středa 5. března 2014

Pohladenie temnoty - 28. Kapitola



Ráno pokukovalo spoza tieňa svitania, keď ma najprázdnejší dych proti môjmu uchu vytiahol z oparu spánku. „Ty odchádzaš,“ zamrmlala som s podivnou istotou, prevracajúc sa, aby som videla Brystiona sedieť na okraji postele ako na mňa zíza.

„Prial by som si, aby si dokázala vidieť to, čo vidím ja, keď ťa sa na teba pozriem,“ povedal nakoniec, starostlivo sa vyhýbajúc môjho prehláseniu. Schmatol zo zeme prikrývku, aby si ju obmotal okolo pása. Pozrela som sa na to s pozdvihnutím obočia, naozaj si spomenúc, ako sa to sem dostalo.
„A čo to je? Okrem bývalej tanečnice so záľubou v slanine?“ Oprela som sa o lakte, štuchajúc doňho palcom na nohe.
„Zasnívaná,“ odfrkol si, smutne sa na mňa dívajúc. „Musím ísť. Čoskoro zatvoria Križovatky.“
„Nechaj si tú deku,“ povedala som sucho, tlačiac tú sladkú-bôľnosť tohto okamihu do úzadia. To, že nebol pripravený obnoviť naše Prostrednícke puto bolelo viac, než by som si myslela. „Ten pochod hanby je na prd, čo?“
Jeho ústa sebou mykli. „Nemáš ani poňatia.“ Jeho oči prešli na môj nočný stolík. „Čo je to?“
Zamračila som sa, nasledujúc jeho pohľad k náhrdelníku, striebro na mňa žmurkalo v úsvite. „Aha. To patrilo mojej matke, myslím. Našla som to včera večer v liste od jej advokáta.“
Prešiel k tomu, aby si to lepšie obzrel. „Pristala by si, myslím,“ povedal náhle. „Môžem?“
Pokrčila som plecami, v rozpakoch, keď mi odhrnul vlasy z ramien a ľahko mi ho zapol okolo krku. „Neplánovala som s tým nič robiť, vážne.“ Odtiahla som si ho z hrude, jeho hmotnosť ma ťažila v ruke. „Masívna vec, nie?“
„A zaručuje „plus štyri“ proti inkubovmu zvádzaniu, stavím sa,“ povedal ticho. Nepríjemná odmlka trvala niekoľko minút a potom zavrtel hlavou. „Sonja sa neskôr zastaví. Myslím, že bude výborná na to, aby ťa naučila, ako ovládať nočné mory.“
Nejako som si myslela, že to takto neuvidí, ale nebudem sa s ním prieť. Zahryzla som si do jazyka, než som sa mohla strápniť tým, že by som ho žiadala, aby ostal. Jasne vyjadril, čo si myslí a nebolo to práve to, v čo som dúfala, ale aspoň sme boli na rovnakej úrovni. Kto som bola, aby som mu odoprela hľadanie po... čomkoľvek, čo hľadal?
S povzdychom som skĺzla z postele a našla môj župan. Najmenej, čo som mohla urobiť, bolo odprevadiť ho. Okrem toho, nepotrebovala som, aby Talivar napadol môjho inkuba v obývačke.
„Nechaj ma ísť prvú,“ poradila som Brystionovi. „Mám... hosťa. Tak trochu trvalého telesného strážcu. Moirin nápad, pochop.“
Zodvihol obočie, ale dovolil mi odtiahnuť sa od neho. Kuchynská podlaha zaškrípala, keď som sa zakrádala. Phineas nebol nikde v dohľade, aj keď mierne chrápanie spod obrusu bolo viac než dostatočná odpoveď na moju otázku.
Talivar na nás, samozrejme, čakal. Elfský princ sedel na svojom obvyklom mieste na gauči, ježiac sa smrtiacim druhom pokoja. Samozrejme, že účinok bol znížený o jeho rozstrapatené vlasy a nejasné zívnutie, ktoré z neho uniklo, ale rozhodla som sa, že na to nebudem poukazovať.
Jeho zdvorilé odkašlanie ma aj tak prinútilo začervenať sa, čo ma dráždilo viac, ako čokoľvek iné. Sakra, netušila som, či sa mám ospravedlňovať za to, čo robím vo svojom vlastnom byte.
Venovala som elfovi kyslý pohľad, mračiac sa pri náhlom pobavenom záblesku v jeho zdravom oku. Za mnou Brystion zavrčal podivne vlastníckym a mužským spôsobom pozdravu a ja som sa snažila pohnúť si predtým, než to mohlo prerásť v niečo viac.
Jesenný chlad prenikol dnu a utkvel na mojich členkoch, keď som otvorila dvere. Zachvela som sa. „Hádam, že toto je koniec,“ zamrmlala som, obíjajúc sa pažami, uvažujúc o múdrosti hovoriť o divokých veciach, ktoré by mali byť vypustené. „Uvidím ťa ešte niekedy?“ Slová padli z mojich pier skôr, ako som ich dokázala zastaviť.
„Len v tvojich snoch,“ povedal potmehúdsky. A potom ma jemne pobozkal na líce a prekĺzol dole po schodoch do rána, jeho dych vytváral hmlu vo vzduchu. Suspenzia striebra zažiarila, keď prešiel cez vyblednuté Dvere a ja som si povzdychla.
„Bude sa to opakovať?“ spýtal sa Talivar. Zavrela som za sebou dvere, pomaly prechádzajúc späť do obývačky, kde som sa elegantne pretiahla. „Nie, že by to bola moja vec, ale bol by som si rád vedomý toho, kto je cudzinec a kto hosť.“
Pokrútila som hlavou. „Nie. On sa nevráti.“
Elf zo seba vydal neveriacky zvuk, ale nepovedal nič iné, zvaliac sa späť na gauč s ďalším zívnutím. Náhle sa zdal nejaký zmätený, zabalený v archaickej tunike a koženej veste. Rozhodla som sa nad ním zľutovať.
„Si hladný?“
„Raňajky by dobre padli. Obávam sa, že nemám čo ponúknuť, čo sa týka kulinárskych zručností, hoci by som si niečo dal,“ dodal nádejne.
Zasmiala som sa, ukazujúc, aby ma nasledoval do kuchyne. „To je v pohode. Bolo mi povedané, že robím dosť mizerné omelety – ale moja praženica je úžasná.“

Zastavila som sa pred vchodom do Hallows, ťažký opar hudby sa tlmene prehnal cezo mňa. Nevedomky som nechala svoje boky pohojdávať sa do rytmu, aj keď sa moje prsty dotkli postriebreného panelu nad zámkom. „Stretneme sa na Križovatkách,“ zamrmlala som, ustúpiac známej žiare, ktorá sa o mňa obtrela v trepotaní motýlích krídel. Šteklilo to na mojej koži, mravenčilo na mojej tvári, keď som vošla dnu.
Brandon a Katy sa prekonali. Je zrejmé, že dekorácie, ktoré si kúpili na Trhu, mali dobré využitie v prípade, že by tancujúce hviezdy a pavúky na stropy boli náznaky. Na javisku bola Melanie vo svojej zvyčajnej forme, spievajúc „Under the Blacklight“ od Rilo Kiley svojím hrdelným hlasom. Dav zamaskovaných tanečníkov sa hmýril v opare pôvabných končatín a elegantných pohybov.
Oprášila som si strieborné iskričky, ktoré sa mi zachytili na kúpenom kostýme pirátskeho dievčaťa (Skompletizovaný s originálnou, falošnou korisťou!), ústa vykrivené v úsmeve, keď ma Talivar neohrabane zobral za lakeť.
„Vrr. Grr,“ zamumlala som na neho, jeho zdravé oko sa prevrátilo v akomsi trpiteľskom druhu tolerancie.
K svojmu zdeseniu som nechala Sonju prehovoriť ma, aby som sa tu po tom všetko objavila, ale tento večer platilo v Hallows pravidlo kostýmov. A nie len tak hocijakých. Očarenie bolo prísne zakázané, takže členovia Druhého Ľudu vyzerali ako smutné karikatúry oblepené lepiacou páskou a krepovým papierom.
Niektoré výsledné efekty boli neúmyselne humorné - elfovia oblečení ako účtovníci a škriatkovia, ako IT konzultanti. Upíri sa zdali, že mali najväčšie potešenie v ozbrojovaní sa gumovými hračkami, predstierajúc, že sú vrahovia. Brandon stále sedel za pultom, oblečený ako babička, samozrejme. Katy na sebe mala červený plášť a veľký úsmev. Dokonca aj Phin sa ponoril do ducha tejto záležitosti, hoci som nevedela, či sa obalenie vlastného tela do slaniny a predstieranie, že je démonický kôň počítalo ako kostým.
Talivar zobral moju žiadosť bez toho, aby protestoval, ale potom, už mal cez oko pásku, takže som mu dala len klobúk. Zachytila som náznak príležitostného úsmevu, takže som sa aspoň trochu uvoľnila.
Nejaká postava sa pretisla okolo mňa a ja som sa pozrela, aby som zbadala Cigána prechádzajúceho okolo, jeho paže stočené okolo bledej ženy. Bola nízka a zmyselná, s veľkými prsteňmi a ebenovými krídlami úhľadne zloženými na chrbte. Jej usmievavé fialové oči žiarli a jej jemné ústa boli rozšírené v úsmeve. Číra radosť jeho tváre sa odrážala v tej jej, akoby bola samotný mesiac.
Pocítila som chvíľkový záchvev závisti. Brystion sa nevrátil, samozrejme, hoci Sonja celkom dobre vzala svoju časť dohody. Priateľka nakopávala môj zadok celkom dobre, pokiaľ išlo o Snívanie. Bolo to horko-sladké krotenie mojich nočným môr, ale nemôžem povedať, že som bola úplne nespokojná s usporiadaním. Žiadostivosť a starostlivosť sa mohli rýmovať v poetickom jazyku, ale niektoré dni poézia proste nestačila a ja som túžila po emočnom naplnení, ktoré by mi vydržalo aspoň chvíľu.
„Nechcela by si tancovať?“ Talivar natiahol ruku s vážnym záujmom, keď Melanie začala až mierne šialené stvárnenie Danse Macabre. Pokrčila som plecami, prekvapená nečakanou gráciou v jeho pohyboch, keď sa otočil a viedol ma v miernom valčíku. Bojovník-básnik, naozaj.
A keď som zazrela siluetu kapitána Jacka Sparrowa, ako sliedi v najvzdialenejšom okraji davu, rozhodol sa neprezradiť sa. Môj pohľad sa stretol s pirátovým, jeho oči na chvíľu zažiarili zlatou a potom bol preč, pohltený hmlou a spleťou ostatných tanečníkov.
Tajomný úsmev sa mi vkradol do tváre, keď som sledovala, ako Cigán viedol svojho anjela na tanečný parket. Zdalo sa, že môj priateľ našiel to, čo hľadal. A nech Križovatky stoja pri mne, jedného dňa to nájdem aj ja.

KONEC

 

14 komentářů:

  1. Díky moc za poslední kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za celou knihu i korekci :) Jste skvele

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za vaši tvrdou práci, byla to opravdu zajímavá knížka :)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc, doufám, že se překladatelka na další díly brzo najde ;-)

    OdpovědětVymazat
  5. Vďaka za ukončenie knihy.

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Tato kniha sa mi pacila a rada by som si precitala aj pokracovanie. Tiez dufam ze sa najde prekladatelka ktora by to skusila. Aj tak ale dakujem za doterajsi preklad a korekciu, ste skvele. MiBo

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad poslední kapitoly.

    OdpovědětVymazat
  9. Díky moc za překlad a korekturu celé knihy. Doufám, že se někdo ujme překladu dalšího dílu.

    OdpovědětVymazat
  10. Dík za krásnou knihu všem :-)

    OdpovědětVymazat