sobota 8. února 2014

Pohladenie temnoty - 21. Kapitola



Začala som sa prebúdzať kvôli telefónu, ktorý krikom pútal moju pozornosť. Brystionove paže sa okolo mňa pevnejšie zovreli a ja som sa uvoľnila, odrazu si uvedomujúc, kde som bola. „Musím to zodvihnúť.“ Pobozkala som ho a unikla z jeho zovretia. Potichu zahmkal, obracajúc sa na bok. Na chvíľu som sa zastavila, môj pohľad prebehol cez potom nasiaknuté vlasy padajúce cez tvarovanú čeľusť. Jeho tvár teraz vyzerala pokojnejšia, so všetkou otupenou ostrosť a ospalou zraniteľnosťou.
Telefón znovu zazvonil a ja som sa odtrhla od neho, schmatnúc ho z bielizníka.

„Prosím?“
„Sme pripravení, Abby,“ povedal Robert, jeho hlas bol strohý. Moja momentálne nespoločenská blaženosť na mňa kričala, aby som zastavila, keď sa môj mozog opäť naštartoval. Pozrela som sa na hodiny, boli takmer dve po poludní. Nič také vás neprinúti stratiť prehľad o dôležitých veciach viac ako pomyslené šteklenie zmyslov.
„Ozvala sa ti vôbec Melanie?“
„Dnes ráno ju prepustili,“ predhodil mi. „S nikým z nás teraz skutočne nehovorí.“
„Dobre, práve teraz vyrážam. Ukázal... ukázal sa tam Phineas? Nevrátil sa sem včera v noci.“ Očervenela som hanbou. Nie, že by som to predtým kontrolovala – taký druh Prostredníka som. Odstrčila som tú myšlienku preč, keď kladne zavrčal.
„Je tu, ale mala by si sa radšej ponáhľať. Už má za sebou najmenej pol fľaše rumu a ja si nemyslím, že má v pláne skončiť len pri tom.“ Chvíľu bolo ticho. „A možno by si mu mohla povedať, že ak ma znovu uhryzne, odtrhnem mu roh a strčím mu ho do prdele.“
Vydala som zo seba chichot, utekajúc do kúpeľne. Brystion zodvihol malátnu hlavu, keď som prechádzala okolo. „Hej, je to jedna z jeho rozkošných kvalít. Už sa ti snažil pretiahnuť nohu?“
„Bez komentára.“
S povzdychom som sa pozrela na svoje vlasy. „Je tam Topher?“
„Nie. Pred nejakou chvíľou volal do baru – chcel vedieť, či si tu. Znel dosť nervózne.“
Uškrnula som sa. Niečo mi hovorilo, že sa umelec nechystá ukázať, najmä, ak vedel niektoré skutočnosti, ktoré sme našli v kôlni minulú noc. V mysli bolo len málo pochybností o tom, že bol Topher zapletený s tým, čo sa dialo okolo Mauricea. Ešte som to nevyriešila, ale spojenie tam bolo. Povzdychla som si, uvedomiac si, že som prišla o kus konverzácie. „... a Roweena poslala správu späť do Faerie. Našli sme jeden z tých obrazov so sukubou, ktorý je zväčša nepoškodený.“
„Do riti. Pozrieme sa na to bližšie, keď sa tam dostaneme. Brystion nám možno bude môcť niečo povedať.“ Zavrčal pozdrav a ja som ukončila hovor, nakúkajúc spoza dverí. „Vstávaj. Máme, kurva, meškanie.“
Inkubus sa oprel o lakte, oči náhle lenivé. Bola som nahá, samozrejme. V skutočnosti ľudia môžu chodiť po vlastných príbytkoch bez toho, aby najskôr okolo seba obmotali prikrývku. Nezastavilo to začervenanie mojej tváre, keď ma sledoval. Nakoniec sa jeho pery zovreli a ticho si odfrkol. „Kurva, meškanie, hej? Čo to je?“
Hodila som po ňom uterák, prevracajúc pri tom očami. „Vážne. Je popoludnie. Prečo si ma nechal zaspať?“
„Nechcel som,“ zahundral, posúvajúc sa z postele. „Aj keď myslím, že si to potrebovala.“ Sklonil sa, aby vytiahol Melaniinu tašku z miesta pod posteľou, kde ju uložil. Vzdychla som a premýšľala, aké zlé by bolo, keby som hodila celú zodpovednosť do vetra a strávila zvyšok dňa venovaním sexu.
„Povinnosti volajú,“ zamrmlala som, prešmyknúc sa okolo neho, aby som vytiahla nohavičky s motívom Hello Kitty zo zásuvky. Mierne som nimi otriasla. Aspoň boli zväčša bez srsti. Rýchlo som na seba hodila zvyšok môjho oblečenia, jednoduché rifle a tričko. Trochu som si vodou pofŕkala tvár a zvýraznila svoje oči s linkou, vytvárajúc si z vlasov drdol. Pozerala som sa na seba do zrkadla a odfrkla si.
Abby Sinclairová, mestská gejša. Prinášam svoj sexy zadok kvôli apokalypse Druhého Ľudu rovno k vám.
„To stačí. Si pripravený?“
„Takmer.“ Jeho tričko mu liplo na hrudi, keď sa oprel o zárubňu dverí. Otvorenosť spred pár chvíľ bola preč, jeho oči mali v sebe tú známu rezervovanosť. Vtipné, ako si môžu byť dvaja ľudia takí blízki a zároveň takí vzdialení. Pichnutie smútku zovrelo moje črevá a ja som si nemohla pomôcť, aby som nepremýšľala, či to vždy bude takto. Jeho pery sa vykrivili dohora, akoby videl moje myšlienky. Natiahol ku mne ruku, úsmev rozžiaril jeho tvár ako slnko. „Žiadna ľútosť,“ zamrmlal.
Moje prsty sa spojili s jeho a hľadela som naňho. „Žiadna ľútosť.“

Napätie viselo nad Hallows v nákazlivých ponurých úsmevoch a zovretých obočí. Striasla som ťažobu pohľadom ostatných, vlna očí sa uprela na mňa, keď som sa blížila k baru, kde Robert a Brandon robili súd medzi skupinkou anjelov a kontingentom elfov v oblekoch od Armaniho. Záležitosti súdu, predpokladám. Oblizla som si pery, snažiac sa nevšímať si, ako mi vyschlo v ústach. Divné ako rýchlo sa nepriatelia zmenia na spolupáchateľov, ak im dáte dostatočne serióznu situáciu. Dvory sa nerady stretávali viac, než museli, ale hlavné bolo, že nikto z nich nechcel, aby k nim prišiel Súd z Faerie.
„Trvalo ti to dlho.“ Tiché čkanie bublalo pri mojom kolene, keď som sledovala, ako Brystion zamieril k zadnej časti klubu.
„Buď slušný, Fin. Je dostatočne ťažké vidieť ich, ako na mňa hľadia, akoby som mala dva roky.“ Trochu sa zapotácal a ja som ho zodvihla. „A prečo, do riti, si opitý?“
„Zažaluj ma.“ Jednorožec otvoril jedno krvou podliate oko. „Bola to pekelná noc, Abby. Démoni boli všade – žoldnieri. Snažil som sa k tebe dostať, ale zahnali ma do kúta na celé hodiny.“
„Je mi to ľúto,“ povedala som, zasiahnutá.
„To by ti aj malo.“ Zaboril mi tvár do ramena. „Nehodím sa na to.“
Moje prsty prechádzala cez chumáč srsti na jeho hrive a posunula som si ho na boku. „Prečo to predstavenie?“
„Jednorožec,“ podotkol s nevrlým odfrknutím. „Myslel som, že to bude to posledné miesto, kde sa budú pozerať.“
„Je jasné, že poznajú tvoje chute,“ zamrmlala som, zbadajúc PETA škriatka, ktorý sa k nám blížil. Venovala mi priateľské zamávanie a posadila sa vedľa mňa k baru. „Ahoj?“ Zaváhala som. „Prečo si tu? Nie, že by som nebola vďačná, alebo tak, ale nemyslela som si, že je to tvoj boj.“
„To záleží na tom, koho sa pýtaš, aspoň myslím.“ Posunula svojho tuleňa na pult. „Seabert si v tú noc nemyslel veľa o tom démonovi.“ Keď som neodpovedala, zamračila sa na mňa. „Ten kretén mi vtedy zlomil prútik. Chcem, aby za to zaplatil.“
„Ach... tak trochu je už mŕtvy.“  
„Do riti. No, to je v pohode. Démoni majú tendenciu veľa sa páriť. Som si istá, že má rodinu, ktorá by mohla dobre poslúžiť. Ak nie, kvôli tomu som priviedla Bratrancov.“ Ukázala cez rameno na roh pri pódiu kde sedeli dva.... tvory. Kone s plutvovitými nohami. A k tomu mali ľudské torzá...
Sťažka som prehltla. „Nezdá sa, že by mali kožu.“
„Prečo by ju mali mať? Sú to Nucklaveeovia.“ Jej ústa sa skrútili v divokom úsmeve. „Tiež hnusní zmrdi.“
„Si dosť tvrdá na to, aby si bola v PETA,“ povedala som. „Myslela som si, že ľudia tam boli všetci o láske k zemi a podobných sračkách. Iba ak som zle nepochopila, čo tá skratka znamená.“
Jedno jej perfektné obočie sa na mňa pozdvihlo. „Hej, dobre. Nevolá sa to People for the Ethical Treatment of Assholes (Ľudia pre etické zaobchádzanie s idiotmi), všakže?“ Rýchlo sa stratila v dave, nechávajúc mňa a tuleňa, aby sme hľadeli jeden na druhého. Vydalo to zo seba pohŕdavé zaštekanie, keď som položila Phineasa na barový pult.
Môj pohľad padol na schúlenú postavu na pódiu. Melanie. Pritískala si poranenú pažu silno k hrudi, jej oči boli otupené, keď pozerala na zosilňovač vedľa stojanu s mikrofónom. „Dáš mi chvíľu, Phin?“
Ponáhľala som sa k nej, lezúc na javisko s trochou vrčania. Tí bezkožovitý obri ma zvedavo pozorovali, ale snažila som sa nedívať na ich hrubé, žlté žily alebo na spôsob, ako v nich pulzovala čierna krv.
Melanie na mňa zažmurkala, kruhy pod jej očami boli temné a desivé. „To je v poriadku,“ zamrmlala som, keď som došla k nej. Tvrdo som ju objala, cítiac proti sebe jej chvenie. „Dostaneme ich späť,“ sľúbila som jej, ale dokonca aj ja som počula prázdnotu v tých slovách. Zúfalstvo prebehlo jej výrazom.
„Umriem, ak sa tak nestane.“ Jej oči boli prázdne. „Kvôli tomu nástroju som takmer prišla o dušu – teraz je mojou súčasťou. Ak sú husle zlomené, nespôsobí to len to, že nebudem schopná otvoriť Križovatky , ale myslím, že tiež... budem zlomená.“
„Jednoducho to nedáva žiadny zmysel,“ zamrmlala som. „Topher ťa namaľoval, takže tam jasne je nejaká väzba, ale prečo potom nezoberú len teba?“
„Jediný, kto na to bude môcť odpovedať, je Topher,“ povedala divoko, trhnúc sebou, keď sa jej ruka obtrela o moje stehno. „A on bude musieť odpovedať na veľa otázok.“
„Ako zle sú na tom tvoje prsty?“ Čakala som s tou otázkou, nebola som si istá, či chcem poznať odpoveď. Veľmi dobre som vedela, čo môže strata jednej končatiny spraviť s niečím talentom.
„Zle.“ Ukázala k baru. „Robert tvrdí, že ma môže dostať k jednému z Kráľovských Liečiteľov, ako láskavosť pre Moiru.“
„Čudujem sa, že tak ešte neuronil.“ A skutočne som sa čudovala. Zvyčajne sa jej členovia Druhého Ľudu podliezajú.
Uniklo jej ponuré odfrknutie. „Teraz som poznačená žena. Nikto nechce riskovať tým, že by mi pomohol. Presne tak, ako nechcú pomôcť tebe,“ dodala. „Premenliví priatelia. Dávaj si na to pozor, Abby. Čokoľvek ti povedia, Druhý Ľud sa stará len o seba.“ Jej plecia sa zvesili. „Aj keď si nie som istá, či vôbec vedia robiť niečo iné.“
„Nie som si istá, či vôbec majú inú možnosť,“ povzdychla som si. „Ale keď už o tom hovoríme, predpokladám, že by sme mali začať. Všetko, čo potrebujem, je skvelý plán.“
„Máš niečo na mysli?“
„Posadiť sa a čakať, kým sa prejavia moje super schopnosti? Zdá sa, že to týmto spôsobom funguje vo všetkých rozprávkach, nie?“ Prekrížila som si ruky. „Čo si myslíš? Budem schopná strieľať oheň z môjho zadku alebo len budem môcť kontrolovať vlkolakov v susedstve vďaka nejakému úžasnému Sex-Fu?“
Prízrak úsmevu sa objavil na jej tvári. „Určite zoženiem vrece marshmallows. Ak tomu by sa naozaj hodil nejaký plamienok.“
„Nám obom.“ Jemne som stisla Melaniinu zdravú ruku a nechala ju tam, smerujúc späť k baru. Phineas vyzeral, že je uprostred vášnivej hádky s tuleňom, ale vyzeralo to jednostranne. Odkašlala som si, aby som si získala pozornosť všetkých.
Nič.
Zamračila som sa. „Hej!“
„Amatér,“ zahundral Phineas, preklusajúc do stredu pultu. Nohy sa mu neisto kymácali, ale on sa otriasol a trochu sa postavil, nechajúc grgnutie plynúť okolo, akoby bol starý námorník.
Elf vedľa nás nadskočil, jeho strieborné oči prekvapené. Jeden za druhý sa k nám otočili ostatní. Stopa strachu sa šírila vzduchom, jej pach som mala na jazyku.
„Ideš, mačiatko,“ zamrmlal jednorožec. Brystion sa pozeral mojim smerom z miesta, kde hovoril s Robertom. Venoval mi ľahký úsmev, jeho hlava sa skláňala v znamení, že mám pokračovať. Melanie sa stále nepohla z pódia.
„Ja... ehm... no.“ Môj hlas sa zakolísal a ja som sa otriasla. „Ďakujem vám všetkým, že ste prišli,“ povedala som.
„Aký je plán, Abby?“ Brandon mi venoval svoj vlčí úškrn spoza pultu, očné zuby sa zaleskli vo svetle reflektorov. Katy tesne pritískal k boku, jednu chlpatú labu mala ochraňujúc okolo pása.
„Toto všetko zatiaľ viem,“ pokračovala som, presúvajúc sa za bar, aby som použila špeciálnu tabuľu. Opatrne som načrtla časovú os. „Tu je, keď som podpísala zmluvu s Moirou a tu,“ napísala som dátum o dva mesiace neskôr, „je, keď zmizla. Niekde medzitým,“ ukázala som Brystionovým smerom, „je, keď sa stratila Sonja. Predtým tiež zmizlo niekoľko sukúb.“
Brystion zachmúrene prikývol, pohybujúc sa za bar spolu s Robertom, dvaja muži pozerali na tabuľu. „Napadli ma pred dvoma dňami. Alebo skôr nechcene uniesli namiesto mňa Katy.“ Na os som napísala ďalšiu bodku. „A potom Charlie.“ Môj pohľad ostro vyrazil smerom k anjelovi. Strhla som sa, ako jeho oči ochladli.
„Nerozumiem,“ povedal škriatok, opierajúci sa o bar. „Ako do tohto zapadajú sukuby?“
„Obrazy.“ Niektoré pohľady boli zmätené. „Topher Fitzroy namaľoval sériu obrazov s Prostredníkmi niekoľko týždňov potom, ako Moira... odišla – jeden so mnou, Charlie a Melanie. Ale boli tam aj portréty ostatných. Jedna z nich bola Sonja.“ Nepozrela som sa na inkuba, ale dokázala som vycítiť jeho napätie, keď som to povedala. „Na ďalšom bola Moria. A včera v noci sme objavili tri obrazy, na ktorých boli mŕtve sukuby.“
Robert vytiahol plachtové pozostatky jedného z obrazov. Oprela som sa, keď ho odokryl. Jasnejšie svetlo v bare spôsobovalo, že vyzeral obscénne. Anjel nereagoval, akoby to nebolo nič viac, než odkrývanie mŕtvoly v márnici kvôli identifikácii. Nešťastná Lintane nezmenila jej pozíciu na plátne, jej nahá podoba dýchala hrôzou.
Elf vedľa mňa zbledol a nakoniec som sa odvrátila. Robert ju opäť prikryl a opatrne ju položil na zem, kde sedel ako ružový slon v izbe, oči všetkých neustále upozorňovali na to, čo sa tam skrýva.
„Niet divu, že sa ten malý sráč neukázal,“ zavrčal Brandon, jazyk lenivo prevísal cez nabrúsené tesáky.
„Nie.“ Povedala som im zvyšok informácií z predchádzajúcej noci, vynechávajúc Brigadunovu zradu. Pozerala som sa späť na maľbu, neschopná pokračovať. Phineas ma štuchol do ruky a dopovedal príbeh najlepšie, ako mohol, zakončiac s krádežou Melaniiných huslí.
„Myslím, že to práve zničilo možnosť otvoriť Dvere priamo do Galérie,“ povzdychol si Brandon. „Predpokladám, že tam by sme ho našli.“
„Väčší problém je nájsť Mauricea.“ Robert sa pohrával s jedným so šejkov. Zadíval sa na elfov s kyslým úsmevom.
„Hoci to vyvolávala otázku,“ povedal Phineas. „Kto presne bol Sonjiným Prostredníkom, keď zmizla? Za predpokladu, že nejakého mala?“
Brystion bezmocne zavrtel hlavou. „Keby som vedel, kde začať.“
„Verím, že na to môžem odpovedať ja,“ ozval sa tichý hlas odo dverí. Otočila som sa, moje ústa dokorán, keď som tam uvidela stáť Tophera, jeho tvár vyziabnutá a oči svetlé a podliate krvou. Zodvihol ruky v geste „nič nehrozí“ prsty roztiahnuté. „Ja som ním bol.“
Dokázala som naňho len zízať, kolená sa mi začínali triasť. „No nie je to dokonalá otrava,“ povedala som nahlas, varovný hlas v mojej hlave sa rozozvučal piatimi alarmami.

A potom sa rozpútalo peklo. 

11 komentářů: