sobota 1. února 2014

Pohladenie temnoty - 19. Kapitola




„Nič. Ani jediný poondiaty náznak.“ Oprela som sa o stenu v pokušení hodiť obrovskú knihu cez miestnosť. Na Trhu dnes nebolo plno. Zrejme novinky o Charliinom zmiznutí a mojej pokračujúcej účasti na vypočúvaní cestovali Križovatkami na krídlach horiaceho motýľa. Tých niekoľko málo zákazníkov, ktorí sa tu ukázali, tu boli len kvôli tomu, aby zízali - môj Cigánsky priateľ sa ani neukázal. Cítila som slabý záchvev pri pohľade na jeho prázdne miesto, ale nemala som mu to za zlé. Nevyzeral práve nadšene už v Súdenej sieni a pravdepodobne mal dobrý dôvod.

Povzdychla som si, hodiac ďalšiu hromadu kníh na podlahu, pozorujúc, ako sa rozprskli pri Brystionovej nohe. Inkubus sa chytil o pult. „Je to beznádejné,“ povedala som. „Zabudni na ihlu v kope sena. To je ako ihla v sude strieborných špáradiel.“
Melanie sa posunula vedľa Brystiona, aby zobrala ďalšiu knihu. „Ak ešte raz prečítam nejaký alternatívny koniec Doriana Graya, bude to príliš skoro. Musí tu byť viac než toto. Si si istá, že je toto posledné?“
Zasmiala som sa, ale v tom zvuku nebol žiadny humor. „Toto je všetko, čo som dokázala nájsť o magických obrazoch, ktoré som nemohla vygoogliť. A kde v prdeli je Topher?“ Pozrela som sa na hodinky. „Je skoro jedna. Ak čoskoro neodídeme z obchodu, budeme tu trčať, kým sa zajtra znovu neotvorí.“
„Takto to funguje?“ Brystion klepkal prstami po pulte.
Očervenela som. „Nie som si úplne istá, ale verte mi, že nemám chuť stráviť najbližších dvadsať štyri hodín práve tu. Stalo sa mi to raz a to stačilo.“
Jeho pery sa skrútili. „Jedného dňa mi budeš musieť porozprávať tento príbeh.“
„Nie je taký vzrušujúci, vážne.“ Pozrela som sa na svoj iPod, veselo hrajúc You Know I’m No Good od Amy Winehouse predtým, než sa pieseň zmenila na Superstition od Stevieho Wondera. Nejakým spôsobom príšerne výstižné a nie príliš upokojujúce. „A čo magické maľby?“ Potľapkala som po stránke, ktorá rozprávala Čínsku legendu o chlapcovi a jeho čarovnom štetci.
„Sme zatratení,“ zastonala Melanie. „Neexistuje spôsob, ako by sme mohli nájsť každú kliatbu alebo kúzlo, ktoré by mali niečo spoločné s touto vecou.“
Schmatla som za hrsť arašidových M&M z misky na sladkosti na pulte. „Do značnej miery je to strata času, však? Teda, mám vlastne predstavu, čo vlastne hľadáme?“
Phineas otvoril oko z miesta, kde driemal. „Hm. Nie. Čia úžasná myšlienka to bola?“
„Moja,“ zavrčal Brystion. „Prečo ten na prd umelec ešte neprišiel?“
Pozrela som sa na hodinky. Bolo 12:50. Do riti. „A očividne je príliš neskoro na to, aby sme išli do štúdia. Len ak sa tam nechceš skúsiť vlámať.“
Melanie pretočila očami. „Nemyslím si, že sme v pozícii, aby sme to dokázali. Prakticky omdlievam.“
„No, bol to pomerne dlhý deň,“ povedala som, môj hlas ironický. Samozrejme, ja som mala výhodu štvorhodinového spánku a tanieru kuraťa s parmezánom, takže to znelo dostatočne ľahko. „Ale akú inú možnosť máme?“ Predtým, než mohla odpovedať, mobil po mojom boku zavibroval. Otvorila som ho, nespoznávala som číslo.
„Haló?“
„Abby? To som ja.“
„Topher? Kde, do šľaka, si?“
„Nemôžem hovoriť, Abby. Dnes večer neprídem. Nemôžem... Nemôžem uniknúť. Kde budeš zajtra?“ Jeho hlas bol chrapľavý a napätý, rovnako ako predtým, akoby šepkal v tmavom kúte.
„Hallows. Vlastne všetci tam budeme.“
„Budem tam.“ Jeho tón sa stal naliehavým. „Ak tam nebudem, musíš mu povedať-.“ Telefón ohluchol.
„Povedať komu čo?“ Zopakovala som hlúpo. „Povedať komu čo? Do riti!“ Zaklapla som telefón. „Nepríde.“
„Do pekla.“ Brystion vyskočil na nohy. „Idem nájsť toho kreténa hneď teraz.“
„Nie,“ odsekol Phineas, vstávajúc na kopytá, „nejdeš. Zoberieš Abby hore a budeš chrániť jej zadok. A uisti sa, že bude spať.“
„Prepáčte?“ Všetci oči sa otočili k temnej postave s kapucňou, ktorá nazrela do dverí, šupinaté nohy sa ligotali oproti kameňu. Kapucňa padla dole, keď sa postava priblížila k pokladni, aby odhalila môjho akože démonského záchrancu z predošlej noci. Zažmurkala som. „TartBarbie?“
„Brigadun,“ zasyčal na mňa démon. „TB je len moje online meno.“
Brystion po mne strelil zničujúcim pohľadom. „Nechaj ma hádať. Si aj jeho Prostredník?“
„Och, nie,“ povedal démon jasne. „Nič také. Len som sa ju pokúsil zabiť.“ Zodvihol ruku s pazúrmi, keď sa Brystion začal približovať. „Och, no tak, kamoš. Bola to práca. Som tu s dobrým úmyslom.“
„Také príhodné. Kde sú ostatní?“
Brigadun pokrčil ramenami. „Rayo a Turnip utiekli, ale sú vážne zranení. Myslím, že vďaka anjelovi. Je dobrý s tým svojim mečom, vieš.“ Jeho hlas sa zmenil na zasnený. „Mal by skvelé dps.“ (pozn. prekl.: dps je termín používaný v hre Wordl of Warcraft, znamená priemernú silu, ktorú je schopný útočník vyvinúť počas boja.) Démon sa zamračil a díval sa na Brystiona, pomaly ustupujúc. „A Hzule tiež nevyzeral práve najlepšie.“
„Fakt je, že nemá hrdlo,“ povedal Brystion sucho. „Prečo si tu?“
Brigadun sa pohol smerom k nám, hádžuc niečo na pult. Bol to jeden zo žoldnierskych odznakov, rovnaký symbol ako ten, ktorý predtým našiel Brystion. „Končím s tou prácou.“
Pozrela som sa na neho. „Kde je Maurice?“
„Ja neviem. Stretol som ho len raz a neukázal svoju tvár,“ povedal Brigadun. „Mali sme ťa len zajať. Živú,“ dodal, jeho tvár bola trochu ospravedlňujúca. „Ale nechcem to už viac robiť.“
„Prvý démon, ktorý to hovorí,“ zamrmlala som. „Čo chceš?“
„Len to, aby ma nechali na pokoji a aby sa veci vrátili späť do normálu.“ Vrtel sa pod plášťom. „Teda, nemám nič proti trochu ťapkania po zadku, ale mám výhrady voči inej smrti, než tej pixelovej v hre.“
„Predpokladám, že je tak menej neporiadku.“ Melanie mu venovala bezvýznamný pohľad. „Si vtipný druh démona.“
Blysol na ňu úsmevom. „Nemáš ani poňatia, zlato. Každopádne, ako som už hovoril, na chvíľu odchádzam z mesta. Len som sa chcel uistiť, že tu neostali žiadne nepriateľstvá.“
Moje oči sa zúžili. „A oni ťa nechali proste ísť?“
Uškrnul sa. „Ach, to nie. Potom, čo zistili, že som ťa oslobodil, rozhodli sa, že ma zabijú. Technicky vzaté má byť poprava vykonaná presne o, och,“ pozrel sa dole na svoje hodinky, „asi za pätnásť minút. Takže, ak vám to neprekáža, rád by som sa odtiaľto vyparil.“
Vymenila som si pohľad s Melanie. Celá táto vec smrdela pretvárkou, ale myšlienka na to, aby sme z neho urobili rukojemníka, ma skutočne nelákala. Ak bol naozaj lovený, bolo veľmi nepravdepodobné, že by niečo zaplatili, ak by sme ho zadržiavali. Ale na druhej strane...
„Daj nám niečo, čo môžeme využiť. Ak nám nevieš povedať, kde je Maurice, čo nám môžeš prezradiť?“ Dala som si ďalšiu M&M-ku. „Nepredpokladám, že vieš niečo o magických obrazoch?“
Démon sa nepohodlne ošil, ťahajúc sa za najostrejší roh na brade. „Na druhom konci mesta je garáž, ktorú Maurice používal ako sklad. Môžem vám povedať, kde to je.“
„Chceš povedať, že nám to môžeš ukázať.“ Brystion sa na neho zamračil z miesta, kde sa opieral o pult. „Takže, ak zistíme, že si nás nakŕmil kravinami, môžem ťa zmlátiť do bezvedomia práve tam. Ušetrí mi to čas, keď ťa budem loviť,“ dodal potešene.
„Ehm, hej. Dobre. To môžem urobiť.“
„Pozerala som sa na svoje hodinky. „Do prdele, ľudia – musíme ísť, lebo nebudeme schopní urobiť nič až do zajtrajšieho večera. Poďme.“ Vtlačila som zvyšok kníh do kúta a schmatla som môj iPod, navigujúc každého von z dverí tak rýchlo, ako som mohla. „Nie, že by som si neužívala vašu spoločnosť, ale po zvážení všetkého by som sa dnes rada dostala do postele.“
„Ja tiež.“ Brystion na mňa zažmurkal.
„Je to všetko, na čo dokážeš myslieť?“
„Inkubus,“ podotkol, poklepávajúc si na hruď.
„Hej, hej,“ zamrmlala som, prstami šúchajúc kamenný múr, keď dvere mizli. Dnes večer bol spln, osvetľoval všetko striebrom. Spôsobilo to hrdé zaťatie Ionovej sánky. Premohlo ma náhle nutkanie pobozkať ho. „Takže čo teraz?“ Vytočila som Robertov telefón, keď neodpovedal, napísala som mu správu. Nech vie, že sme mali nejakú stopu.
Melanie si šúchala paže studené, od večerného chladu. „Ako ďaleko je tá garáž? Chôdzou?“
„Hej, možno míľu alebo tak,“ pripustil Brigadun.
Phineas si odfrkol. „Hlasujem za taxík. Mám krátke nohy, vieš.“
„Nedovolíš mi niesť ťa?“ Povedala som to žartom, ale jednorožec stuhol.
„Nie som čivava.“
„Ale preťahuješ mi nohu, akoby si jednou bol,“ odsekla som. „Ale v každom prípade si nie som istá, že taxíky jazdia takto neskoro. Možno sa budeš musieť zviesť v kabelke.“
Otočila som sa na Brigaduna, žmurkajúc, keď som si uvedomila, že si na seba hodil Očarenie. Pozerali na mňa nevinné modré oči, orámované blond kaderami. Skvelé. Preoblečený démon? Jej prsia by mi vypichli oči, keby bola o kúsok vyššia. „A to som si myslela, že sa budeš snažiť nepriťahovať pozornosť.“
Nabrala som Phineasa a zastrčila ho do kabelky s vynaložením minimálneho úsilia. Všetci piati sme vykĺzli z nádvoria a dole na ulicu, nechajúc Brigaduna, aby nás viedol.
Nočný vzduch bolo chladný, ale moja krv bublala pri predstave možnosti, že nájdem odpovede a to otriaslo akúkoľvek šancu, že mi bude zima. Melaniina paža prekĺzla okolo môjho pravého boku. Nemohla som si pomôcť, ale cítila som sa podivne vďačná za ten čin, keď sa naše topánky pohybovali na chodníku. Brystion sa týčil za nami, jeho sila sa odvíjala ako plášť, keď sme prechádzali okolo tichých radových domov a elegantných domčekov. Zušľachťovanie minulých generácií sa lesklo ako duchovia vo svetle pouličných lámp.
Prechádzali sme smerom od centra cez turistické oblasti, aj keď so si myslela, že som dokázala počuť ozvenu z klubu v diaľke. Vysoké stromy lemovali ulice, staré duby a ladné buky, ich lístie šušťalo vo vetre.
Brigadun sa zastavil na jednom mieste a čakal, kým ho doženieme, pohľad mal upretý na Melaniinom puzdre na husle. „Ty si ten Tvorca Dverí, však? Tá, ktorá vyhrala stávku s-.“
„Áno,“ vložila sa do toho Melanie, prerušiac ho s varovným pohľadom. „Som to ja. A nerada o tom hovorím.“
„Ospravedlňujem sa.“ Venoval jej rozpačitý úsmev. „Hoci je to celkom dobrý trik. Aké je jeho tajomstvo?“
Melanie sa na neho zamračila, posúvajú sa, aby mohla odtiahnuť od neho husle ešte ďalej. „Nie je to žiadne tajomstvo. Mám synestéziu,“ povedala nakoniec. „Alebo nejakú jej formu.“
Démon zažmurkal. „Máš čo? Je to nákazlivé?“
„Vidím hudbu,“ povedala, jej čeľusť sa napínala. „Noty sa mi zdajú ako farby.“ Jej prsty sa prikradli k husliam, násilne ich šúchajúc.
Brigadun sa na ňu nechápavo otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať. Pokrútila som na neho hlavou. „Ako hudobné Skittles. Však vieš, ochutnaj dúhu? Rovnaký druh.“ Stisla som jej ruku a ona si povzdychla, venujúc mi napätý úsmev. O tomto triku som sa dozvedela na Julliarde, ale neuvedomila som si, že to má nadväznosť na schopnosť vytvoriť Dvere.
Tajomstvo za tajomstvom a nebolo to nič, na čo by som práve teraz bola ochotná tlačiť.
Nakoniec sme prišli k Viktoriánskym domom, predné verandy sa rozpadali a zarastali brečtanom. „Si si istý, že toto je to miesto?“ Nie, že by to nevyzeralo vhodne strašidelné, ale bolo to až príliš očividné. Ako na zavolanie západka zaškrípala, udierajúc proti domu.
„Hej,“ zamrmlal Brigadun, prenášajúc váhu z jednej nohy na druhú. „Boli sme tu len raz, alebo dvakrát. Straší tu.“
Melanie sa pozrela so záujmom na dom. „Naozaj? Tak je zlé, že s nami nie je Charlie.“ Zarazila sa, akoby si uvedomila, čo práve povedala.
„Vymietač diabla?“ povedal Brigadun, ohromený.
„Nie, ona len má nadanie na... smrť. Hádam.“
„Poďme,“ povedala som nevrlo. Popravde povedané, kolená sa mi začínali triasť, výjavy z hororov sa mi objavovali v mysli. Ten druh, v ktorom viete, že je hrdinka príliš sprostá na to, aby prežila. A napriek tomu sme tu.
Ale nebola som sama. Phineas sa mi zvíjal pod pažou, aby vystrčil hlavu von z kabelky. „Aká diera.“
Brigadun ukázal na nás, zdvíhajúc prst k perám, krčiac sa pri diere v plote. Bol tam celkom čerstvý náter, ale len preto, aby zakryl hnilobu vo vnútri. Melanie nasledovala démona a potom som išla ja s Brystionom, ktorý to celé uzatváral.
Inkubus bol ticho počas našej prevádzky, bez svojich zvyčajných sarkastických poznámok. Natiahla som sa dozadu a stisla mu ruku.
Išli sme do zadnej časti domu, okolo ružových kríkov rastúcich divoko v záhrade. Brigadun siahol po zámku a prikrčil sa, keď zaškrípal. Po chvíľke ticha pokrčil ramenami a otvoril dvere, zaspätkujúc, aby nás nechal nazrieť dovnútra.
Vlna terpentínu a ľanového oleja ma udrela do tváre, ako keby bol ten pach uväznený vnútri veľmi dlho. „Človeče, to je tma,“ zahundral Phineas, vyskočiac z mojej kabelky. Zahrabal do zeme, jeho roh ožil so striebornou svätožiarou.
„Nie je to nič extra,“ priznal. „A nevydrží to dlho, ale malo by to byť dosť, aby sme videli to, čo potrebujeme.“ Potriasol hrivou a váhavo vykročil vpred, osvetľujúc vnútro kôlne miernou žiarou.
Zdráhavo som sa nadýchla a otvorila som dokorán dvere. Špinavé plachty pokrývali štvorcové tvary pri stene, ale okrem tých a obvyklých maliarskych potrieb to bolo prázdne.
„Topher,“ vydýchol Brystion za mnou, tichá zlosť odsekávala to slovo s konečnou platnosťou, čo neveštilo nič dobré pre maliara.
„Zatiaľ to nevieme,“ povedala som, hoci som vedela, že tie slová neboli ničím iným ako márnou nádejou, že môj kamarát maliar v tom nebol zapletený. Bez slova sa inkubus vybral k plachtám, jeho čeľusť bola zaťatá. Snažila som sa neodvrátiť, keď stiahol jednu z plachiet.
Vydal zo seba nízky výkrik, kľačiac pred prvým obrazom. Prikrčila som sa vedľa neho, snažiac sa zistiť nejaké detaily. Ženská postava, zhrbená a zvlnená, jej údy klenuté v akejsi posmrtnej stuhnutosti, rukami tlačiac na plátno, akoby sa snažila vydriapať si cestu von.
Melanie zo seba vydala dávivý zvuk. „To je Lintane.“
„Poznala si ju?“ Vo chvíli, keď tie slová vykĺzli z úst, cítila som sa ako idiot. Kývla hlavou, pery v ponurej linke.
Brystion stiahol ďalšiu plachtu. Sústredila som sa na Ďalší obraz. Predpokladala som, že to bola ďalšia sukuba, táto bola stočená do gule, jej ovisnutá koža a vysušené šupinky padali na podlahu. Tretia bola okrídlená ako Sonja, ale nebolo tam nič, čo ostalo z jej operených končatín, s výnimkou niektorých pokrčených kostí. Vsala som dúšok vzduchu, zacítiac riedidlo, akoby bolo jedom v mojich pľúcach. „Ion?“
Inkubus sa otočil tvárou ku mne na jednu hroznú chvíľu a tie oči žiarili, akoby mohli svojim zármutkom zhltnúť noc. Za nami Brigadun zastonal, jedna ruka na ústach, akoby chcel zvracať. Snažila som sa zostať na nohách, uvedomenie, že to boli skutoční ľudia, zvieralo moje srdce, akoby chcelo prasknúť.
„Je mi to tak ľúto,“ zaškriekala som, neistá, čo mám robiť. Natiahla som sa, moje chladné prsty uchopili Ionove. Skoro som sa strhla z tepla pod jeho kožou, stisk jeho kĺbov drvili moje. „Teraz sú to dôkazy. Mali by sme... ich... odložiť. Pre Radu.“
Pri mojich nohách Phineas náhle stočil uši. „Pozor na dvere!“ vyštekol, erdžiac, keď sa dvere zabuchli.
Brystion sa otočil na démona. „Čo je toto za kravinu?“
„Nevedel som to,“ povedal Brigadun, Očarenie z neho so zachvením skĺzlo. „Povedali mi, že ak ťa tu privediem,“ povedal a ukázal na Melanie s rozšírenými očami, „nechajú ma ísť.“
„A teraz zomrieš,“ zavrčal Brystion, potácajúc sa k nemu. Vytrhol ruku z môjho zovretia, úhľadne chytiac démonov roh na brade, aby sa nemohol pohnúť.
„Počkaj! Niečo sa páli,“ povedala Melanie, pozerajúc hore. „Strecha. Do riti. Ak to tu podpália a dôjde to až k terpentínu...“
„Za predpokladu, že nezomrieme z inhalácie dymu,“ dodala som, moja horná pera sa skrútila na Brigaduna. „Dobrá práca, idiot.“ Vrhla som sa k dverám, búchajúc do nich ramenom, chrochtajúc, keď odmietli ustúpiť.
„Sú začarované. Cítim to.“ Phineas bežal smerom k protiľahlej stene. „Vzadu je diera. Môžem prekĺznuť.“
„Vytvor Dvere,“ prosil Brigadun. „Potom sa môžeme dostať von a oni o tom nebudú vedieť.“
Brystion a ja sme si vymenili ponurý pohľad, bol to dosť dobrý plán, aj keď som nemohla dosiahnuť na jeho koniec. „Urob to,“ zamrmlala som Melanie. „Dostaňte sa von. Ja budem v pohode. Ty a Phin môžete nájsť Roberta alebo niekoho iného.“
„A čo ja?“ Démon na mňa zakvičal, snažiac sa vymaniť z Btystionovho zovretia.
„A čo ty?“ odsekla som. „Neodídeš, pokiaľ neodídem ja.“
Melanie otvorila puzdro na jej husliach, prsty obmotajúc okolo sláčika. „Potrebujem, aby si so mnou uzavrel zmluvu,“ vyštekla na démona. „Nemôžem si urobiť dvere sama pre seba.“
„Čo mám robiť?“
Vytiahla malý zvitok zo zadného vrecka. „Na, len pritlač svoj palec na ten kúsok vosku.“ Vytrhol jej papier, pritláčajúc šupiny tvrdo proti mäkkému vosku. „Teraz mi povedz, kam chceš ísť. Kamkoľvek. Niekam do bezpečia.“
„Hallows,“ vykríkla som. „Choďte tam.“
Brigadun prikývol. „Jasné. Hallows.“
Ako dokonalý umelec, Melanie sa pohybovala rýchlo, ale kontrolovane, aj keď začala hrať. Dym silnel, trochu sadzí padlo z výšky.
„Toto urobil Maurice,“ povedala som Brigadunovi, aj keď to naozaj nebola otázka.
Prikývol, jeho oči boli nešťastné. „Nechcem zomrieť.“ Melaniina pieseň sa zmenila, tetelenbie strieborných diev sa rysovalo na zadnej stene. A potom démon zo seba vydal syčanie, keď jeho hlava zmizla z tela, krvavý roztok tiekol z jeho krku. Hudba sa s kvílením odrezala a dvere sa rozplynuli do ničoho.
Brystion potriasol znechutene rukou, keď Brigadunova hlava padla s ostrým úderom na tlejúcu drevenú podlahu. Zalapala som po dychu, môj mozog na chvíľu vypol, takže sa zdalo, že čas sa pohybuje spomalene.
„Perfektné načasovanie,“ zavrčal hlas z tieňov. Vykríkla som, keď sa šupinatá ruka natiahla, porežúc Melanie na paži. Ďalší démon sa objavil spoza hromady škatúľ, krv kvapkala z dýk v jeho rukách.
Brystion sa presunul predo mňa, ignorujúc Brigadunove teraz šklbúce sa telo. Keď zaujal démona, posunul ma dozadu k maľbe Lintane, moje zranené koleno sa skrútilo, takže som narazila. Moja tvár sa natlačila na plátno, ženine nechty boli ako krehké mušle.
Z diaľky som počula, ako Melanie kričí na mňa, aby som vstala, jej hlas sa kolísal v bolesti, ale všetci okolo mňa boli tiene, trblietajúce sa šupiny proti plameňom. Odvrátila som sa od maľby, vzhliadla som, aby som videla Melanie kľačať na kolenách, husle stočené v ruke, ako sa ich snažila udržať.
S chrumnutím kosti jej prsty praskli, keď ju démon schytil za zápästie a ohol ju späť. „Nie!“ Jej oči sa pretočili a ja som vystrelila, aby som ju zachytila skôr, než padla tvárou na podlahu. Démon na mňa pokukoval, mávajúc husľami z dosahu mojej ruky. „Moje husle nie,“ zavzlykala Melanie, bojujúc mi v náručí. Kútikom oka som zachytila Phineasa prestrkujúceho sa cez škáru v spodnej časti kôlne. „Pomoc,,“ zamrmlala som, vediac, že ma nebude počuť.
Brystion zavrčal a sťahoval sa, aby chytil ďalšieho démona, jeho ruka uchopila zápästie, snažiac sa strhnúť husle preč. Nôž ovládajúci démon sa vyškrabal na nohy, jedna ruka nevládne visela pri boku.
„Brystion!“ Slovo prasklo z môjho hrdla o jednu sekundu neskôr, nôž rýchlo a zoširoka sekol do Brystionovho stehna.
Zavrčal, snažiac sa zbaviť útočníka, a pritom nepúšťal husle. Moje ruky škrabali rozpadajúce sa podlahové dosky, keď som sa snažila odtiahnuť Melanie preč. Moje nechty a zaborili do niečoho tvrdého, rukoväť.
Otrela som si sadze z mojich očí. Brystionova podoba sa kolísala v horúcom vzduchu, Očarenie sa rozmazávalo. Myslela som, že som zazrela niečo čierne prepichnúť sa cez švy jeho kože, ale potom sa pretáčal na podlahe s druhým démonom, husle boli zabudnuté.
Bez toho, aby som si to uvedomila, uchopila som rukoväť, matne si uvedomujúc zhrdzavený trojuholník motyky. A potom som bola na nohách, hojdajúc sa smerom k hlave démona, ktorý ukradol husle. Zakričal niečo, slová sa stratili pri zvuku prepadania sa strechy, keď dážď iskierok spadol dole na nás. V diaľke kvílila siréna.
Znovu som sa otočila, vplyvom vibrácii, ktoré putovali hore po mojom lakti, spôsobili, že sa motyka rozbila o hlavu démona. Hniloba sa spojila s dymom, husle stále v ruke. O chvíľu neskôr nejaký hlas vychrlili niečo po latinsky, potom sa otrel a narazil do dverí, čerstvý zvuk sa v návaloch vracal.
„Brystion,“ zakričala som, snažiac sa zodvihnúť Melanie zo zeme. „Musíme sa odtiaľto dostať. Teraz,“ zakašlala som.
Vyšvihol sa na nohy, krívajúc na miesto, kde sme boli ja a Melanie. Pustil nôž, ktorý mal predtým v nohe, zatiaľ čo za ním na bruchu spočíval Brigadun a ďalší démon ležal bez pohnutia. Odvrátila som sa predtým, než som mohla vidieť krvavé detaily.
Inkubus bez slova zodvihol Melanie, pritískajúc jej šokom sužované telo proti sebe. Pozerala som okolo, upierajúc oči na roztrieštené zvyšky motyky na podlahe. Čistý vzduch sa prehnal cez moje pľúca, keď som zalapala po dychu, potácajúc sa dozadu. „A čo tie obrazy?“
„Nech zhoria,“ povedal krátko, jeho noha mierne prehnutá. Melanie zastonala, hrdelný zvuk plný zármutku. Červené blikajúce svetlá blížiaceho sa hasičského auta sa odrážali od okolitých domov, ten efekt spôsoboval, že sa ma zmocňoval závrat. Obzrela som sa po kôlni, uvedomujúc si, že ak by úrady našli dôkazy o prítomnosti neľudských tiel, veci by sa mohli nepekne pokaziť.
Potiahla som ho za rukáv, aby som tú skutočnosť prezradila aj jemu, ale explózia otriasla kôlňou, v mojich ústach zanechala popol. Mala som len chvíľu na to, aby som premýšľala, koľko terpentínu bolo vo vnútri a potom ma zachytil výbuch, zasiahol ma do chrbta a zhodil ma na kolená. Zachytila som závan síry. Možno, že démoni boli horľaví? Predo mnou sa inkubus potkol, opierajúc sa o bok domu, hrbiac sa nad Melanie.
Niečo ostré sa mi zabodlo do dlaní a ja som si uvedomila, že som dopadla do ružového kríka, jeho tŕne sa zabodávali hlboko. Moja hlava pulzovala kvôli dymu a zavíjaniu hasičských áut a napriek tomu jediné, čo som dokázala vidieť, bola tmavá karmínová farba mojej krvi, vytekajúcej z mojich prstov, kvapkajúcej na trávu, akoby som sa mala vyprázdniť na trávu.


12 komentářů:

  1. Dik za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Dík za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  3. vďaka za pokračovanie.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Díky moc, už zase konec napínající nervy k prasknutí, nemůžu se dočkat pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky moc za překlad :-D

    OdpovědětVymazat