středa 29. ledna 2014

Pohladenie temnoty - 18. Kapitola



Slabé večerné slnko svietilo cez Súdnu sieň, svetlo svietilo cez okná, ktoré boli chránené pred šípmi a pohľadmi ostatných. Napodiv vhodné, vzhľadom na okolnosti, ale nie zvlášť pohodlným spôsobom.
Trhla som sebou pod tým oslnením, zhlboka sa nadýchnuc, aby som zahnala pocit závratu v mojej hlave. Brystionova ruka bola na mojom lakti ako jemný sprievodca a chodiaca pripomienka toho, čo zostalo nevypovedané.

Roweena skĺzla ladne pred nás ako duch. „Vidím, že si hore. Ako sa cítiš?“ Jej pohľad sa presunul na chumáč pierok, ktoré som držala v ruke, dať tak vzniknúť otázke, na ktorú naozaj chcela poznať odpoveď.
„Sú z jeho sestry. Ja... ehm... zdá sa, že som sa stala jej Prostredníkom – počas môjho záchvatu.“
„Znepokojujúce.“ Jej oči putovali po mojej tvári, ale ja som len natiahla tie pierka pred ňu. Zamračila sa, zahryznúc si do spodnej pery, ale nedotkla sa ich. Vyzerala podivne neisto a to nebolo dobré znamenie. Fae si takmer vždy boli istí.
Roweena sa zatvárila vážne. „Neviem, či ti to Brystion povedal, ale bola kontaktovaná celá Rada. Snažila som sa ich zdržať, aby som vám dala trochu viac času, ale nemôžu dlhšie čakať. Bude im trvať nejakú dobu, kým sa všetci zhromaždia, takže si myslím, že máte deň alebo dva, aby ste našli Moiru. Po tom...“
„Myslím, že moje svedectvo nebolo také dobré,“ vzdychla som.
„Naopak,“ povedala, „väčšina z toho bola vynikajúca, ale to nezaberie na Kráľovnú. Nezastaví sa pred ničím, aby dostala svoju dcéru späť.“
„Tak prečo tu teraz nie je?“ vyzvala som ju. „Prečo čakala takmer štyri mesiace predtým, než sa vrátila, aby ju hľadala? Prečo tu Rada ešte nie je?“
„Čas plynie rozlične na Križovatkách. To vieš,“ vysvetlila Roweena. „A ja nehovorím za Kráľovnú. Robí svoje vlastné rozhodnutia.“
„Čo s Mauriceom? Nie je viac ako jasné, že je potrebné ho nájsť?“
„Je to poľutovaniahodné,“ súhlasila Fae. „Čakám na odpoveď Rady.“
Premýšľala som o odkaze, ktorý Moira nechala, s narýchlo načmáranou správou. Keby bola unesená Mauriceom – alebo kýmkoľvek – prečo by nechávala odkaz? Niečo na jej podivne formulovaných slovách vírilo v zadnej časti mojej mysli. „Dokonca aj tá fráza, ktorú nechala na odkaze.“ Pomaly som sa otočila, krútiac pierka v ruke. „Udržuj pevnosť namiesto udržuj všetko v chode.“ Aká jednoduchá chyba, ale Moria nikdy predtým nebola taká nedbalá. Muselo to byť úmyselné.
„Pravdepodobne bola v zhone,“ povedal Brystion. „Určite je to bežná chyba.“
„Aj keby to bola pravda, prečo by to nepovedala aspoň Robertovi?“ Pozrela som sa na anjela. „Sám si to povedal – nikdy by neodišla na dlhší čas bez toho, aby ti o tom povedala.“
Phineas sa k nám prikradol, postaviac sa na zadné nohy, aby mohol oňuchať perie. „Čo ak tam už bol Maurice?“
„Nevidela som ju odchádzať,“ priznala som. „A nebolo pre ňu nezvyčajné, aby sa riadila divným časom. Ale ak ju prinútil napísať ten odkaz, prečo by to bolo také nedbalé?“ Potriasla som hlavou, odpoveď ma náhle udrela. „Pevnosť! To je ono. Tá formulácia nebola chybná.“ Zachytila som pohľad sprostredkovateľky. „Nechcela, aby prišla Kráľovná.“
Roweena pomaly zažmurkala. „Je pravda, že Vílie pahorky sú niekedy označované za pevnosť,“ povedala. „Ak je toto ten prípad, je to oveľa väčšie, než to vyzerá.“ Skoro som sa zadusila pri samozrejmosti toho konkrétneho prehlásenia.
Zaplavila ma náhla únava. Bola som unavená z toho, že som nemala odpovede a kamkoľvek som sa otočila, všetko bolo len menej a menej jasné. Phineas si obtrel roh o moju nohu. „Poď, Abby. Poďme sa prejsť.“
Nechávajúc ostatných pokračovať v konverzácii, vybrala som sa ja a jednorožec na prechádzku po obvode haly.
Zastavil sa na okraji tieňa výklenku, zvuk jeho kopýt dopadajúcich na mramor sa rozliehal okolo. „Nemusíš to všetko robiť sama, vieš. Rozprávky stranou, nie je žiadny skutočný pôvab v tom byť osamelý hrdina.“
„Sotva som urobila niečo, čo sa počíta ako hrdinstvo,“ povedala som sucho, krčiac sa vedľa neho.
„Pche,“ odfrkol si. „Je to len iné slovo pre tvrdohlavosť. A ty ju máš v zástupoch. Skutočný trik spočíva v tom, použiť to, čo máš k dispozícii.
Zmätene som sledovala jeho pohľad k miestu, kde stáli ostatní. Neboli tam, samozrejme, všetci. Cigán chýbal, ale Melanie a Robert boli stále tam, samozrejme... a Katy. Hádam, že nakoniec nebola až taká unavená. „Vyzerá to, že Katy sa cíti pohodlne, hej?“ Mladá blondína sa opierala o stenu, jej tvár v tomto smere vyzerala nevinne. Malo to niečo dočinenia s tým, prečo ju Brandon ochraňoval, jeho oči horeli hladom, ktorý mal len veľmi málo spoločné s babičkami a drevorubačmi.
Phineas zamával fúzmi nad podivnou dvojicou. „Lepšie sa bude jesť,“ povedal so smiechom.
„Ach, no, Brandon je dobrák. Nemyslím si, že ju odvedie príliš ďaleko od scestia.“ Zastavila som sa a pozrela sa na malú skupinku. „Naozaj si myslíš, že pomôžu?“
„Abby, sú rovnako vydesení ako ty. Nikto tu nechce Víliu kráľovnú. Tiež máme svoje životy, vieš.“ Na chvíľu som premýšľala, váhala.
Opatrne som k nim pristúpila, zachytávajúc ironický úsmev Mel. „Si v poriadku, Abby?“ Nečakane ma objala a ja som jej objatie opätovala.
„Hádam, že som vás vydesila viac, ako som si myslela.“
„V priebehu rokov som už videla nejaké podivnosti, ale... no, povedzme, že by som radšej nevidela záchvat takéhoto kalibru znovu.“
„My obe,“ súhlasila som, otáčajúc pierkami v rukách.
„Hej, Abby!“ Katy mi mávala. Premiestnila som sa na mieste, kde spolu s Brandonom stáli. Melanie sa posunula za mnou. „My, ehm, s Brandonom sme mysleli, že by sme mohli pomôcť vystopovať Moiru?“
Našpúlila som pery Phineasovým smerom. „Počúvam.“
„Môžeme ti poskytnúť operačnú základňu,“ vysvetlil Brandon. „A môžeme ti pomôcť hľadať, alebo aspoň zostaviť zoznam podozrivých. Vieš, rozprávať sa so zvyškom populácie. Zistiť či niekto niečo vie.“
Pomaly som prikývla. „Vlastne to nie je zlý nápad.“ Ako barman musel Brandon poznať veľa ľudí. A každý občas príde k barmanovi. „Nepredpokladám, že už máš o tomto nejaké informácie?“
Ľútostivo pokrútil hlavou. „Nevenoval som tomu pozornosť. Ale uvidím, čo môžem zistiť.“
„A pokiaľ ide o operačnú základňu...“ Zahryzla som si do palca. Chutilo to ako perie a ešte niečo iné. Mokré perie? Potlačila som zachvenie. Otočila som sa späť k nemu. „Myslela som si, že by kníhkupectvo mohlo stačiť. Ale teraz...“
„Nie. Použijeme Hallows.“ Vlkolak pokrčil ramenami, žmurknúc na mňa. „Je to tam dobre zásobované a umiestnené niekde v strede.“
Roweena ožila a kývla na to. „Myslím, že je to skvelý nápad. Keď sa ukáže Rada, bolo by dobré mať nejakú ukážku spolupráce.“
Odfrkla som si. „Myslím, že to bude skôr ochrana našich zadkov.“
„Presne tak,“ súhlasila múdro, jej tvár bola prázdna. „A Hallows bude takisto ľahšie obrániť. Koniec koncov, nežiješ nad kníhkupectvom?“
Pomyslenie na všetky tie nymfy a satyrov, ktorí majú párty podo mnou, ma prinútilo prikrčiť sa. Bohvie, čo by mi prišlo klopať na dvere. „Viem, kam mierite,“ povedala som.
„Takže, čo musíme urobiť ako prvé?“ Katina tvár sa chvela očakávaním.
„Hádam, že pospájať všetky informácie. Predpokladám, že ste dali dokopy časovú os, zatiaľ čo som bola mimo?“ Môj pohľad zablúdil smerom k Robertovi.
„S niekoľkými nedostatkami, ale áno. Len mi pomôž ich nájsť,“ povedal ticho, horkosť jeho odsúdenia mizla v smutnej rezignácii. „Moju Charlie a Moiru. To je všetko, čo chcem.“
„Pomôžem. Musíme začať s tým, ako do toho zapadajú tie maľby. Ak sa nám podarí vystopovať Tophera, urýchli to veci, ale jeho asistentka povedala, že nie je v meste. Takže hádam, že by sme sa mohli pozrieť do niekoľkých kníh na Trhu.“ Zívla som, šúchajúci si temeno. „A aby som bola úprimná, naozaj potrebujem nejaké jedlo a oddych.“ Čas tu možno nebol podstatný, ale nikomu by nepomohlo, ak by som mala ďalší záchvat, pretože som bola šialená. Bola som Prostredníkom pre štyroch členov Druhého ľudu. Netušila som, aké som mala limity, ale dokázala som povedať, že to bolo únavné.
Melanie sa hrabala v kabelke. „Mám cereálnu tyčinku.“ Hodila mi ju.
Pochybovačne som ju otvorila. „Vyzerá to zdravo.“
„Nikdy nevieš,“ odsekla, „ale potom, nenávidím pohľad na to, ako zomieraš pri jedení niečoho, čo v sebe nemá slaninu.“
„Človek nikdy nevie, čo je dobré,“ súhlasila som, odhryznúc si.
„Do riti,“ povzdychla si, keď jej telefón začal zvoniť. „Vydrž chvíľu.“ Vytiahla svoj fialový Razr. (Mobil značky Motorola – pozn. prekl.) „Moshi-Moshi,“ zavtipkovala, jej tvár behom sekundy potemnela. „Ach, áno, chvíľku.“ Podala mi telefón. „My o vlkovi – je to Topher. Povedal, že nezdvíhaš mobil.“
„Nemala som čas zobrať si ráno svoj mobil.“ Pridržala som si ho pri uchu. Zacítila som škoricový lesk na pery. „Haló?“
„Abby? Musím s tebou hovoriť.“ Topherov hlas bol tichý a nenápadný.
„Snažila so sa ťa včera zastihnúť v Galérii, ale tvoja... asistentka nebola práve nápomocná.“
„Hovorila mi o tom,“ povedal stroho. „Ale bol som tak trochu indisponovaný.“
„To je v pohode, ale, Kriste, Topher, veci sú vážne. Je niečo divné na tých obrazoch-“
„Ticho. Počúvaj ma, Abby, a počúvaj ma veľmi pozorne. Prestaň do toho strkať nos. Dostaneš sa do hrozných sračiek, ak budeš pokračovať.“
„Ty niečo vieš.“ Môj hlas bol tichý, prekvapený.
Linka na chvíľu stíchla a myslela by som si, že zavesil, keby nebolo ťažkého dychu, ktorý sa ozýval zo slúchadla. „Môžeš sa so mnou stretnúť dnes večer? Niekde v bezpečí?“
Pozerala som sa cez rameno, kývajúc na všetkých, aby boli ticho. „Dobre,“ povedala som. „Príď na Trh. Je tam bezpečne ako nikde a musím urobiť nejaký prieskum.“
Ďalšia odmlka. „Dobre, skúsim. Ale myslím, že ma sledujú. Nikomu never. Všade sú špióni.“
„Ehm. Dobre?“
„Musím ísť. Uvidíme sa neskôr.“ Zavesil s desivým cvaknutím ako vo filmoch, keď viete, že niekde číha zlo. Podala som telefón späť Melanie.
„Je všetko v poriadku? Si veľmi bledá.“
„Hej, som v pohode.“ Bola to nehorázna lož, ale potlačila som to. „Zastavíš sa dnes večer?“ Nechala som svoj tón ležérny, ale každý, kto ma naozaj poznal, pochopil to posolstvo. Potrebovala som ju, aby mi kryla chrbát.
„Samozrejme,“ povedala bezstarostne. Jej úsmev ostal len na ústach.
„Nájdeme Charlie,“ sľúbila som, schmatnúc ju za zápästie. „Všetkých nájdeme.“
„Dúfam.“ Kývla na mňa a vydýchla s pomalým syčaním. „Musím ísť zrušiť svoj koncert, ale neskôr sa stretneme na Trhu.“
„Sľubuješ príliš veľa,“ zamrmlal Brystion mojim smerom, keď Melanie odchádzala. Jeho hlas ma pošteklil na zadnej strane krku, ale to ma nezastavilo, aby som sa na neho nezamračila.
„No, je to lepšie ako tá druhá alternatíva.“ Hodila som doňho pierka. „Tu. Mohol by si byť pre ne lepším opatrovníkom.“ Nechal si ich prekĺznuť pomedzi prsty, červené okraje žiarili v čarodejnom svetle ako zaschnutá krv.
„Naozaj máme na toto čas?“ Phineasov roh sa mi obtrel o členok. „Úprimne, deti.“ Jednorožec sa na mňa za díval a ja som si povzdychla.
„Nie je koniec,“ povedala som ticho, prepichujúc Brystiona svojim pohľadom.
Prikývol, zlatý kruh zlata sa rozšíril v jeho zorničkách. Jeho sánka sa zaťala. „Daj mi vedieť, keď skončíš s Topherom. Mám pár vecí, ktoré mu chcem povedať.“
„Len si pamätaj, že je to naše jediné spojenie s tým, čo sa deje,“ zamrmlala som sucho. „Nebude nám na nič, ak bude v bezvedomí.“
„To hovoríš ty,“ odsekol. „Vykopem si cestu do jeho snov, ak budem musieť.“
„Ak by si to dokázal urobiť,“ zodvihla som naňho obočie, „prečo si to už neurobil?“
Zamračil sa. „No, z jedného dôvodu, nedokážem ho nájsť v Snívaní. Nežiaril dostatočne jasne. A za druhé som bol trochu zaneprázdnený, ak si si nevšimla. Väčšinou zachraňovaním tvojho zadku.“
„Nie, že by si to robil len z čírej dobročinnosti,“ podotkla som.
„Nie,“ priznal. Pristúpil bližšie, jeho prsty sa zakrádali medzi tie moje. Stuhla som a potom ich zovrela vo svojej ruke. „Žiadna ľútosť,“ zašepkal.
Náraz elektriny mi stekal po chrbte. Zvyšok jeho slov ostal nevyslovený. Roztrasene som sa zasmiala, ignorujúc Phineasove pretočenie očí. „Nie.“ Čokoľvek to bolo, nemohla som poprieť, že medzi nami niečo bolo. Nenazvala by som to práve láskou. Teda, do riti, bolo to len pár dní, ale puto Prostredníka bolo silne intímne. A naše nebolo ani zmluvné. Na druhú stranu, nebola som taká hlúpa, aby som prepichla a nechala vyfučať to „možno“ na čomkoľvek takom krehkom ako bol snový sex a takzvaný orgazmus. Čas by mal odhaliť zvyšok. Stisla som mu ruku, užívajúc si to teplo.
„Budeš stále so mnou, rozumieš? Jedine ak by si bola s Robertom. Poď.“ Pritiahol ma späť k malej skupinke spojencov. „Poďme ti dobiť energiu.“ Unavene som držala jeho ruku, akoby to bolo jediná pevná vec v mojom svete, ktorá mi ostala.


11 komentářů:

  1. Děkuji za další pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc, nemůžu se dočkat pokračování, pořád jen napínají čím dál víc, doufám, že už se to brzy začne alespoň částečně vysvětlovat, nebo už to nervy nevydrží...:D

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Nemůžu se dočkat pokračování :-D

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Dík za překlad :-)

    OdpovědětVymazat