie, zasahujúc do Kellinho osobného priestoru. „Existujú ľudia, ktorí by ti určite uverili, chérie. Tí, ktorí nás lovia a zabíjajú len kvôli prežitiu. To nemôžem dovoliť. Takže musíš byť do konca svojich dní sledovaná.“
„Sledovaná? Kým?“ Kelline ramená sa roztriasli v rozrušení a Lissa sa obávala, že sa schyľovalo ku konfrontácii. Natiahla sa po Kellinu ruku, priťahujúc jej pozornosť.
„Nie je to také zlé, ako to znie. Atticus a ja ťa budeme sledovať. Potrebuješ prácu, správne? No, čírou náhodou má môj snúbenec prácu s tvojim menom. Môžeš si zarábať na živobytie, pracovať s priateľmi a byť sledovaná naraz.“ Lissa pozerala na Marca a Attica a späť na svoju priateľku. „Čo hovoríš?“
„Je to elegantné riešenie všetkých našich problémov,“ zasiahol Marc.
„Dobre,“ povedala Kelly, jej pohľad podozrievavý.
„Výborne.“ Lissa ju objala. „Budem rada, že budeš každý deň v okolí vinice. Možno by si sa mohla nasťahovať. Máme veľa voľných izieb.“
Kelly zodvihla jednu ruku. „Poďme na to postupne, Lis. Nateraz beriem tú prácu. Vieš, ako veľmi ju potrebujem. A ďakujem, Atticus.“ Pozrela jeho smerom.
Akúkoľvek odpoveď by jej na to dal, bola zastavená príchodom ďalšieho vysokého, dobre stavaného muža k prahu jej dverí.
„To je Ian, láska,“ povedal jej Atticus v mysli. „Musíš ho pozvať dovnútra.“
Lissa zamávala na muža pri dverách. „Poď ďalej, Ian. Vďaka za rýchly príchod.“ Cítila podivnú potrebu malého rozhovoru, zatiaľ čo útočník ležal na jej koberci, v bezvedomí.
Ian prikývol, rýchlo zodvihnúc mŕtvu váhu toho šialeného chlapíka z jej podlahy a prehadzujúc si ho cez plece. Bez slova sa otočil a zamieril späť ku dverám.
„Šikovný chlapík,“ poznamenala Kelly pobavene. Lissa bola rada, keď počula niečo z jej zvyčajného humoru, predierajúceho sa do konverzácie. Udalosti poslednej hodiny boli nepríjemné, ale vyzeralo to, že sú všetci v poriadku, vrátane Kelly. Všetko to brala až pozoruhodne dobre.
„Nemáš poňatia,“ súhlasil Marc. „Teraz, keď sme všetci v bezpečí, mohol by som navrhnúť, aby sme tu všetko skončili a zamierili ku vinici? Máme pred sebou rušný štart večera a myslím si, že by sme mohli oceniť trochu pokojnejšie a bezpečnejšie miesto, aby sme si o tomto pohovorili.“
Marc a Atticus im pomohli upratať v byte a vyniesť Lissine tašky do auta. Keď sa Lissa poobzerala okolo, Atticus zachytil jej myšlienky.
„Leteli sme,“ povedal šeptom v jej mysli.
„Čože?“
„Marc a ja sme veľmi starí. V priebehu storočí sme nadobudli niekoľko zručností. Jednou z nich je aj veľmi užitočná schopnosť menenia podoby. V prípade potreby sa môžeme zmeniť na čokoľvek, čo je potrebné, aby sme sa dostali tam, kam chceme, alebo aby sme dosiahli svoje ciele.“
„To je úžasné.“
Jeho ironický smiech zaznel jej mysľou. „Som rád, že ťa dokážem ohúriť, láska.“

Naspäť do vinice zamierili v dvoch autách. Marc išiel s Kelly v jej malom autíčku, zatiaľ čo Atticus sa zviezol v Lissinom sedane. O hodinu neskôr prešli cez bránu a príjazdovú cestu, ktorá viedla k domu.
Zhromaždili sa v obývačke, aby si pohovorili o udalostiach posledných hodín. Lissa vedela z Atticovej mysle, že toto bolo pre Kelly viac, ako pre kohokoľvek iného. Muži si ju premeriavali, zatiaľ čo s ňou hovorili a pomohli jej upokojiť sa a ukázali jej, že nie sú príšery. Lissa bola rada, že na to s Kelly išli pomaly. Jej priateľstvo vždy znamenalo veľa pre Lissu a nenávidela pomyslenie, že Kellin život by mohol byť ovplyvnený len tým, že je jej priateľka.
Atticus akurát všetkým nalieval víno, keď sa ozval zvonček pri dverách. Bolo to dosť divné, hlavne vzhľadom na fakt, že nikto nemohol vstúpiť na pozemok, s výnimkou cesty cez bránu. Nikto normálny. Ak niekto dokázal lietať, napríklad...
„Dobrá úvaha, láska,“ povedal Atticus vo svojej mysli, keď išiel otvoriť dvere. „To je Ian. A áno, tiež sa môže premeniť do úžasných rozmerov, vrátane trochu hrôzostrašného draka.“
„Tak toto musím vidieť.“ Lissa sa bránila nutkaniu smiať sa nahlas, aj keď sa musela uhryznúť do pery, aby to dokázala.
Atticus sa vrátil do obývačky s Ianom v závese.
„Čo sa stalo?“ chcel vedieť Marc.
Ianove pery sa spojili do tenkej línie. „Ten bastard poriadne bojoval. Bránil sa výsluchu, a keď som mu dal trochu priestoru, otočil sa a zaútočil na mňa.“ Ianove šaty boli spálené na niektorých miestach, všimla si Lissa. „Snažil sa poslať magickú správu svojim bratom. Nemôžem si byť istý, či som ho zastavil včas.“
„Takže je fuč?“ Marcov výraz bol ponurý.
„Nebol spôsob, ako sa tomu vyhnúť, nanešťastie. Je mi to ľúto, Marc. Bol silnejší, než som očakával a viac ako trochu rozrušený. Nakoniec sa sám zabil. Jeho sily sa obrátili proti nemu a pred mojimi očami zhorel na popol.“
„Do riti.“ Marc zatočil pohárom v ruke.
„Zistil si niečo predtým, než zomrel?“ spýtal sa Atticus.
„Len to, že bol šialený.“ Ian si nalial pohár vína z príborníka. „A to, že nepracoval sám. Mal aspoň jedného, možno aj viacerých, nástupcov. Tiež hovoril, že narazil na tvoju dámu náhodou. Chystal sa na konferenciu v hoteli a zaznamenal jej silu, keď čakal na nastúpenie do autobusu. Zdá sa, že psychické nadanie je niečo, k čomu má odpor väčšina bláznov z tej jeho sekty.“
„To je trochu úľava. To znamená, že o tebe predtým nevedel. Bola si príležitostným terčom, nie niekto, kto je prenasledovaný.“ Atticus pohladil Lissu po vlasoch, keď si sadol na operadlo jej kresla. „Ak by mal viac času na plánovanie, už by si tu dnes nemusela sedieť.“
„Nemôžem si pomôcť, ale cítim sa hrozne kvôli všetkým tým ľuďom, ktorí zomreli len preto, že nejaký blázon išiel po mne.“ Lissa cítila ťažkú váhu viny, usadzujúcu sa jej na pleciach.
„Nie, dievča,“ prehovoril Ian cez celú miestnosť. „Zlo, s ktorým si sa dnes večer stretla, nepotrebuje dôvod na zabitie. Nepochybujem o tom, že ten blázon mal na rukách krv mnohých nevinných. Tá nehoda nie je v žiadnom prípade tvoja vina. V priebehu rokov som sa naučil, že niektoré veci sú proste vecou osudu.“

19 komentářů:

  1. Vřelý dík, za další kapitolu.Skvělé.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Dik za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Knihomolka.3652. března 2014 12:55

    Děkuji za další skvělou kapitolku

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Vďaka a tešim sa na pokračovanie.

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za další kapitolku ! ! !

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  9. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Dík za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Díky moc za další skvělou kapitolu, nemůžu se dočkat pokračování, začíná se to pořádně rozjíždět :)

    OdpovědětVymazat
  12. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  13. Díky moc za pokračování :-D

    OdpovědětVymazat