středa 20. listopadu 2013

Pohladenie temnoty - 6. Kapitola




„Sexy, Abby.“ Barman sa na mňa široko usmial, jeho zuby sa leskli v jantárovom osvetlení nočného klubu. Bolo by to viac upokojujúce, keby nebolo toho výrazne vlčieho ňufáku trčiaceho mu z tváre. Jeho jazyk voľne visel medzi ostrými zubami, ako sa smial môjmu výrazu, jedna chlpatá laba brala desaťdolárovú bankovku, ktorú som mu podávala. „Vyzeráš sakramentsky dosť dobre na to, aby som ťa zjedol, zlatko. Jediné, čo potrebuješ, je červený plášť.“
„Nie až tak sexy, Brandon.“ Potlačila som povzdych nad jeho slovami. Moje prsty sa zovreli okolo Mudslide, ktorý ku mne posunul po bare, rozmažúc orosenie na pohári. Nechala som pery objať slamku, opojná sladkosť čokolády a likéru Bailey mi zaplavili ústa. Môj pohľad sa vrhol k zrkadlu za pultom. Nikto sa na mňa nepozerá, hej?
Bola som oblečená najlepšie, ako som mohla, v čiernych sandáloch na plnom opätku s viazaním a rifľových kraťasoch. Moja košeľa bola odstrihnutá, takže bolo moje brucho mierene vystavené. Necvičila som veky, ale roky baletných cvikov zanechali moje brucho viac ako napäté. Možno nie také svalnaté ako predtým, ale nevadilo mi to.
Vlasy som si stiahla do niečoho viac štýlovo rozstrapateného a dokonca som na seba naniesla trochu očných tieňov. Hoci nie príliš veľa. Vtipné, ako trochu trblietok na vašich očných viečkach zrazu vyzerá výstredne, keď stojíte vedľa nádhernej líščej ženy alebo éterickej rusalky. Očarenie alebo nie, krásni alebo ohavní, všetci z Druhého Ľudu mali auru iného sveta, ktorú nikto z nás nedokázal polapiť.
Žena na druhom konci baru vyzerala až príliš dobre. Mala vlasy farby zrelých gaštanov a zlatú pokožku, jej tmavé oči a zelené, zamatové šaty jej dodávali tie správne vibrácie. Bola obklopená skupinkou upírov. Všetci nad ňou slintali, ale dokázala som vycítiť, že to bolo kvôli tomu, lebo bola nejakým druhom umelca, alebo len preto, že mala na hrudi implantované D-éčka. Otriasla som sa.
Otočila som sa späť k vlkolakovi a odfrkla si. „Vyzerá ako tvoj typ, Brandon. Ako to, že sa ju nesnažíš nahovoriť, aby bola tvoj Prostredník?“
„Je to len fanynka,“ vyhlásil, oblizujúc si čeľusť. „Som si istý, že by bola skvelá len pár nocí, ale ja hľadám niečo viac trvalé.“
„A ty si si myslel, že neplnoleté dievča bude najlepšia voľba?“
Trhol sebou a jeho vlčie uši sa rozpačito sklopili. „Ja viem, ja viem,“ povzdychol si. „Ale Katy vyzerá tak... správne. A našla toto miesto sama. To musí niečo znamenať, nie? Okrem toho, je strašne sladká. Občas mi to chýba.“
Prikývla som a nechala svoj pohľad skĺznuť k dverám. Očarenie bolo prehodené ako závoj na vchode do uličky vedúcej do Hallows, pripomínajúc mi plávanie cez pavučiny nudy a otravnosti. Smrteľníci, ktorí neboli Prostredníkmi – alebo ktorí nevideli Druhý Ľud – mali tendenciu prejsť okolo, skĺzavať pohľadmi preč, akoby to tu ani neexistovalo. Vo vnútri to bolo také isté ako normálny bar. Zadymené. Hmlisté. Horúce a upotené s tanečníkmi a ožranmi, sukničkármi a tlstými kočkami. Normálne. No, s výnimkou špicatých učí a zubatých úsmevov.
Na javisku Melanie hrala „Last of the Wilds“ od Nightwishu, jej ruka sa hojdala na jej husliach, leštené drevo žiarilo striebornou farbou odrazenou od svetiel. Zatočila sa ako gotický škriatok, celá v čiernom korzete a topánkach Doc Martens.
Elfovia zaberali javisko, víriac v záplave nemožných farieb, objímajúc ju hladnými očami. Druhý Ľud sa vždy správal tak povýšene a mocne, ale určite žiarlili, keď niekto z nás zažiaril.
Melanie žiarila najjasnejšie.
Náhle mávanie ruky upútalo moju pozornosť, keď Charlie ukazovala k jej stolu. Zodvihla som pohárik na súhlas a schmatla som kabelku. „Uvidíme sa neskôr, Brandon.“ Jeho uši sa mykli mojim smerom, keď utieral barovú dosku.
„Pomôžeš mi teda?“
„Toto je už štvrtá tento mesiac. Možno by si mal skúsiť niečo iné.“
„Len naposledy, sľubujem.“ Pôvabne na mňa zažmurkal. „Naozaj si myslím, že toto je tá pravá.“
Zasmiala som sa. „Ušetri si tie psie oči, vĺčik. Uvidím, čo sa dá robiť.“
„Je pekné znovu ťa tu vidieť, Abby,“ povedal, jeho úsmev bol teraz hravý. „Mala by si sa zastaviť častejšie.“
„Pravdepodobne.“ Odmenila som ho skutočným úsmevom. Brandon bol milý. Trošku viac chlpatý, podľa mňa, ale vzhľadom na niektorých z Druhého Ľudu, ktorých som videla, by som s tým pravdepodobne vedela žiť.
Prekĺzla som cez tancujúci dav, tesne sa vyhnúc lakťu smerujúcemu mi do čeľuste, ktorý patril satyrovi. „Dávaj pozor,“ zakričala som cez hučanie hudby, ale nevenoval mi ani pohľad a otočil sa. Au. Odmietnutá páchnucim, kozím mužom.
„Ahoj, pusinka.“ Pretiahol Robertov hlas tak, že to znelo takmer ako „pucinka“. Páčilo sa mi, ako to znelo, aj napriek obvyklému nepriateľstvu, ktoré sa za tým skrývalo. Dnes tu vládla čudná atmosféra a ja so sa snažila, aby som si neutierala vlhké ruky do nohavíc.
„Robert.“ Usmiala som sa, pričom som sa napila svojho drinku, aby som zamaskovala svoje obavy. Čo sa týkalo toho, že bol anjel, vyzeral úplne obyčajne – blond, modré oči, široké ramená a veľké svaly. Mal tendenciu obliekať sa nedbalo, ale tento večer bol výnimkou. Mal peknú postavu tvarovanú rifľami a tričkom od Seana Johna. A krídlami. Veľkým, žiarivými, bielymi krídlami, ktoré sa takmer dotýkali zeme. V tejto chvíli boli klenuté a čiastočne zložené. Keby boli moje, robila by som si starosti, že mi ich niekto môže pošliapať, ale Robert okolo seba šírila takú tú „nedotýkať sa“ auru, ktorá bola preložiteľná do každého jazyka. Samozrejme, to, že mal plnú moc od Moiry udrieť čokoľvek, čo sa mu nepáčilo, s tým malo pravdepodobne niečo do činenia.
„Charlie mi hovorila, že je tu...“ Odmlčal sa, slová ostré a presné. „Nejaký problém.“
Prehltla som ďalší dúšok svojho drinku, zvíjajúc sa pod ostrosťou jeho pohľadu. „Neviem, či je to naozaj problém. Moira mi proste nepovedala, kedy sa vráti.“ Snažila som sa udržať si úsmev. „Úprimne povedané, len som si myslela, že je to niečo, čo má vo zvyku.“
„Hej, no jasné. A ona z času na čas zmizne, zvyčajne sa stará o vec vo Faerii, ale vždy mi o tom dala vedieť. Toto je znepokojujúce.“ Odpil si z piva a potom sa jeho ako drahokamy jasné oči upreli na mňa. „Hovoríš, že sa ti odvtedy vôbec neozvala?“
Vytiahla som kus pergamenu z mojej kabelky a posunula ho k nemu. „Mám len tento odkaz. Ale nezmienila nič o tom, či ti to mám povedať, alebo či má problém. Je mi to ľúto. Myslela som si, že to vieš.“
„Udržuj pevnosť?“ Uškrnul sa. „Fae nikdy nič nepovedia jasne.“ Jeho značná veľkosť sa oprela o stôl a jeho hlas sa stíšil. „Nepáči sa mi to. Celá tá vec proste smrdí, najmä s ohľadom na to, čo sa stalo s jej posledným Prostredníkom.“
Charlie ho štuchla lakťom. „Bobby,“ zasyčala. „Nemusíš zachádzať tak ďaleko.“
Po chrbte mi prebehol mráz z jej slov. Bola som úplne neznalá situácie, ale nikdy som nedostala priamu odpoveď na nič z toho. „Tak ďaleko k čomu? Čo sa stalo s jej posledným Prostredníkom?“
Charlie hodila oceľovým pohľadom po anjelovi a on urobil dobre, keď sa opäť začal venovať svojmu pivu. Prehltla som smiech. Bol to ten pohľad „dnes večer nič nebude“, vzhľadom k tomu, že som nikdy žiadny nevidela. Usrkla si zo svojho Cosmopolitanu predtým, než sa pozrela na mňa. Klasická stratégia a obe sme to vedeli. „Vlastne to nevieme. Bol s Moirou celé roky. Boli si veľmi blízki.“ Jej oči zabehli k anjelovi. „Ako my.“
Milenci.
„Zmluva na dobu neurčitú?“ Zodvihla som obočie. „Nemyslela som si, že je Moira ten typ. Okrem toho mi takmer odhryzla hlavu, keď sa dozvedela o mojej malej... nerozvážnosti s Jettom. Prečo by sa zaplietla so svojim Prostredníkom?“
Anjel si odfrkol, posúvajúc svoju prázdnu fľašu do stredu stola. „Pokrytci, väčšina z nich. Nie je tam ani jedna, sakramentská Fae na svete, ktorá neohovára; Moira nie je výnimkou. Necháp ma zle,“ zodvihol ruku, keď som sa naježila, „je to skvelá Protektorka, ale je rovnako prelietavá ako zvyšok z nich. Pokiaľ ide o to, čo sa stalo Mauricovi...“ Pokrčil ramenami. „To nikto nevie. V jednej chvíli boli spolu a v tej druhej... bol preč.“
„Vždy sme si mysleli, že to bola len nejaká milenecká hádka, ale nikdy by sme si nemysleli, že by kvôli tomu zrušila Zmluvu.“ Charlie si zahryzla do pery. „Bolo medzi nimi veľmi silné puto, Abby. Bol s ňou roky. A ďalšie, čo vieme, je, že si sa objavila ty a... no, nevyzerala si, že by si vôbec niečo vedela. Nevedeli sme, čo si myslieť.“
Sústredila som sa na drink odpočívajúci mi medzi kolenami, Bystrionove slová o mojej nevedomosti z predchádzajúcej noci odrazu začali byť jasné. „A ja som len záskok, čo? Tieňová náhrada za to, čo bolo?“ Slová opustili moje ústa, zanechávajúc za sebou pachuť hanby a žlče.
„Tak to nie je, Abby, ale aj ty musíš uznať, že veci nedávajú zmysel. Prečo by nahradila takého lojálneho spoločníka... no, tebou? Si dokonale krásna, ale ak sa chystala byť preč takú dlhú dobu, mala pravdepodobne mať Prostredníka s väčšími skúsenosťami.“
„Nežiadala som o to,“ pripomenula som im, ignorujúc zradu, ktorá mi prerezala brucho. „Nevedela som, do čoho som sa dostala, keď som podpisovala Zmluvu. Dokonca som ani nevedela, čo je to Prostredník, nieto ešte jeho povinnosti. A určite som si, kurva, nemyslela, že v tom uviaznem sama.“
„Ja viem.“ Charlie sa natiahla a stlačila mi ruku. „Bohužiaľ, deklarovať nevedomosť ti práve teraz nepomôže. Neuvedomili sme si, že ťa nechala bez prostriedkov.“
Robert trhol hlavou smerom ku mne. „Ty si viedla Trh celý ten čas sama?“
„No, nie je to, akoby niekto čakal na túto prácu, že?“ odsekla som.
„Mala si prísť za nami. Za mnou.“ Jeho ruka buchla po stole, prázdna fľaša sa prevrátila nabok. „To je to, na čo som tu.“
Vycerila som naňho zuby. „Naozaj? Pretože akosi nevidím, že by si niekedy bol na Trhu.“
Strelil po mne prenikavým pohľadom, ignorujúc môj komentár. „Budem trvať na tom, aby si na chvíľu obmedzila svoje aktivity, až dovtedy, kým ti nezoženieme nejakého strážcu.“
„Čo keď ho nechcem?“ Zamračila som sa na neho. „Nie som žiadne dieťa; toto je tiež môj život, vieš.“
Charlie sa natiahla ku mne a jemne ma pohladia po paži. „Vyriešime to. Vieš, že áno.“ Jej oči boli plné súcitu a hrdosti, zjemnené smútkom.
Mohla som len prikývnuť, keď sa moje zmysly zapotácali. „Čo viete o jednorožcoch?“ spýtala som sa náhodne.
„Jednorožne sú zo Svetlého Dvora. Nemôžeš ich zraniť.“ Anjel sa posunul, naklonil sa cez stôl, a ja som sa snažila nevyšteknúť smiechom.
„Och, to ľudstvo,“ zamrmlala som. „Počuj, naozaj si myslím, že by sme mali...“ Moje slová boli prerušené, utopené v brnkaní elektrickej gitary, ktorá nariekala z reproduktorov. Všetka pozornosť sa uprela na javisko, náhle tmavé, keď sa odtiaľ vytratili husle. Reflektor ukazoval do stredu, jeho strieborné svetlo žiarilo cez tanečný parket, trblietajúce sa na orosení na mojom pohári.
Objavila sa Melanie, odhŕňajúc si niekoľko prameňov z čela. Usmiala sa a zuby sa jej zaleskli, keď sa pozerala do davu. Pocítila som pichnutie smútku po domove, keď som ju pozorovala. Moje srdce bolelo, keď som si spomenula, ako som sa cítila, keď ma svetlá zaslepovali, ale nezáležalo na tom, pretože som vedela, že som dôvod, prečo tam tí ľudia sú.
Uklonila sa a odkašlala si, udierajúc do mikrofónu s husľovým slákom. „Dámy a páni, smrteľníci a Druhý Ľud, s obrovským potešením vám predstavujem starého obľúbenca v jeho prvom vystúpení odvety, čo sa Ion’s Folly rozpadli.“ Začula som vzrušený šepot, dunivú vlnu očakávania.
Robert si vedľa mňa odfrkol. „Kretén.“
„Pst,“ zasyčala Charlie, strkajúc ho do ramena. Anjelova tvár stvrdla a skrížil ruky na prsiach. Zmeškala som všetko ostatné, čo Melanie povedala, ale skutočne na tom nezáležalo, pretože v ďalšom okamihu svetlá skĺzli na pódium, kde sa práve za zvuku mohutného aplauzu objavil Brystion.
Inkubus sa v tom vyhrieval, potmehúdsky úsmev mu hral na tvári. Jemne kývol na postavy, čo malo za následok niekoľko ženských hlasov kričiacich jeho meno. „O čom je toto všetko?“ zakričala som na Charlie cez ten rámus.
Pokrútila hlavou a potiahla sa za ucho. „Počkaj,“ povedala potichu a ukázala na javisko. Obzrela som sa na Roberta, ale anjel namrzene zmizol, jeho obočie zvraštené.
A potom začala hrať hudba a je som na moment zatajila dych, keď si inkubus zobral mikrofón. Zvyšok skupiny bol zredukovaný na nič iné než tieň za ním. Nie som si istá, čo som čakala, ale nie hlas, ktorý z neho vyšiel. Nízky, zvodný prúd nôt si razil svoju cestu cez Hallows, ozývajúc sa v rytme môjho srdca. Môj žalúdok bol plný motýľov, rozvášnených a nervóznych, a ja som sa naklonila dopredu. Jeho vplyv vzrástol. Rýchly pohľad mi ukázal, že som v tom nebola sama. Dokonca aj Charlie vyzerala trochu nepokojná, presúvajúc sa na stoličke, prekrižujúc nohy.
Brystion sa uškrnul, keď sa jeho pohľad prehnal davom, prsty sa vznášali k mikrofónu.
„Táto posteľ je v plameňoch vášnivej lásky...“
Odfrkla som si. Nechajte inkuba spievať „baladu“. Zažmurkala som, keď sa naše oči stretli, pozorovala som záblesk zlata okolo jeho dúhovky. Zvuky na chvíľu zanikli a boli sme len my dvaja v tme. Moje ruky sa inštinktívne obalili okolo ramien, akoby mohol vidieť moju nahotu pod oblečením, alebo rovnakú túžbu vpísanú do mojej tváre. Môj pohľad sa zahmlil, rozmazal sa v náhlom dave tiel, ktoré ma obklopovali.
Rýchlo žmurkajúc som pokrútila hlavou, otočiac svoju pozornosť späť k Charlie a Robertovi. „Stojí vôbec za to diskutovať o niečom z tohto?“ Naklonila som sa k nej, moje slová sa takmer strácali v hluku. Moja stolička sa hojdala a ja som sa prikrčila ako... Viking? Nie, Valkýra do mňa vrazila svojim svalnatým telom, ako sa snažila rýchlo dostať na tanečný parket.
„Nie som si istý, či tu je vôbec niečo, o čom by sme mali hovoriť.“ Robert švihol krídlom, takmer zrážajúc elfskú servírku aj s nápojmi. „Skúsim niektoré svoje kontakty a zistím, či Moiria odišla späť do Faerie. Mohlo by to byť také ľahké ako dvorná politika.“
„Možno.“
Jeho oči nepríjemne žiarili a ja som vedela, že máme obaja podozrenie, že to nebude také ľahké. „Medzitým by som bol rád, keby si mi hlásila všetko neobvyklé. Spolieham sa na teba, Abby.“
Charlie si odkašlala, jej pohľad na chvíľu zablúdil k inkubovi na pódiu.
„Hej,“ zamrmlala som. Vedela som, že viem byť nechápavá, ale Charlie bola asi taká nenápadná ako tehla letiaca cez okno.
Tempo hudby sa zmenilo a ja som sa pozrela za seba, sledujúc, ako Brystion krúžil po pódiu v rytme „The Lemon Song“ od Led Zeppelin, jeho ruka jemne objímala mikrofón. Nevedela som, prečo som sa nechcela rozprávať s Robertom o inkubovi – bola by som hlúpa, keby som to neurobila. A napriek tomu sa moje ústa neotvorili. „Myslím, že pôjdem,“ povedala som nakoniec, ignorujúc Charliin pohľad.
Moje oči sa stretli znovu s Brystionovými a nemohla som si pomôcť, aby som trochu nekývla hlavou. Jedno z jeho tmavých obočí sa na oplátku pozdvihlo a hudba sa opäť zmenila. Stala sa temnejšou, pomalšou. Pieseň si prerážala cestu v mojom mozgu, ale nedokázala som rozoznať slová.
Vstala som, každý úder srdca ma nútil prikročiť k nemu, preraziť si cestu cez tanečný parket a podvoliť sa jeho vôli. Pozrela som sa dole, snažiac sa striasť sa toho. Začula som Roberta. Povedal niečo, čo znelo ako moje meno, ale nezáležalo na tom. Všetko, čo som chcela, bolo... tam. Na javisku, všetky tie ladné končatiny, svalnatý trup hýbuci sa v rytme bubnov. Moje boky sa pohli v odpovedi.
Áno..
„Nie,“ zašepkala som a zamierila k tanečnému parketu. Predierala som sa cez dav ostatných tanečníkov, končatiny sa hýbali po pamäti. Ak sa dav predo mnou rozostúpil, nepýtala som sa prečo, rovnako, ako som sa nepýtala, prečo inkubus zostúpil z pódia a stúpal dole po schodoch.
Melaniine ústa sa na mňa vykrivili a potom pokrčila plecami, jej hlava sa naklonila ku gitaristovi, ktorý okamžite začal predĺžené sólo.
Moja ruka sa vzniesla, výbuch tepla sa šíril mojim ramenom, keď ju Brystion zachytil. A potom som sa točila, keď ma otočil a pritiahol späť, zlaté oči mu horeli. Neisto som sa odtiahla. Niečo nebolo úplne v poriadku, ale nebola som si istá, či chcem zastaviť. „Čo to robíš?“ zamrmlala som.
„Tancujem.“ Pobavenie sa mu mihlo na tvári, keď boky tesne pritisol k mojim.
„Hej, no, to vidím. Ale prečo?“
„Prečo nie?“ Keď som sa na neho pozerala, zavrtel hlavou a sklonil hlavu k môjmu uchu. „Pretože si vyzerala, akoby si chcela.“
Než som stačila odpovedať, roztrieštilo sa sklo, keď fľaša narazila na vrch barového pultu. Zažmurkala som, všímajúc si, že stojíme sami v strede tanečného parketu, hudba bola preč a Brystion sa zastavil v polovici otočky.
Čo sa to, do pekla, deje? Pozrela som sa na neho a potom smerom k baru, prekvapená som si uvedomila, že sa pozerám na vrčiaceho Brandona, ktorý sa objavil pri nás, jeho srsť naježená.
„Ja ho zabijem.“ Robertov hlas akoby prišiel z diaľky, tlmený a rozzúrený. Pomaly som sa nadýchla, riskujúc pohľad za mňa. Anjel sa pretlačil davom, jeho krídla roztiahnuté, dokonca aj vtedy, keď sa Brystion presunul predo mňa.
„Tu nie,“ zahundral vlkolak. „Poznáte pravidlá. Žiadne bitky v mojom bare.“ Jeho očné zuby sa leskli v odraze fľaše, ktorú držal v ruke. „Jediný, kto tu rozbíja hlavy, som ja.“
Anjel a inkubus si ho nevšímali, krúžiac pomaly, systematicky sa hodnotiac. Bolo to ako sledovať psov vyrobených z dynamitu čuchajúcich sa navzájom a ja som len mohla hádať, kto mal navrch. Brystionove oči opäť potemneli, jeho postoj bol náhle uvoľnený, akoby si niečo uvedomil. Súdiac podľa Robertovho držania tela to anjel vedel tiež, stuhnutosť jeho ramien rozhlasovalo jeho nevôľu.
Brandon sa obrátil ku mne, tá správa bola jasná. Jeho bar, jasné, ale toto bol Moirin strážca a jeho doména. Bolo potrebné to zastaviť a to teraz. A zrejme som to mala urobiť ja. Potiahla som anjela za košeľu. „Robert. To je v poriadku.“
„Nie, Abby,“ zavrčal späť. „Naozaj nie je. A tento malý sráč to vie.“
Brystion si povzdychol. „Neurobil som nič, na čo nemám právo. Teraz utekaj, anjel, a uisti sa, či nenájdeš hlavičku špendlíka, aby si s ňou tancoval. Počul som, že sudca je stále preč, tak koľko z vás prekoná zásah tasera bez pádu.“
Potlačila som smiech. Nejako som si nemyslela, že Tomáš Akvinský mal v pláne, aby boli jeho filozofické úvahy použité ako etická nadávka, ale teraz sa to stalo.
Robert prekĺzol okolo inkuba, akoby hľadal slabosť, ale nech to bolo čokoľvek, nemohol to vidieť. Brystion sa naklonil a niečo zašepkal, jeho tvár bola plná posmechu.
Robert stuhol, jedna jeho ruka skĺzla dole na meč na jeho boku. Jeho prsty varovne pohladili rukoväť. „Ako Moirin Prostredník je toto tvoja práca, Abby.“ Jeho tón mi jasne povedal, čo si myslel, že by som mala urobiť – urobiť prehlásenie.
Bola som napol odhodlaná s ním súhlasiť. Jediný problém bol, že som nemala tušenie, o čom hovoria. Bolo zrejmé, že sa tu odohrávala veľká hra a ja som ani nevedela, kto sú hráči. Poslala som spýtavý pohľad smerom k Charlie. Takmer nebadane pokrútila hlavou. Toto bolo na mne.
Super. Potlačila som nutkanie prikryť si rukami tvár. Pomaly som vydýchla. „Myslím, že by si mal nechať Brystiona ísť späť na pódium a dokončiť vystúpenie, takže zvyšok ľudí môže pokračovať v zábave.“ Zodvihla som obočie na oboch a modlila sa, aby pochopili náznaky. „Inkubus a ja si to vydiskutujeme neskôr.“
V Brystionových očiach sa blysla úľava, ale zmizla takmer skôr, než som si ju stihla všimnúť. Robert zaťal zuby, škrípajúc nimi. „Tak dobre.“ Naklonil sa dopredu, aby niečo zavrčal na inkuba. Brystion krátko prikývol, jeho pohľad na chvíľu zablúdil smerom ku mne, ale nedokázala som rozoznať, o čom sa rozprávajú. Robertov palec ukázal moji smerom a jeho hlas náhle zosilnel. „... a ak nie, tak ťa zabijem, rozumieš?“ Brystion si zakryl ústa, potlačujúc zívnutie.
„Táto plášť-a-dýka kravina začína strácať na príťažlivosti, Charlie.“ Odvrátila som sa od oboch mužov s unaveným povzdychom, raziac si cestu späť k nášmu stolu.
„Nevedela som, že sa to stane,“ odsekla pevne, sledujúc Roberta, ako sa vrátil na svoje miesto, jeho krídla sa sťahovali späť.
„Čo to malo znamenať?“ Položila som si hlavu na ruky, ignorujúc nával očí upretých na môj chrbát. Moja koža pod tými rozsudkami chvela, ale striasla som ten pocit. „Tak toľko o tom, ako neprilákať pozornosť k našej situácii.“
Nevšímal si úder, pozeral na svoje prsty, ako keby si predstavoval, ako ich obmotáva okolo krku istého démona. Nakoniec sa na mňa pozrel, modré oči blčali. „Len nezabudni, že som bol proti tomu. Keď sa Moira vráti, pohovoríme si o tomto, ty a ja.“
„O čom to hovoríš?“
Anjel ukázal na javisko, kde si Brystion a kapela ladili nástroje na opätovný štart. „Vybrala si si ho. Opýtaj sa ho, o čom hovorím.“ Jeho horná pera sa zvraštila v úškrne. „Veľa šťastia pri dostávaní odpovedí z bláznivého požierača snov.“
Vybrala som si ho? Kútikom oka som naňho zmätene pozrela. Nikoho som si nevybrala. Všetko, čo som chcela, bolo zastaviť to, nedostať sa do nadprirodzených kohútích zápasov. „Fajn,“ zamrmlala som. „Seriem na teba.“ Postavila som sa, vypijúc to, čo ostalo z môjho drinku, moja hlava sa ľahko točila.
„Abby...“ Charlie sa po mne natiahla, ale ja som ju striasla.
„Nie.“ Vyzerala, akoby sa chcela rozplakať. „Nie,“ zopakovala som ticho. „Nie je to tvoje rozhodnutie.“ Položila som pohár na stôl a mierila k dverám, pretlačiac sa cez hordu chichotajúcich sa nýmf. Mali plutvy a šupiny, tak som usúdila, že to boli rusalky.
„Prepáčte,“ povedala som slušne, keď som okolo nich prechádzala.
„Kurva.“
Pretočila som očami. „Áno, áno, to samozrejme som. Vďaka za poukazovanie na to.“
„Využije ťa ako špinavú vreckovku.,“ povedala jedna z nich. „Všetko, za čo stojíš, tak či tak.“
„Plačem pre to.“ Lakťami som si prerazila cestu. Takmer som prešla okolo baru, keď Brystionov hlas znovu zaburácal z reproduktorov, nádherný a temný, keď požiadal o ticho.
„Ospravedlňujem sa za svoju... nerozvážnosť,“ povedal a prstami hladil mikrofón, jeho tvár bola divným mixom zvádzania a pobavenia. „Nebol môj zámer spôsobiť problémy. Ako niektorí z vás vedia, na nejaký čas som bol preč a nebol celkom sám sebou, ale to sa všetko teraz zmení.“
Jeho oči sa rozhoreli zlatom a napol sa privreli, jeho slová lenivé. „Dlhujem niekoľkým ľuďom úprimné ospravedlnenie. Nie som príliš dobrý v týchto veciach, takže to urobím piesňou.“
Naklonil sa a povedal niečo Melanie. Zmätený výraz poznačil jej črty. Nepočula som ju, ale vyzeralo to, že jej ústa vyslovili: „Si si istý?“ Na jeho prikývnutie pokrčila ramenami a zodvihla husle pod bradu, slák pripravený, keď čakala na signál. Odvrátila som oči a obrátila sa späť ku dverám. Mala som dosť záhadných slov, nevyslovených hrozieb a skrytej mágie. Chcela som ísť domov, doriti, na pár hodín ohromená, či ma to zabije.
Moje prsty pohladili kľučku a potom som sa zastavila. Otočila som sa. Hudba začala, jej známy rytmus spôsoboval, že sa mi triasli ruky, keď som si ich zodvihla k perám. Brystion sa usmial, akordy mohutneli, jeho prsty ukazovali na mňa.
Unikol mi chichot a potom ďalší a potom vybuchol veľký výdych plný hysterického smiechu, keď som si razila cestu späť k baru. Tom Jones. Ten idiot hral Toma posraného Jonesa. Pre mňa.
Napol som sedela na stoličke, kolená vratké, keď som sledovala, ako sa tanečný parket úplne zaplnil. Hore na javisku Brystion naklonil hlavu smerom ku mne, ústa skrivené v skrytom prísľube, boky dotieravo vírili.
„Sex bomb, sex bomb...“
Jeho ruka mi pokynula, ťahajúc ma znova k nemu, ale ja som len pokrútila hlavou. Nezdalo sa, že by tam bolo niečo iné ako hudba, ale už som mala svoj podiel zábavy na jednu noc.
Jedno tmavé obočie sa zodvihlo, keď som sa nepohla a ospravedlňujúco som pokrčila ramenami. Pieseň skončila a javisko sa ponorilo do tmy, bar sa naplnil výkrikmi a pískaním.
Posunula som Brandonovi ďalších desať dolárov ako poďakovanie a upravila si košeľu, kĺžuc von z dverí bez toho, aby som sa obzrela.


24 komentářů:

  1. moc děkuju za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  2. Na tento preklad sa vždy veľmi teším. ďakujem :)

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem pekne, je to super.

    OdpovědětVymazat
  6. Aaaa ja se pripojim k dekujicim, ackoliv stejne cekam na konecnou verzi, ale dneska mam chut komentovat, takze DIIIKY LILY! :P

    Ackoliv nutno rict, ze z uryvku co jsem tak nenapadne cetla, kdyz jsem to kopirovla na blog, se mi zatim charakter hlavni postavy fakt libi :D

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad :-D

    OdpovědětVymazat