úterý 15. října 2013

Jedna nemravná noc - 2. Kapitola




O hodinu neskôr vystúpila Cecile zo sprchy a obalila svoje mokré telo huňatým uterákom. Vykonala niečo, čo nerobila už veľmi dlho – oholila si nohy. Je až neskutočné aká lenivá žena sa s nej stala, keď v živote nemala nijakého muža. Odkedy ju Roger opustil, vzdala sa všetkých rituálov krásy ktoré väčšina žien považuje za svoju povinnosť.
Chlpaté nohy? Žiadny problém. Nebolo nikoho na koho by mala robiť dojem. Nevytrhané obočie? Koho by zaujímalo keby ho mala zarastené aj na čele? Každopádne do práce nosila okuliare. Nikto sa dva krát neobzrel za drobnou ženou nosiacou okuliare s hrubými čiernymi rámami, s vlasmi v jednom chumáči, ktoré akoby boli urazené že si už dlho nedali stretko s hrebeňom. Určitým spôsobom akoby sa odplácala svojou nepríťažlivosťou sama sebe, akoby pred celým svetom pripúšťala, že ju Roger opustil, pretože bola len stará vyschnutá čertica.
Zatriasla svojimi dlhými vlasmi. Je na čase dopriať si trochu slobody.
Vlhké blonďavé prstienky sa jej rozsypali po ramenách. Bolo to už veľmi dávno čo mala vlasy rozpustené. V práci bolo vhodnejšie mať ich vypnuté hore, aby jej nepadali pri premietaní do očí. Premietace miestnosti sa museli udržovať v chlade kvôli masívnym projekčným zariadeniam, takže nosila len hrubé svetre a dlhé nohavice. Spolupracovníci ju odvtedy ako sa začala obliekať, akoby bola zima všade naokolo volali Ľadová princezná.
Ťažké svetre jej taktiež dodávali chlapčenský výraz, ďalší spôsob ako bagatelizovať svoju ženskú sexualitu.
Otrela zarosené zrkadlo. Odraz však stále zostal neostrý. Nenosila kontaktné čočky veľmi často, a dnešný večer sa chystala stráviť bez okuliarov.
„Muži nikdy nejdú po ženách, ktoré nosia okuliare,“ zamumlala si, načínajúc nový pár jednorazových šošoviek. Nasadila si ich a prudko zažmurkala. Mala orieškovohnedé oči, ten typ, ktorý menil odtieň podľa farby oblečenia, ktoré mala práve na sebe. Bolo to lepšie ako mať farebné čočky.
Teraz, keď už videla jasne, nechala uterák skĺznuť okolo nôh na dlážku.
Nahé telo odrážajúce svetlo určite nebolo chlapčenské. V piatich stopách a dvoch palcoch nebola ani zďaleka žiadna Amazonka, ale priala si byť takou ohromujúcou ženou, ktorá hneď pri prvom pohľade vyráža dych. Zamračila sa, chytila si prsia a nadvihla si ich. Všetko na nej bolo malé a pevné, ako jablká na surfovacej doske. Do čerta, prečo jej Boh nevedel nadeliť väčšie prsia?
Cindy mala plné tvary. To je to, čo na nej Roger videl? Veľké prsia? Aj idiot by vedel, že takéto veci sa dajú spraviť na počkanie za pár dolárov. Fajn, veď aj Cindine prsia boli umelé. Nikdy jej neklesnú, ani keď bude mať šesťdesiat.
Otočila sa na stranu, ruky jej klesli. Mala pekné ploché bruško a jemne zaoblené boky, štíhle nohy.
Cindy nedávno porodila. To tehotenstvo jej neurobilo dobre, zostala veľká ako krava, parádny kus.
Roger nikdy nemal rád veľké ženy. Uvažovala, ako by sa mu páčila súlož z tučnou ženou.
„Stavím sa, že už jej nabudúce neponúkne kus klobásky.“ Otočila sa dookola, pozrela si na zadok, pokračujúc až k špičkám nôh. Vďaka bohu, nič sa jej tam škaredo nekolíše. Stehná má pevné z hodín chodenia po premietacej miestnosti. Strávte osem hodím chodením kolom dokola a nachodíte pekných pár míľ.
Trochu uchlácholená, že je určite v lepšej forme než Cindy DeWittová, vkĺzla do županu a naklonila sa bližšie k zrkadlu, aby si podrobne skontrolovala pokožku. Ďakovne zajasala, len slabý náznak pieh. Bola priemerná žena a obyčajnými črtami, ktorým je ale možné správne naneseným makeupom napomôcť ku kráse.
Siahla sa do skrinky a vytiahla taštičku s makeupom. Otvorila ju a s úžasom nazrela do jej hlbín. Akú trvanlivosť má taký makeup? Od Rogera nekúpila ani jeden jediný kúsok. Uvažovala prečo to tak dlho odkladala. Nikdy ho veľmi nepoužívala, keďže jej to väčšinou šlo na nervy, dokonca ani ak bol hyperalergénny.
Zhnusene zacmukala. Naozaj to chcem urobiť? Nachystať sa a ísť von?
Čo ak nenájde muža, ktorý by ju priťahoval? Čo ak nájde muža a nebude ho priťahovať? Je pripravená na ďalšie takéto poníženie?
„Neublíži ti ak pôjdeš von a len sa porozhliadneš,“ napomenula sa. „Vypadni z domu a niečo konečne urob! Ak nikoho nenájdeš, nič nestratíš. Dáš si drink, zabavíš sa a pôjdeš domov. Len hocičo iné, ako pracovať, len na jedinú noc. Veď to je už viac ako rok. Je na čase rozhýbať sa.“
Zhlboka sa nadýchla a dala sa do práce s pinzetou, preč so zatúlanými chĺpkami, vďaka ktorým sa podobala na neadrtálsku ženu.
Och! Do čerta! To bolí. Trvalo jej celých tridsať minút, kým vytvarovala obočie znovu do tej správnej klenby.
Pálilo to, tak na postihnuté miesta pritlačila super chladivý uteráčik. Prečo musí byť krása tak bolestivá? Koniec-koncov, možno to nebol až tak dobrý nápad. Kým sa pripraví a víde von, bude už takmer polnoc. Na okamih sa tej myšlienky už takmer vzdala a vrátila sa späť do postele. Bolo by tak ľahké zaspať, tak bola deprimovaná. Keby robila to čo robievala inokedy, tak by práve teraz pracovala. Toto nemalo nič spoločné s jej bežnou piatkovou nocou, jedine ak tmu, inak by prišla domov, vyzliekla si šaty a išla spať s knihou v ruke. Občas bolo ľahšie len ležať v posteli a nič nerobiť. Takto by prespala celý život, ale koho to zaujíma? Keď nebola v práci, tak nemala čo robiť. Vôbec nič. Ako dlho by vydržala hrať online hry, či surfovať na nete? Nuda by prišla tak po hodine. V jej voľných dňoch nebolo pre ňu nič nezvyčajné vstávať o desiatej doobeda, a vrátiť sa do postele o dvoch popoludní. Vždy bolo ľahšie zaspať, ako sa cítiť zranená a osamelá. Telefón jej zvonil len málokedy, takže si nemusela robiť starosti či ju niekto vyruší a určite to nebudú žiadny priatelia. Priateľstvá tiež zanedbala, sľubovala že sa stretnú na káve alebo obede, ale nikdy to nedotiahla do konca.
Stále v rozpakoch sa nechcela pred ľuďmi ukázať a nechcela aby ju ostatné ženy ľutovali. Bolo lepšie vyhýbať sa ľuďom tak dlho ako to len pôjde.
Nemohla zniesť myšlienku na stretnutie sa s Rogerova a Cindy.
Ďalšia spomienka na jej neúspešnú svadbu.
Teraz trpela pretrvávajúcimi depresiami, práve preto nikam nechodila.
Síce fungovala, ale nič také ako ísť sa zabaviť, alebo ísť si zaplávať, proste už žiadna psina. Príležitostne sa stretávala len s ľuďmi v práci, ale nikdy ju po práci nepozvali na pohárik či večierok. Ale mohla ich obviňovať? Kto by sa chcel flákať s niekým takým ťarbavým?
Si len stroskotanec. Zaostalec.
„Asi sa naozaj skvelo cítim vo vlastnej sebaľútosti,“ povedala svojmu odrazu. Zdvihla bradu a zaťala sa. „Možno nastal čas to zmeniť.“
Schválne z mysle vytlačila všetky tieto hlúpe myšlienky a pokračovala v prípravách. Najvyšší čas popracovať na svojej tvári a nasadiť si bojové farby. Takmer bojazlivo vybrala korektorovú tyčinku v strednom odtieni. Odložila z neho kryt, pobodkovala si ním miesta pod očami a upravila špičkami prstov. Tmavé kruhy pod očami zmizli. Potešene zdvihla fľašku podkladového krému. Zatriasla ním, vytlačila trošku na špongiu a naniesla na červenkasté líca, zatieniac jej pôvodný tón pleti. Použila ho len veľmi málo, rozotrela po celej tvári, ale len toľko, aby zakryl jemné nedokonalosti.
„Nevyzerá to tak zle.“ Cítiac viac sebadôvery, ukončila dielo ľahkým rumencom na lícach, maskarou, tieňom a rúžom v odtieni čerstvých višní. Na pery priložila savý papier a usmiala sa. Vyzerá až ničivo dobre. Pre konečný výsledok siahla po ľahkom rozprašovači, tá hrušková vôňa jej vždy urobila dobrú náladu.
Pomocou kefy a fénu si vlasy vyfúkala do úžasnej hrivy, v ktorej sa trblietalo svetlo. Jej vlasy bolo prirodzene zvlnené, nie príliš husto skrútené, ale práve dosť na to, aby sa príjemne dvíhali. To bola možno tá vec na ktorú bola najpyšnejšia – jej dlhé prirodzene blond vlasy. Bola skutočná blondínka, dokonca aj obočie a ochlpenie tam. Hovoríme o ženskom ochlpení, ktoré skrátila na sexi krátku dĺžku. Milovala orálny sex, dávajúc ho aj prijímajúc. Nieje žiadny dôvod zaplaviť úbohého chlapíka húštinou, ktorá vyzerala v nohavičkách ako domýšľavý dlhonohý pavúk.
Čo dať na seba bola najdôležitejšia voľba tohto večera.
Vošla do spálne a otvorila šatníkové dvere. Šatník mala väčšinou praktický, nohavice a svetre do práce, zopár džínsov a blúzok.
Určite tam nemala nič, čo sme nazvali pútavou voľbou.
Poodstrkovala šedé a čierne nohavice bokom, prebíjala sa šatníkom do zadnej časti. Vylovila pätoro šiat: pár pre špeciálne príležitosti, ostatné na pohreby. Odhodila ich a sondovala trochu hlbšie, hľadajúc nejaké sexi oblečenie.
Ach, tam to je! Víťazne ich vytiahla von, stále pekne vyžehlené od posledného razu čo ich mala na sebe. Malo nejaký význam, že ich mala na sebe naposledy pred tromi rokmi?
Otvorila suchý čistiarenský kryt a vyrovnala oblečenie na posteli. Bola to sukňa, blúzka a vesta, ale nie skromné seriózne šaty. Vesta a prispôsobivá sukňa boli čierne s šedými prúžkami, čierna blúzka sa hodvábne leskla.
Naberanú sukňu si pridržala na bokoch.
Bude mi ešte sedieť? Ustarostene si zahryzla zvnútra do líca.
Odložila ju znova na posteľ a ponáhľala sa do prádelníka pre pančuchy. Jedna vec bola, že mala vždy množstvo nohavicových pančúch. Nenávidela nohavicové pančuchy, ktoré považovala za lacné, aj keď praktické. Každá žena v nich vyzerala ako v treťom mesiaci tehotenstva, bez ohľadu na to ako boli tenké. Ona preferovala hladký, bezšvový vzhľad. Vybrala nový hodvábny pár v ebenovom odtieni, čiernu podprsenku, miniatúrne nohavičky, posadila sa na kraj postele a začala si ich naťahovať.
Teraz to otestujeme. Sukňa. Premýšľala či odvtedy čo ich mala na sebe nabrala na váhe, keďže ženy sami sebe radi navrávajú, že za to môže len ten jeden koláčik čo si strčili do úst. Ona nebola žiadna výnimka. Len zriedkakedy si odopierala špeciálne jedlá, keď po nich túžila, aj keď nie že by sa jej to stávalo často. Niektoré dni len zriedkakedy zjedla niečo iné než crackry a pohár mlieka.
Rozopla sukňu, vstúpila do nej, vyzdvihla si ju na boky a rýchlo zapla. Pomerne pohodlné, ale nie smiešne. Veľmi skromná dĺžka, navrhnutá tak, aby ukázala stehno – veľký kus stehna. Tak miniatúrna, že ledva hraničila s legálnosťou, bol to ten druh sukne, ktorá nútila ženu dvakrát rozmýšľať, či sa predkloní. Okraje ako tieto niektorý nazývali prúdové okraje, pretože ukazovali celý podvozok.
Ďalšia prišla na rad blúzka, pasovala sa s malými perlovými gombíkmi. Tak ako sukňa, aj blúzka bola s hlbokým výstrihom, ukazovala toho dosť. Nieže by mala toho čo veľa ukázať. Dokonca aj s puch-upkovou podprsenkou s vypchávkami nemala prsia nijako veľké. Na jeden bláznivý okamih rozmýšľala nad ďalšou vypchávkou do podprsenky, ale rozmyslela si to, keďže pri tej myšlienke sa cítila trápne. Ak by sa k nej nahej skutočne dostal nejaký muž, bude zvedavý, kam jej prsia odišli. Bude lepšie prezentovať skutočné balenie a vidieť, že sa niekto zaujíma o jej reálne tvary. Rozhodne na seba natiahla vestu. Nechcela, aby sa úbohý muž musel prebíjať cez priveľa vrstiev šiat kým sa dostane k jej nahej koži.
Posledné rozhodnutie, ktoré musí urobiť je najdôležitejšie. Ako aj tento odev, toto nebolo nosené už veľmi dlho. Bolo nebezpečné, nemenej bolestivé pre ženu – kráčať okolo v desať centimetrových vysokých topánkach. Avšak čierne štýlové sandále perfektne ukončili jej outfit. Delikátne remienky jej ovíjali členky, bol to druh topánok, ktoré kričali jednu vec: Pokefuj ma! Keď žiadala o predĺženie úveru, tieto jej obľúbené, ale aj nechutné topánky nosila práve vtedy. V čase keď sa zasnúbila s Rogerom mala dvadsať tri a s určitosťou nebola panna.
Vratko sa tackala na opätkoch, snažiac sa na týchto chodúľoch znovu naučiť chodiť. Tieto vysoké podpätky nerobili jej nohy len nekonečne dlhými, ale dodali jej aj zvlnenú sexi chôdzu. Jednako stále dúfala, že ich nebude mať na sebe dlho. Bude to peklo mať takto stisnuté prsty na nohách. Ďalšia bolesť pre krásu. Ženy musia byť masochistky, keď musia vydržať toľko bolesti, len aby upútali pozornosť mužského pohlavia. Prečo, prečo nemôže muž ľúbiť obyčajnú ženu? Vedľa Cindinej nafúkanosti bola ona malý hnedý oriešok a muži nikdy nezostanú s orieškom.
Samozrejme, v tom čase nemala ani pomyslenie uvažovať nad niečím takým. Cindy bola jej najdrahšia priateľka, jej budúca družička pri sobáši.
Cindy bola tiež poriadna fľandra a rozhoďnôžka na dôvažok. Ani nevedela, koho mala obviňovať viac. Rogera za to, že zišiel z cesty – či Cindy, že mu s tým pomohla. Napokon sa ukázalo, že si zaslúžia jeden druhého. Ale zatiaľ čo oni mali jeden druhého, ona zostala sama. Stále sama.
Dnes večer nie, rozhodla sa.
Zastavila sa a s úžasom sa pozrela do zrkadla. S trochou make-upu, šatami a podpätkami vyzerala ako celkom iná žena. Za tým leskom skoro ani nespoznala obyčajnú starú Cecile.
Teraz prišla chvíľa, aby som si užila psinu, pripomenula si a rúžom na pery si vtisla finálnu podobu. Dnes večer je čas spamätať sa.

31 komentářů:

  1. Děkuji za pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. :-D to byly prípravy :D Děkuji za překlad a těším se na další fázy - svádění?! :D
    Marci

    OdpovědětVymazat
  3. Diky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuju za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad... to bude lov...;)

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. ďakujem za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky :) nemůžu se dočkat další :)

    OdpovědětVymazat
  9. děkuju za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  12. Nemuselo to byt az tak podrobne popsany, ale rovnou akce :D co uz, snad to bude v dalsi kapitole..:) Dekuji za super preklad ;)

    OdpovědětVymazat
  13. Moc děkuji za překlad! :-)
    D.

    OdpovědětVymazat
  14. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  15. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  16. Děkuji za bezva překlad. Jiťa

    OdpovědětVymazat
  17. Tinka: super :) vdaka :)

    OdpovědětVymazat
  18. Díky za překlad :-D

    OdpovědětVymazat
  19. děkuji za překlad, už se to začíná rozjíždět. Ala

    OdpovědětVymazat
  20. Ďakujem za preklad :D

    OdpovědětVymazat
  21. Díky moc za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  22. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat