pátek 28. února 2014

Jedinečná - 4. Kapitola



Atticus zamkol dom, zapínajúc bezpečnostný systém a uisťujúc sa, že všetko bude také bezpečné, ako to mohlo byť. Mali hodiny do východu slnka a chcel mnoho z nich stráviť milovaním so svojou novou družkou. Ale predtým, než nechajú vášeň, aby ich omámila, mali pred sebou nejaké plánovanie.

Viedol ju ku krytému bazénu umiestnenému v zadnej časti domu. Mal sklenenú strechu, aby bol otvorený nočnej oblohe v teplom počasí. Bazén bol obklopený sviežimi, tropickými rastlinami a bol tam malý vodopád, aby to vyzeralo a bolo cítiť ako prirodzene sa vyskytujúca jaskyňa v nejakej exotickej destinácii.
„V noci je to nádherné. Bola som tu už skôr, ale teraz je to ešte krajšie.“ Lissa sa presunula k jednému z veľkých vtákov na rastline z raja a pohladila jeho perie, keď pozerala cez vodu.
„Som rád, že sa ti to páči. Strávil som tu veľa času, pozeral na hviezdy a uvažoval o nekonečne.“ Presunul sa k malému baru a nalial dva poháre temne červeného vína, priviedol ich k luxusným ležadlám neďaleko. Posadila sa a zobrala si jeden z pohárov, predtým, než si sadol vedľa nej. „Teraz, samozrejme, tu môžem sedieť a premýšľať o tebe.“
Zasmiala sa a napila sa vína, usmievajúc sa cez okraj krištáľového skla. Chcel sa s ňou milovať hneď teraz a hneď tam, ale najskôr museli prediskutovať nejaké veci. Dokázal čakať. No nie príliš dlho.
Položil jej ruku okolo ramien, keď sa opierali o dlhú stoličku, vyložiac si nohy. Nikdy predtým, v celej svojej existencii, sa necítil tak dobre.
„Myslíš, že tvoje priateľky prijmú, že som ťa dostal tak rýchlo?“ Atticus cítil, aký blízky vzťah má Lissa s malou skupinkou žien, s ktorými sa zoznámila na vysokej, zatiaľ čo zdieľali spomienky pri svojom prvom spojení. Momentálne medzi nimi držal v mysli blok, pretože vedel, že je to tak pre ňu pohodlnejšie, aby sa mohla pomalšie učiť a oni mali naozaj večnosť, aby tak urobili. Vychutná si dobu jej učenia, kým si zvykne na svoje schopnosti.
„Potom, čo ťa stretnú, myslím, že budú rozumieť.“ Jej sexy hlas si ho doberal. Mučil ho. Ale najskôr budú hovoriť, pred tým, než stratí všetku pozornosť a rozum.
„Radšej by som utiekol, ale viem, že chceš mať svoje priateľky na svadbe. Čo keby sme naplánovali obrad tu, vo vinici? Pozemky sú v noci krásne. Mohli by sme to tu trochu vyzdobiť sviečkami a jemnou hudbou.“
„Znie to úžasne. A keď uvidia to prostredie, porozumejú, prečo máme obrad v noci. Je to viac romantickejšie.“
„Dúfal som, že si to budeš myslieť. Začnem prípravu so svojim personálom hneď, ako to bude možné.“
„Máš zamestnancov? Vie niektorý z nich, čo si zač?“
„Nie, moja drahá. Strážime naše tajomstvo tak ostražito, ako to len ide. Moji zamestnanci v oblasti produkcie nechodia do domu. Je oplotený a vedia, že majú rešpektovať moje výstredné želanie byť sám. Mám kanceláriu v meste. Niekedy tam chodím – hlavne v zime, keď noc prichádza skoršie – na neskoré stretnutia s marketingovým oddelením. Taktiež sa zúčastňujem charitatívnych večerí a tak rôzne, udržujúc si vzhľad bohatého obchodníka, ktorý pracuje pre zábavu a nie nutne každý deň. Mám niečo ako povesť playboya, ktorá pomáha vysvetliť, prečo pracujem z domu a nie som vonku počas dňa. Raz za čas som dostatočne odvážny a usporiadam stretnutie za denného svetla, tu v mediálnej miestnosti. Je to vo vnútri domu a v bezpečí pred slnkom. Navrhol som to tak, že jadro domu je prístupné bez toho, aby niekto musel prejsť v blízkosti okien. Všetky vonkajšie izby vedú priamo do haly, ktorá oddeľuje vnútorné časti, aby som sa tu bez ťažkostí pohyboval počas dňa.“
„Takže nemusíš celý deň spať?“
„Rovnako ako ktokoľvek iný, aj ja potrebujem spať a počas dňa som letargický, ale môžem ostať hore, ak je to nevyhnutné. Nie je to jednoduchá vec, ale som starý, moja drahá. Postupom času som získal schopnosti, na ktoré moji mladší bratia nemajú nárok. Môžem byť hore počas dňa a môžem stáť na lúčoch nepriameho slnečného žiarenia krátku dobu, raz za čas. Netrúfam si ísť von počas dňa, ale vždy si tu pozívam ľudí. Hoci musím priznať, že vyzerám unavene. Moji vzácni smrteľní hostia pravdepodobne pripisujú kruhy pod očami a občasné obrie zívnutie môjmu pijanskému spôsobu života.“ Zasmial sa.
„Páči sa ti mať povesť zlého chlapca, čo?“
Predstieral nevinnosť, užívajúc si to podpichovanie. „Je to kríž, ktorý musím niesť.“
Otočila sa v jeho objatí, aby mu videla do tváre. „Už nie viac, Atticus. Teraz si reformovaný a budeš tráviť každú noc so mnou. Novomanželom je dovolené mať veľa voľnosti. Udržím v dome počas dňa tú ilúziu – aspoň pokiaľ nebudem... ako ty.“ Odtiahla sa, aby sa mu pozrela do očí. „Keď sme pri tom, chcem, aby si to urobil cez našu svadobnú noc. Chcem, aby to bol môj svadobný dar pre teba.“
Tá samotná myšlienka mu ukradla dych. To, že bola taká odhodlaná vzdať sa slnka, bolo pre neho ponižujúce. Atticus ju pobozkal, neschopný preniesť svoje myšlienky do slov a tak vyjadril svoju nehynúcu lásku tým najzákladnejším spôsobom.

Položil ju na čalúnenie ležadla, skláňajúc sa k nej takým spôsobom, že sa cítila jemná a drahocenná. Mal takú zvláštnu veliacu prítomnosť, keď ju v toľkých ohľadoch premohol, ale bol to vynikajúci pocit a jeden, z ktorého bola prekvapená, že si ho naozaj užíva.
Atticus sa odtiahol a usmial sa na ňu. „Takže sa ti páči, že si moja žena, čo?“
Lissa očervenela, keď si uvedomila, že ich myšlienky boli družné rovnako, ako boli ich končatiny. V časoch, aké boli tieto, bola bariéra, ktorú medzi nimi držal Atticus, spustená. Cítila jeho potešenie s jej myšlienkami, ktoré sa jej preháňali hlavou, o jeho majetníckych činoch. Takisto cítila tie nemravné obrázky, ktoré jej posielal – obrázky o poslušnom a dráždivom potešení, o ktorom doteraz len snívala.
Uvažovala o sebe ako o sčítanej žene a dokonca sa ponorila do niekoľkých erotických kníh. Niektoré veci, ktoré ju zaujali v týchto knihách, sa vynorili v jej mysli, keď videla živé obrazy v mysli svojho druha. On robil viac, ako len to, že o tých veciach čítal, hoci bol dosť opatrný, aby si držal určité spomienky na druhé ženy. Bolo to múdre rozhodnutie s ohľadom na ich pozíciu.
Napriek tomu, myšlienka na jeho bohaté skúsenosti jej vadila. V porovnaní s ním to bola ďalšia vec, v ktorej bola panna.
„Ale ja mám rád panny.“ Atticus na ňu požmurkával komickým spôsobom a ona sa musela zasmiať, udierajúc ho hravo do ramena. „Budeme sa hrať na školáčku a chlipného strýka? Alebo háremové dievča a sultána? Pomenuj svoje potešenie, miláčik, a bude tvoje.“
Nezvaný obraz sa vytvoril v jej mysli, hoci sa jej tvár zahrievala. Jeho oči sa rozhoreli teplom, keď sa nad ňou pohyboval dravými pohybmi. Bola v jeho zajatí a obaja to vedeli.
„Ach, vidím. Chceš sa hrať na väznenú lady a pirátskeho tuláka.“ Usmial sa a ona mohla odprisahať, že jeho oči žiarili rovnako, ako vtedy v prítmí jaskyne. Na chvíľu sa rozhliadal okolo, akoby premýšľal o možnostiach. „Tá predstava je dokonalá, nemyslíš? Zoberiem ťa do zajatia a budeme sa skrývať v závetrí nejakého karibského ostrova. Páči sa mi, ako pracuje tvoja myseľ, moja drahá.“
„No, je to tu dosť... tropické.“
„A ty si čítala pomerne dosť pirátskych kníh, nie?“ Pozrel sa na ňu. „Budem musieť preskúmať niektoré z tých zväzkov. Čisto pre výskumné účely.“
Zasmiala sa. „Bude mi potešením asistovať ti pri tomto... ehm... výskume.“ Sklonil sa, aby ju hravo pohrýzol na krku, potom ustúpil s prudkosťou, ktorá ju zanechala lapajúcu po dychu.
Atticus vstal a pokynul jej rukou ku kreslu. Nasledovala ho, viac ako ochotná nechať sa ním viesť do tejto tajnej fantázie.
Pritiahol si ju do náručia a pozrel sa jej dole do očí, odrazu vážny. „Strávim zvyšok svojich dní napĺňaním všetkých tvojich predstáv, láska moja, tak, ako si už ty splnila tú moju len tým, že existuješ a si tu so mnou.“
„Hovoríš tie najsladšie veci, Atticus.“ Stúpla si na špičky, aby mu dala jemný bozk na pery.
Keď sa odtiahla, sklonil sa a zobral ju do náručia, nesúc ju k sviežej zeleni, obklopujúcej dobre maskovaný bazén. Namieril si to priamo k mladej palme, ktorá bola obrastená brečtanom.
„Ste mojim zajatcom, mylady,“ povedal, keď ju pokladal na nohy a oprel ju o strom. Pritiahol si jednu z voľných lián a použil ju, aby jej ruky priviazal za chrbtom. „Krátko povedané, ste moja. Najlepšie bude zvyknúť si na to.“
Opierajúc sa, necítila sa nepríjemne. Strom ju podporoval a brečtan bol silný, ale mäkký na jej pokožke. Niekoľko rýchlych pohybov jej napovedalo, že nebolo ľahké dostať sa zo svojho väzenia. Brečtan bol silnejší, než vyzeral.
Atticus ju jemne preskúmal. Mala na sebe ľahké, bavlnené šaty, ktoré boli rovnaké ako mnohé, ktoré vlastnila. Tieto mali gombíky na prednej časti, od krku až k lemu.
„Skutočný pirát by tie šaty z vášho nádherného mladého tela strhol,“ premýšľal Atticus. „Ale na palube nemáme žiadne náhradné ženské oblečenie a ja nemám rád, keď moji muži túžia po tom, čo je moje. Je pre nich dosť, že ste tu. Nie je potrebné urobiť to ešte horšie tým, že sa tu budete plahočiť nahá.“
Dostával sa do svojej roly a Lissa zistila, že je ľahké uveriť tomu, že je pirát. Ako tá myšlienka prešla jej mysľou, zbadala v jeho myšlienkach vysokú loď.
„Ty si bol pirát!“
„Čoskoro zistíš, že raz pirát, moja drahá...“ žmurkol na ňu a potiahol za živôtik šiat, „... navždy pirát.“
Urobil krátky proces s jej šatami, rozpol ich až úplne nadol a stiahol jej ich z ramien, aby viseli na jej zviazaných rukách. Mala na sebe podprsenku a nohavičky. Podprsenka sa otvárala vpredu, takže nasledovala šaty, kĺžuc sa dole po jej ramenách a zastavili sa až na pol ceste medzi jej ramenami a stromom. Nohavičky stiahol dole po jej nohách, kľaknúc si pred ňu, keď jej zodvihol najskôr jedno chodidlo a potom to druhé, aby sa ich zbavil úplne. S diabolským úsmevom si zastrčil ružový satén do vrecka a zostal pred ňou na kolenách.
Lissa sa posunula na nohách, neistá. Znovu mal v očiach ten pirátsky záblesk.
„Atticus?“
„Budeš ma volať kapitán, dievča!“
Lissa poskočila pri oceľovom tóne v jeho hlase. Pozeral sa na jej rozkrok. Keď si všimol objekt svojho záujmu, oblizol si pery, prinútiac ju skrútiť sa. Natiahol ruku a vsunul ju medzi stehná, oddeľujúc ich. Ruka sa zdvihla na vnútornej strane stehna, štekliac, doberajúc si ju, držiac ju, až dosiahla na mäkké kadere na samotnom vrchole. Pohladil ju, sledujúc jej reakciu, keď sa zachvela.
„Páči sa ti to, dievča?“ Atticus vkĺzol jedným prstom dovnútra, hladiac uzlíček, ktorý už bol vzrušený a čakal na jeho potešenie – a jej.
„Áno, kapitán.“
„Povedz ešte,“ opravil ju hrdelným zapradením.
„Ešte, kapitán.“
„Dobré dievča.“ Za odmenu ju pohladil pevnejšie, prinútiac ju zalapať po dychu. Jeho prsty sa presunuli hlbšie do jej tajných záhybov, rozťahujúc, testujúc a zvierajúc ju s nacvičenou obratnosťou. „Si veľmi vlhká, dievča,“ poznamenal. „Myslím, že si toto už robila predtým, že? Myslel som si, že nie si panna. Povedz mi, bol to tvoj ufňukaný snúbenec v Anglicku?“ Vrazil dva prsty do jej mokrého otvoru. „Už bol niekto v tejto sladkej jaskynke? Mojej jaskynke?“
„Nie!“ povedala horlivo, obracajúc hlavou zo strany na stranu proti kmeňu stromu, keď pulzoval prstami dovnútra a von v jej tesnom jadre.
„Nie?“ Nepoľavil, ale zdvojnásobil svoje úsilie. „Tak kto to bol? Lokaj?“ Pokračovala v krútení hlavou. „Čeľadník?“ Zatlačil silnejšie, ženúc ju vyššie. „Lodník, od ktorého som ťa zobral?“
Lissa vyvrcholila na jeho ruke, nevládzuc sa zastaviť. Vyvrcholila v zhone, lapajúc po dychu, keď na ňu v súhlase pozeral.
„Aha, tak to po tom všetkom bol lodník. Povedzte mi, mylady, páčilo sa vám to? Priviedol vás na vrchol tak, ako ja? Alebo to bola len rýchla záležitosť proti stene?“ Vytiahol prsty z jej vlhkého jadra, ale pristúpil bližšie, obomi rukami jej roztiahol pysky. „Oblizoval ťa takto?“ Skloniac hlavu, prinútil ju zalapať po dychu, keď jeho jazyk oblízal jej klitoris, opäť ju vzrušujúc. Ovládal jej vášeň. Bolo to, akoby jej telo poznalo len jeho dotyk a bude reagovať len na neho spôsobom, akým nereagovalo na nikoho iného.
Jazykom sa ponoril ešte hlbšie. Cítila, ako sa jeho zuby začínajú predlžovať do tesákov, ktoré prepichli jej pokožku a priniesli ju k najsilnejšiemu vyvrcholeniu, ktoré poznala. Bol jemný, ale pevný a opatrný s tými ostrými tesákmi. Nedával jej príliš veľa, vždy len tú správnu simuláciu a v pravý čas.
„Také sú výhody zdieľania myšlienok,“ povedal vo svojej mysli, keď pokračoval v poháňaní jej vášne vyššie a vyššie. „A teraz prišiel čas naplniť aj zvyšok tejto malej fantázie.“ Odtiahol sa vtedy, keď práve dosahovala vrchol, zavrtiac hlavou a mľasknutím jazyka v nesúhlase.
„Si nenásytné dievča, však? S nenásytnou jaskynkou, ktorá sa musí naučiť, kto je jej pán. Na kolená, dievča!“
Lissa najskôr bola zmätená, ale podarilo sa jej klesnúť na kolená, ruky stále priviazané k stromu, jej šaty sa vzniesli okolo nej a pod kolená, poskytujúc jej tak nejakú tú vypchávku. Podľa potreby boli jej nohy oddelené, jej členky našli svoje miesto po stranách šikmého kmeňa.
Keď pozerala hore zo svojej bezpečnej polohy, Atticus si dával dole nohavice a jednou rukou hladil svoj tvrdý penis, vznášajúci sa tesne nad jej tvárou. Usmial sa na ňu tým svojim diabolským úsmevom a bola stratená.
„Vidím, že to chceš, dievča. Povedz mi, sala si kokota toho svojho lodníka?“
„Áno, kapitán,“ povedala odvážne. Bolo na čase začať sa zúčastňovať tejto fantázie, rozhodla sa. Uprúc naňho pohľad s novým, koketným postojom, tešil sa na to, až to vyskúša.
„Neposlušné dievča.“ Zasmiala sa, keď vykročil vred, umiestňujúc špičku penisu proti jej perám. „Potom vieš, čo s ním máš robiť. Prijmi ma, dievča, a snaž sa. Ak ma potešíš, budem jemný s bičom.“
Prekvapil ju každou maličkosťou. Chystal sa ju bičovať? Tá myšlienka by ju mala prinútiť utekať do kopcov, ale keď prišla od Attica, tá hrozba ju rozhorúčila. Bolo v nej niečo zlé, ale bolo to príliš dobré na to, aby sa strachovala, keď otvorila ústa a pohltila ho.
Atticus zastonal, keď naňho použila jazyk. Oždibovala špičku jeho impozantnej erekcie, oblizujúc ju a sajúc, kým nebol pripravený vyvrcholiť. Cítila, ako sa mu chvejú údy, ale on jej odolával. Odtiahol sa od jej úst s počuteľným praskavým zvukom. Bola sklamaná, ale to bolo zabudnuté, keď sa natiahol za ňu a uvoľnil lianu, ktorá jej pútala zápästia a rozmotal jej šaty a podprsenku, nechávajúc ich padnúť na zem.
Zodvihol ju na nohy a otočil ju tvárou ku kmeňu stromu.
„Drž sa, dievča. Sľúbil som ti bič a bič dostaneš za odmenu za to, aká si bola neposlušná pobehlica.“
„Čo som urobila, kapitán? Budem dobré dievča. Sľubujem.“ Dostávala sa do fantázie, keď jej pritisol nahé telo k drsnej kôre palmy.
„Dala si svoje panenstvom nejakému slintajúcemu lodníkovi. Zbavila si sa toho, čo bolo moje, dievča.“ Použil brečtan, aby ju švihol po jej holom chrbte. Pálilo to, ale nebolo to také zlé. Lissa bola v šoku, cítila vzrušenie, ktoré vybledlo v porovnaní s tým, keď sa snažila potešiť jeho. „Musíš sa naučiť, kde je tvoje miesto a ako ma potešiť, dievča.“ Ďalšia rana pristála na jej chrbte, bodajúc mäkké mäso a viac ju vzrušujúc.
„Od tohto dňa budeš trtkať len so mnou. A s tými, ktorým ťa dám,“ dodal dodatočne, keď ďalšia rana pristála na jej stehnách.
„Dáte ma ostatným, kapitán?“ nemohla si pomôcť, aby sa nespýtala.
„Drzé dievča. Nemysli si, že sa ma budeš pýtať. Za to si si vyslúžila ďalšiu ranu.“ A tá pristála uprostred jej chrbta, ľahšia ako ostatné, ale rovnako vzrušujúca. „Nebudeš sa ma pýtať znovu, dievča. Ak ti poviem, aby si sala kokota môjho prvého dôstojníka, zatiaľ čo si ťa zoberiem zozadu, urobíš to bez otázok. Rozumieš?“ Ďalšia rana pristála, zatiaľ čo čakal na jej odpoveď.
Zalapala po dychu vo vzrušení v čase, keď sa jej konečne podarilo odpovedať. „Rozkaz, kapitán.“
„A roztiahneš nohy pre každého muža, ktorému sa rozhodnem ťa dať, zatiaľ čo sa budem pozerať, bez ohľadu na to, či to bude môj prvý dôstojník alebo plavčík. Počuješ ma, dievča?“
„Áno!“ Vykríkla, keď ďalšia rana pristála na záhybe jej zadku.
„A ja si zoberiem tvoj zadok, zatiaľ čo plavčík bude oblizovať tvoju jaskynku, ak ťa o to požiadam, však, dievča?“ Tentoraz použil brečtan odlišne, ohýbajúc ju v polovici a silno ho pritisol na vnútornú stranu jej stehna, tvrdo ho lisujúc proti nej, keď sa obtierala o strom, brečtan, čokoľvek, čo jej dokázalo priniesť úľavu od toho plameňa, ktorý v nej horel a požieral ju zvnútra.
„Áno, kapitán!“ vykríkla, keď odtiahol brečtan a zodvihol ju za pás, polohujúc ju na ruky a kolená pred palmou. Za menej ako minútu sa tlačil do nej, vrážajúc hlboko.
„Si divoké dievča, láska, ale ja ťa skrotím. Si moja, rozumieš?“
„Áno!“ vykríkla, keď do nej búšil, vrážajúc hlboko a rýchlo a tvrdo, presne tak, ako to potrebovala. Bola tak blízko, že stačilo len málo, aby ju to prenieslo cez okraj najintenzívnejšieho vzrušenia, aké kedy poznala.
„Povedz to, dievča! Povedz, že si moja.“ Odzadu sa jej zahryzol do krku, berúc si jej krv a zdravý rozum.
Vykríkla, keď vyvrcholila, rútiac sa ku hviezdam vo výbuchu vášne rozdielnej od všetkého, čo bolo predtým a strhla Attica spolu s ňou. Cítila mokré vytrysknutie jeho vyvrcholenia, keď svoju myseľ spojila s tou jeho, zažívajúc jeho šťastie tak, ako on zdieľal to jej.
„Som tvoja.“
Zostali tak, obaja lapajúc po dychu a kúpajúc sa v žiari nádherného vyvrcholenia, až Atticus odstúpil. Zodvihol si ju do náručia a preniesol ju leňošiť na ležadlo. Ležali tam spolu veľmi dlho, vyhrievajúc sa v odlesku najlepšieho milovania, aké kedy zažila. Čalúnené ležadlo bolo mäkké pod jej nahým telom a Atticus rozhorúčený.
„Naozaj si bol pirát?“
Atticus sa zasmiala v odpovedi. „Až do nedávnej doby bol preplav po mori jediný spôsobom, ako sa dostať z jedného kontinentu na druhý. Takže áno, plavil som sa, ale nie je to povolanie alebo spôsob života pre mňa. Stráviť deň v podpalubí bolo často nepríjemné a ťažko vysvetliteľné.“
„Nepremýšľala som o tom. Je to ťažké? Žiť bez slnka?“
„Niekedy je to tá najťažšia vec na svete. Ale niekedy... ako teraz, odkedy som ťa našiel, by som nevymenil svoju existenciu za nič. Ty si môj slnečný svit, Lissa. A na ničom inom nezáleží.“

„Milujem ťa, Atticus.“ Pobozkala ho na líce a oprela si hlavu o jeho hruď, zatvárajúc oči, bezpečná v jeho láske. Zaspala, snívajúc o živote, ktorý by mohli spolu mať. 

20 komentářů:

  1. Moc děkuji za další pokračování. Skvělé.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za překlad, už se těším na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za perfektní překlad ! ! !

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  7. Díky moc za pokračování, těším se na další kapitolu...:)

    OdpovědětVymazat
  8. Skvělé,dík za překlad a korekci:-)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Úplne na tom konci tejto kapitoly vidím nejaké to ale... som zvedavá, kedy sa to pošramotí. Inak, ďakujem za preklad. :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  12. Knihomolka.36528. února 2014 22:35

    Díky za krásný překlad nemůžu se dočkat pokračování:)

    OdpovědětVymazat
  13. Díky za pokračování :-D

    OdpovědětVymazat