sobota 19. října 2013

Jedna nemravná noc - 3. Kapitola




Keď vkráčala do McGee baru, bola už skoro polnoc. Skôr než otvorila dvere a vstúpila dnu, nervózne sa zastavila na svojom odraze v presklených dverách.
Sukňa jej nohy zdôrazňovala až priveľmi lichotivo. Ale cez to všetko verila, že vyzerala skvelo, zvodne oblečená.
Na chvíľu mala zajačie úmysly, kým konečne nabrala dostatok odvahy, niekoľko krát krúžila autom okolo bloku a vošla na parkovisko. Čas nebol dôležitý, len chodila okolo rozpoltená medzi potrebou vojsť dnu a mať sa dobre, a jednoducho sa vzdať a ísť domou. Za tú neistotu sama sebou pohŕdala, úzkostne zakliala a vnútri cítila zmätok. Asi bude nakoniec potrebovať jeden drink, len aby sa dokázala upokojiť. Bože, dostať sa späť do bežného sveta je ťažké. Po roku boli jej spoločenské schopnosti už skutočne hrdzavé.
Vo vnútri zaplatila vstupný poplatok a zo stisnutými rukami vstúpila do hlavnej miestnosti. Bar ktorý si vybrala nebol práve najväčší v meste, ani nebol najpopulárnejší. Nebola fanúšičkou ohlušujúcej hudby a telami preplnených miestností, skúsila sa vyhnúť miestam vyslovene zameraných na davy ľudí.
Chcela pokojnú atmosféru, takú v ktorej je ľahké sa pohybovať a držať sa späť, miesto kde si môže pohovoriť a aj počuť odpoveď. MaGeeho bar je skvelo vyhovoval. Mal len jediný malý tanečný parket a väčšiu oddychovú časť kde stáli biliardové stoly a terče na šipky. Ostatné miesta zaberali stoly postavené od seba dosť ďaleko, aby ste nemuseli niekoho udrieť do chrbta vždy, keď vstanete od stola. Sviečky na stole a cauntry hudba hrajúca v pozadí dodávala miestu ohromujúci pocit intimity. Bolo príjemné potĺkať sa tu, v triezvom a srdečnom zástupe ľudí.
Skôr ako ju usadili k stolu, ktorý by priam kričal „osamelá ženská“, Cecile nakráčala k baru a vkĺzla na stoličku. Rozhliadla sa, barman sa vydal k nej.
Vyslala k nemu jej najlepší úsmev.
Plesol dolu utierkou a pošťuchol k nej misku s orieškami. „Čo si dáte?“
„Biele víno –“ prehovorila a zastavila sa. Prečo pre zmenu nevynechať jej obľúbený nápoj? „Nie, dajte mi šumitý sloegin.“ Keď sa už vybrala za zábavou, bude mať aj dobrý drink.
Barman prikývol a dal sa do miešania jej nápoja, zobral červenkastý trnkový likér, zmiešal ho zo Spritom a limetku nastokol na vrch pohára. Položil ho na pult pred ňu.
„Bude to štyri doláre a päťdesiat centov.“
Trhla sebou, ale zaplatila dvadsať dolárovkou. To za tú dobu nápoje tak zdraželi? Alebo mávala svoju Happy Hour*, a kupovala kedysi nápoje za polovičné ceny.
„Mohla by som dostať výdavok v drobných?“ Rozmýšľala nad jukeboxom.
„Jasné.“ A dal jej zmenené.
„Vďaka.“ Nechala peniaze nečinne položené pri pohári, vystískala limetku do drinku, premiešala ho slamkou a dala si glg. Nápoj chutil skvele, lepšie než si pamätala. Dala si ďalší, už poriadny hlt.
Okamžite pocítila ako sa jej uvoľňujú ramená, ako jej povoľuje napätie v spodnej časti krku. S pohárom v ruke sa na stoličke otočila a rozhliadla sa okolo seba. Pozorným pohľadom prebehla priestor, hľadajúc pekných, dostupných mužoch. Celý priestor bol otvorený, dovoľujúc jej z tohto výhodného miesta vidieť do každého kúta.
Bola sklamaná, nezdalo sa tam byť mnoho ľudí. Je piatková noc, toto miesto už prestáva žiť… O tomto čase je už väčšina zo svojimi partnermi, nájde vôbec niekoho kto by spĺňal jej vyfantazírované kritéria milenca? Nevyzerala to byť sľubná noc na nájdenie sexuálneho partnera.
Otočila sa späť k baru a oprela sa oň lakťami. Vzdychla si a dala si ďalší hlt drinku. Tie popletené myšlienky o smutnej, stratenej žene sa jej krátko mihli tvárou. Ako dlho by mala zostať kým sa vzdá a pôjde domov? Rozhodla sa, že kým vypije svoj drink. Prečo mrhať ťažko zarobenými štyrmi dolármi? Nečinne seď a uži si to. Pohla rukou a načiahla sa po slaných orieškoch. Vhodila si ich pár do úst a prežúvala.
Niet divu, že ženy hľadajú pri jedle pohodlie. Zdá sa, že tu nieje ani jediný muž práve keď ho chcete. Vzala si ešte pár orieškov a prežúvala. Hmm, tieto by boli lepšie ak by boli namočené v čokoláde.
Usadená pri bare načúvala tichú cauntry hudbu hrajúcu v pozadí, upokojovala jej rozbúrenú náladu.
Po prvý krát uvidela svetlo na konci jej romantického tunela – a nebol to blížiaci vlak.
Aj napriek tomu že ju odhodili, bola stále mladá, zdravá a príťažlivá žena.
Aj keby dnes večer nestretla nejakého muža, hlavne že sa vytiahla z jej zbabelej ulity a dostala sa von z domu, hlavne niekam inam ako do práce. Už to bolo s určitosťou malé víťazstvo. Bola na seba pyšná.
Premýšľajúc skutočne verila, že by sa mohla odraziť od romantickej nečinnosti a vrátiť sa k silnejším zážitkom. Čo srdce chcelo, to aj dostalo a Rogerove srdce naozaj nechcelo ju, inak by nenechal oči na Cindy. Čo by sa stalo ak by sa rozhodol, že chce Cindy až potom, čo by sa oženil? To by samo o sebe bolo ešte väčšie fiasko. Takže celkovo vzaté, bola obratá o šťastie len s malým spáleným znamienkom okolo srdca.
Zamestnaná žuvaním a premýšľaním si nevšimla muža prechádzajúceho okolo nej. Zacítila ho, až keď si sadol k baru vedľa nej.
„Pivo prosím. Fľaškové, nie čapované. Hocijaké svetlé.“
Barman prikývol a švihol studenou fľašou, ktorú práve vytiahol z malej chladničky. „Tri doláre.“ Podal mu pivo a vydal sedem dolárov.
Skúšajúc nebyť priveľmi nápadná, Cecilia otočila hlavu a dovolila očiam rýchlo zhodnotiť muža vedľa seba. Keď si do prezrela, srdce sa jej rozbúšilo. Páčilo sa jej čo videla pri pohľade na tento sladký kúsok.
Opierajúc sa o pult, vyzeral ako veľká šelmovitá mačka, uvoľnený, ale pripravený kedykoľvek skočiť. Vysoký, rozložitý a svalnatý, mal hranaté črty a kopu testosterónu, oblečený v čiernych vyšúchaných džínsach, pásikovom tričku a topánkach. Bol pružný, štíhly a mocný bez toho, aby pôsobil hrubo – ale s určitosťou vyzeral, že ak to bude treba, dokáže sa o seba postarať. Jeho ruky vyzerali, že by dokázali preraziť oceľ, tým lepšie mu na ľavom bicepse vynikalo čierne tetovanie.
Okolo pása mal omotaných niekoľko reťazí v štýle spolku bajkerov.
Jedna retiazka držala krúžok s kľúčmi. Šero mu trochu tienilo tvár. Pieskovo hnedé vlasy sa mu šúchali o ramená, divokým strapatým štýlom, ktorý mu dodával vzhľad divokého nebezpečného muža. Výrazné, zvodné ústa, oči mal chladne šedé, silná čelusť rozhodná.
To je teda chlap, zaplnilo jej myseľ, keď sledovala ako hovorí s barmanom. Och, je chutný. Mohla by som ho samou láskou zjesť.
Slabo zatriasla hlavou, bolo ťažké zbaviť sa tejto myšlienky. Jednako sa jej pier dotkol jemný úsmev. Ten muž mal úžasnú hruď.
Uvedomila si, že jej len zbežný pohľad sa zmenil na okaté zízanie, zalovila po drobných ležiacich stále vedľa pohára. Držala mincu medzi palcom a ukazovákom a upila si, čo dúfala že bude vyzerať ako sexi satie.
Pobozkať ho by bolo určite pozoruhodné, bola zvedavá ako by využil svoj jazyk na ženských perách, prsiach, či na klitorise. Predstavila si ako by sa milovali, ale rýchlo tú myšlienku potlačila. Bolo príliš skoro premýšlať o láske. Upozornila sama seba, aby bola opatrná, aby sa nepokúšala robiť hlúposti, je to len hra medzi mužmi a ženami. Dať nejakému chlapovi moc nad svojím srdcom by bola chyba – obrovská blbosť. Už viac nepotrebovala takéto zahrávanie. Len by tohto muža použila na sex, presne takým spôsobom ako oni využívali ženy. Už nemienila dať najavo žiadne emócie, aby ju už druhýkrát nezranili.
Neznámy ju ignoroval a zatlačil dvojdolárovú mincu z výdavku späť na bar. „Dva si nechajte.“
Barman mu vydal päť dolárov.
„Ďakujem.“
Neznámy otočil hlavu a očami ju ohodnotil rýchlym pohľadom, ktorý sa zmenil na dlhší, viac zaujatý. Zotrvával na nej pohľadom. V ďalšej sekunde to už medzi nimi intenzívne zaiskrilo.
V ďalšom okamihu ju zajal svojim pohľadom. Cecile uvažovala, či už vôbec zažila takúto príťažlivosť.
Neznámy je ponúkol krátky úsmev. „Ahoj.“
Zodvihla roku v jednom krátkom zamávaní. „Ahoj.“ Usmiala sa.
Práve keď to vyzeralo, že by mohol zostať a prihovoriť sa, zobral si pivo a nasmeroval si to k biliardovým stolom v zadnej časti baru. Otrasene sledovala, ako sa vlečie preč, krok mal dlhý a ľahký, jeho zadok – ach, bol to skvostný zadok, ktorý túžila pobozkať a obliznúť… Na čiernom opasku naprieč celou šírkou krížov mal nápis „Ross“.
Ross… Hmmm, pekné meno. Silné meno. Cez myseľ sa jej prehnali erotické myšlienky, vo svojej fantázii sa zahrávala s predstavou bližšieho zoznámenia. Medzi stehnami ucítila šíriace sa vlhké teplo, zvlhčujúce jej bavlnený rozkrok nohavičiek. Ak by sa natiahla a dotkla sa klitorisu, bola si istá, že hneď vyvrcholí.
Bože, je tak sexi, zašepkal jej tichý hlások v hlave. Tetovaný motorkár. Obvykle to Cecile neťahalo k takémuto nebezpečnému typu mužov, ale niečo na tomto v nej podnietilo tieto chvejivé pocity po celom jej tele. Iné zmiešané páry hrali pri troch stoloch. Vedieť hrať biliard bola priam nevyhnutná podmienka pre tento priestor. Ak ste nevedeli ako, dostalo sa vám prijatia ako trojhavým votrelcom.
Neznámy nastavil dvojfarebné gule do stredu a čakal na výzvu. Prehodil pár slov s jednou ženou a postavil sa s tágom v ruke. Usmiala sa, vyzerala zaujato, až kým k nej nepristúpil jej priateľ a nenárokoval si ju položením ruky okolo jej drieku a neodviedol ju preč.
Cecile prikývla, viac ako s malým otrávením, že to on bol na love, ale nezdalo sa, že sa pozerá aj jej smerom.
Zaujímal sa o ženy, pomyslela si prefíkane. Hľadal… určite hľadal.
Dopijúc zvyšok svojho nápoja sa Cecile obrátila na barmana. „Ešte jeden prosím.“
Barman si vzal ďalšie štyri doláre a pätdesiat centov z jej kôpky.
Schovala si zvyšok peňazí, zdvihla sa a vydala sa smerom k biliardovým stolom. Každý krok bol peklom. Topánky jej škrtili prsty na nohách a nemilosrdne jej odierali päty. Bola chyba obuť si takúto ničivú vec. Obrovským pľuzgierom sa bude zaoberať zajtra.
Hra práve skončila a neznámy práve ukladal svoj kvartál na stôl. Keď vyzývateľ vyhral hru, získal nad stolom kontrolu. Ak prehral, mal možnosť odvetného stretnutia, alebo mohol ísť k inému stolu a vyzvať jeho držiteľa.
Nechcela by uviaznuť pri stole za ním ak by prehral, Cecile prišla trochu bližšie. Posadila sa za neďaleký stôl. Chcela vidieť ako dobre hral. A keď vyhrá, mohla by ho vyzvať. Ak nie, bude tu aby ho poľutovala. Každopádne toto bol ten muž, s ktorým chce dnes v noci sexovať.
Ross posunul gule v trojuholníku ku kraju stola, s čiernou guľou v strede trojuholníka, prvá guľa smerom k štartu, polková guľa do jedného rohu a plná do druhého. Keď to mal hotové, vybral zo stojanu na stene dlhé štíhle tágo a nakriedoval jeho hrot.
Štandardná eight-ball, odhadla znalecky. Pravidlá sú dosť jednoduché. Jeden hráč musí schovať do vreciek gule s číslami od jedna do sedem plnej farby, zatiaľ čo druhý hráč má čísla od deväť do pätnásť dvojfarebných gulí. Hráč ktorý nastrieľa svoje gule do vreciek ako prvý a poslednú čiernu guľu, ten vyhráva hru.
Víťaz mal voľbu prvého výstrelu. Prvý výstrel rozhodol, či bude mať gule plné alebo polky. Vyhral plné, tá mu prvá padla do vrecka. Kým stratil kontrolu nad stolom, schoval ešte dve ďalšie gule.
S potešením sledovala, ako Ross so svojím súperom vytrel podlahu. Nielenže schoval na jedno kolo všetky svoje polky, ale aj poslednú čiernu a vyhral stôl.
Keď bolo jasné, že Ross vie dobre hrať biliard, Cecile sa ponáhľala k stolu. Nie že by sa potrebovala ponáhľať. Hodiny sa priblížili k jednej ráno a čoskoro dal barman poslednú výzvu k výdaju alkoholu. Bola dychtivá vyzvať chlapíka, ktorý bol nad očakávania kvalifikovaným hráčom. Chlapi si zatriasli rukami, porazený vzal svoju priateľku a odišli k inému stolu.
Prišla jej chvíľa.
Cecile sa na neho ponad stôl usmiala.
„Hráte dobre.“ Odložila nedopitý nápoj na stôl a presunula sa k stojanu s guľami. „Vyzerá to zaujímavo.“
Nadvihol obočie. „Vďaka.“
Ukladala trojuholník a vybrala si vlastné tágo. Bolo vysoké skoro ako ona. „Volám sa Cee-Cee.“ Dnes v noci nebol čas na používanie pravých mien. Pravdepodobne už nikdy na nej nespočinie pohľadom. Kráčala okolo stola a akoby náhodne mu podala ruku.
Jeho pokojný pohľad si ju prezeral od hora smerom k špičkám prstov na nohách. Lenivý úsmev povytiahol jeden kútik jeho úst.
„Som Ross.“ Podal jej ruku a silno ňou zatriasol. Jeho veľká medvedia laba prakticky obalila tú jej. Ak by chcel, mohol by jej ruku rozdrviť jediným stisnutím.
„Ja viem… máš to na opasku.“ Neochotne stiahla ruku k sebe. Páčila sa jej jeho teplá ruka, jej istý stisk. „Hrávaš často?“
„Sem tam.“ Pokrčil ramenami. „Ty?“
„Och ja ani nie, nehrala som už dlhší čas,“ priznala, odtiahla sa k rýchlemu hltu z drinku. Uložila ho tam, kde počas hry nebude zavadzať. „Som si istá, že som v tom pomerne zhrdzavela.“
„Fajn, keďže si ochotná stratiť pár kvartálov, nevidím v tom žiadny problém,“ povedal.
Cecile zdvihla k tágu kriedu. „Kto hovorí, že ich stratím?“ odporovala mu prešibane, cítiac sa hriešne. Chcela vidieť iskričku záujmu v jeho šedom pohľade.
Zdvihol hodenú rukavicu a prižmúril oči. „Takže sa chceš staviť, že to tak bude?“ Silnú čelusť mu preťal úsmev.
Na okamih predstierala že sa zamyslela, hravo si odhodila vlasy cez plece. Skladba vychádzajúca z jukeboxu znela potichu, bola to zvodná pieseň od Georga Straita. To jej pomohlo dodať si odvahu. Ak teraz nepovie čo chce, tak to už neurobí nikdy.
„Jasné, stavíme sa.“ Predklonila sa, len trošku, aby mu vystavila medzierku medzi prsiami.
„O čo chcete hrať, malá dáma?“ Vzal si vlastné pivo z hrany stola a dal si jeden poriadny hlt, dopíjajúc ho. „O drink? Ja by som si určite dal ďalšie pivo.“ Mávol dolu na čašníčku, aby mu priniesla ďalšiu fľašku. Medzitým k nemu pristúpila bližšie. Keď šoférovala, dva drinky boli jej limit. Okrem toho, pri jednaní z týmto mužom chcela mať absolútne čistú hlavu.
„Jasné,“ odpovedala mu, kým platil za svoje pivo. „Ak vyhrám kupuješ mi ďalší drink.“
„Platí.“
Prikývol a umiestnil bielu guľu na streleckú líniu. Predklonil sa a švihol tágom v rýchlom hladkom pohybe. Očami sledujúc pohyb jeho svalov pri zohnutí ruky sa Cecile usmiala.
Ach Ross, pomyslela si, ty budeš v posteli veľmi dobrý.
Farebné gule sa rozutekali krížom-krážom po zelenej plsti. Či to bolo len z nervozity alebo nešťastie, neschoval ani jedinú guľu. Stôl bol teraz voľný pre jej ťah.
Nastavila sa čo najvýhodnejšie a zohla sa nad stolom. Keď to urobila, sukňa jej odhalila pevný zadok a dlhé štíhle stehná. Vybrala si sedmičku a poslala guľu do vrecka s pevným šťuchnutím. Sedmička bola jej šťastné číslo. Keď klesala do vrecka, hra patrila jej.
O dvadsať minút neskôr Cecile schovala poslednú čiernu guľu. Bola to tvrdá hra, Ross bol prvotriedny až pokiaľ neminul svoju poslednú guľu, vtedy zlyhal. Potom bola hra znovu jej.
„Vyzerá to tak, že som zvíťazila,“ vyprskla trochu samoľúbo.
Rossovi sa nadvihli kútiky úst, očividne bol ohromený jej schopnosťami. „Áno, vyzerá to tak,“ povedal zamyslene. „Kde si sa takto naučila hrať?“
„Keď som bola ešte dieťa, môj strýko mal biliardovú miestnosť,“ odpovedala bezstarostne. „Naučil ma o biliarde všetko. Strávila som tam viac času ako v škole.“
„To si budem pamätať.“ Kývol na čašníčku. „Čo to piješ?“
„Sloegin drink,“ povedala čašníčke. „S limetkou extra.“
„Chceš si zahrať znovu?“
Zaklonila hlavu dozadu a šľahla po ňom pohľadom. „Trošku nervózny z prehry?“
„Možno, to som sa len zahrieval. Najlepšie to bude dve z troch?“
„Som za. Ale budeme hrať o viac ako o drinky.“
V hlasu mu zaznel záujem. „Och, ale naozaj?“
„Prečo to neurobiť zaujímavejším?“ Jazykom si obkreslila vrchnú peru, vyčkávajúc až kým nebude čašníčka z dosluchu. „Už si niekedy hral o sex?“
Nedôverčivo zvraštil obočie. „Pardon?“ spýtal sa akoby dobre nepočul.
„Sex.“ Pozrela mu priamo do očí, potom sa mu mnohoznačne uprene zahľadela do rozkroku. „Jedna noc čistého neskrotného sexu.“ Hodila po ňom bezočivý úsmev, snažiac sa, aby jej slová zneli veselo a sofistikovane.
Prehltol, zhlboka do seba nasal vzduch akoby stále jej slová nechápal. Na líci sa mu mykol sval. „Ty žatruješ, však?“
Zatriasla hlavou.
Žeby som sa unáhlila? Síce bola rozhodnutá, ale čo také strašné by sa mohlo stať, keď tie slová už boli vonku? Nemohla od toho ustúpiť, vziať ich späť a predstierať že len žartovala. Myslel by si, že je idiot.
„Nie, ani nie.“
Znovu zvraštil obočie, akoby zvažoval jej návrh. „Myslíš to vážne?“
„Absolútne.“
To podnietilo záujem v hlbinách jeho chladného pohľadu. „Takže ak vyhrám ďalšie dve hry,“ prehovoril, „ty sa so mnou vyspíš?“
„Áno. A ak vyhrám ja, ty sa vyspíš so mnou. Víťaz vyhrá v každom prípade, nemyslíš?“
Vydala sa okolo stola sexy lákavým spôsobom, zľahka ho šťuchla tágom do brucha. „Tak ak chceš hrať, nachystaj gule. Máš čo doháňať.“
Začal posúvať gule. „ Áno, madam.“

31 komentářů:

  1. Děkuji za překlad :-)
    Marci

    OdpovědětVymazat
  2. Jaaaaj to to je teda extra knížka:-D Děkuji moc za překlad a korekci a už se moc těším na další kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za pokračování, skvělé.

    OdpovědětVymazat
  4. wow.. dost odvážná. Děkuji za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Vďaka, som zvedavá kto vyhrá, aj keď je to jedno ;-)

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad, super kapitola :D

    OdpovědětVymazat
  7. děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  8. Teda super! Těším se na další :D

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji moc, velmi zajímavá kapitolka...;)

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  11. taky bych si radši dala drink místo paralenu:-) Díky za překlad ája

    OdpovědětVymazat
  12. super.... ďakujem :-d

    OdpovědětVymazat
  13. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  14. ďakujem za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  15. Moc děkuji za překlad! ;-)
    D.

    OdpovědětVymazat
  16. Tinka: kočky velká vdaka za super víkendové čitanie :)

    OdpovědětVymazat
  17. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  18. Bezva, děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  19. Díky moc za překlad :-D

    OdpovědětVymazat
  20. Děkuji za super překlad. Jiťa

    OdpovědětVymazat
  21. Děkuji, odvážné děvče :-)

    OdpovědětVymazat
  22. Díky moc za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  23. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat